Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 18

31.07.2009 (15:30) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3094×

Andrea Bocceli feat. Sarah Brightman- Time to say goodbye

Bella:

„Ach Edward...je nádherný...“ povzdychla som si ,keď som si prezrela prsteň, ktorý mi podal. Keby len vie ako veľmi ma bolí to, že ho teraz musím odmietnuť. Nemôžem predsa prijať jeho ponuku, keď on ešte stále nevie čo som vlastne zač. Určite ma potom nebude chcieť vidieť. Akoby som mohla prijať niečo také, aj keď ho milujem? Keby si ho vezmem a ja by som mu až po svadbe povedala, čo som, určite by am znenávidel. Určite ma znenávidí , aj keď mu to niekedy inokedy poviem. Mohla som to skúsiť už skôr. Keby som len vedela, čo sa chystá na dnešok...

Smutne som sa zamračila, zavrela škatuľku a podala mu ju naspäť. Snažil sa nedať najavo ako to bolelo, ale oči ho, ako vždy ,prezradili. Keby mu poviem ako to bolí mňa neveril by. Teraz si určite myslí, že ho nemilujem a len som sa s ním hrala. Nie! To nemôže... „ Zlatko, vieš predsa, ako veľmi ťa ľúbim však?“ pozrela som sa naňho a čakala na odpoveď. Len trochu mykol plecami? Dobre som videla? „No, vlastne si mi to takto ešte nepovedala...“ zašepkal a skúmal si ruky, ktoré mal položené na kolenách. Bože! Ja som taká hlúpa!!! Naozaj som mu nikdy nahlas nepovedala ako veľmi ho milujem?! Čo som to ja za človeka?! Bude to tým, že nie som človek...kiežby bola nejaká možnosť aby som ním bola. Dala by som za to všetko na svete. „ Myslela som, že vieš ako ťa neskutočne milujem. Milujem ťa z celého srdca, z celej mojej duše a budem ťa milovať až do konca sveta, či celú večnosť. Pozri veľmi si cením tvoju ponuku a ani nevieš ako rada by som ju prijala ale...“ Ako mu to mám vysvetliť? Áno Edward, rada by som prijala tvoju ponuku, ale asi by mal najskôr vedieť taký maličký detail...vieš ja som upír a mám už pár stoviek rokov. Carlisle ma v skutočnosti neadoptoval ale premenil ma. To by asi nebolo práve najvhodnejšie vysvetlenie. „ Ale?“ spýtal ,keď som už dlhú chvíľu mlčala. „..ale nemôžem to prijať. Je mi to ľúto. Nie je to kvôli tebe, ale kvôli mne...“ také vysvetlenie mu zrejme nestačilo. To sa dalo čakať... „ A? O čo potom ide? Prosím ťa, Bella prosím, povedz mi prečo to nemôžeš alebo nechceš prijať?“ držal ma v pasci svojho elektrizujúceho pohľadu. „ Ja to nemôžem prijať. Kvôli tebe.“ Čo táram?! Toto ho dosť zmiatlo. „ Počkaj ,počkaj.. nepovedala si pred chvíľou, že to nie je kvôli mne?“ podozrievavo naklonil hlavu nabok ale stále ma držal pohľadom. „Vieš...no ťažko sa to vysvetľuje...ide o to, že o mne tak celkom nevieš všetko...“ nechal ma ani dohovoriť. „ Viem o tebe všetko ,čo chcem a potrebujem vedieť. A milujem ťa. Chcem si ťa vziať.“ Toto bude zložité...kiežby ma teraz osvietilo... „ Mýliš sa...nevieš o mne všetko....keby si vedel čo...“ nie toto mu teraz nemôžem povedať. „ Ja...teraz nie je vhodný čas ani miesto na vysvetlenie.“ Toto som asi nemala hovoriť, vyzeral akoby ho to nahnevalo. „ Aha takže nie je vhodný čas ani miesto čo? A kedy a kde bude ten vhodný čas hm?“ stisol pery a s utrpením na mňa pozeral. Ako mu len môžem takto ubližovať. Keby môžem plakať, už by som cez slzy nevidela. „ Ja neviem Edward!! Ja neviem!!!“ už som to nevydržala, začala vzlykať ale hneď som sa postavila a chcela odísť. Predtým ako som odišla som ešte zašepkala: „ Mrzí ma to.“ A rýchlo som odišla. Počula som ako vstal a volal za mnou :            „ Bella! Bella! Prosím nerob to!“ začula som ešte aj rinčanie skla. Raz som sa za ním otočila, to som nemala robiť. Sedel za stolom, hlava v dlaniach a pohár rozbitý na zemi ešte pri vchode som stále počula jeho medový hlas presýtený bolesťou ako si do dlaní mrmle stále dokola: „ Prečo? Prečo? Prečo?“ toto bolo ešte bolestivejšie, ako keď som ho prvýkrát videla na lôžku v kóme. Teraz som však musela odísť.

----

Bella sa ponáhľala domov. Chcela niečo spraviť. Nevedela čo ale niečo určite. Vchádzala do domu a treskla dvermi tak silno, až sa rozleteli na márne kúsky. Nevšímala si ani Carlisla, ktorý sa ju snažil trošku pristaviť. Vpálila do izby, spod postele vytiahla kufor a začala doňho hádzať veci, ktoré mala rozhádzané po izbe. Prišiel sa ňou Carlisle a chytil je tak, že nemohla pohnúť rukami. Chcela sa mu vytrhnúť ale potom to vzdala. Začala vzlykať až tak, akoby sa nemohla nadýchnuť. Na jej prekvapenie, si na tvári pocítila niečo vlhké a horúce. Carlisle vystrašene hľadel na Bellu ale vedel, čo sa deje. Kvôli svojej zakázanej láske teraz ronila krvavé slzy. Vedel, podľa jeho múdrych kníh, že je to ojedinelý úkaz. Dúfal, že práve toto sa nestane jeho Belle. „ Bella, musíš mi niečo povedať!“ potriasol ňou aby vnímala. Zmučene naňho hľadela ale inak nedala najavo, že ho vníma ,tak ňou znova tentoraz trochu silnejšie zatriasol. „ Povedz mi, miluješ ho?“ žiadna reakcia. „ Tak miluješ ho?!“ prikývla a po tvári jej stiekli nové slzy.

Ďalšia časť--->

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 18: