Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 17

30.07.2009 (15:00) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2450×

Marc Terenzi- Love to be loved

Hovorí sa: Je ťažké vidieť bolesť svojho blízkeho, radšej by sme tú bolesť brali na seba. Keby ju však cítime nikdy by sme to viac nechceli. Našťastie, Edwardov otec sa po mesiaci strávenom v nemocnici mohol vrátiť domov. Pani Masenová sa oňho stále láskyplne starala, Alice s Edwardom a Bellou jej pomáhali. Bella u nich trávila veľmi veľa času. Bolo len málo okamihov, kedy by nebola s Edwardom alebo aspoň s Alice. Obidve si padli do oka. Alice milovala nákupy, oblečenie, líčenie a česanie ,a Belle zas nevadilo, keď si to Alice na nej chcela vyskúšať v praxi. Sympatická sa zdala aj jeho rodičom, tiež si ju rýchlo obľúbili. Jeho otcovi sa najprv nepozdávala, ale len čo sa dozvedel ,že je dcéra doktora Carlisla Cullena a časom ju spoznal lepšie, tiež sa mu zapáčila. Nemohol si samozrejme nevšimnúť, aký je pri nej Edward šťastný. Doslova žiaril, vždy keď sa na ňu pozrel.

Po pár mesiacoch ju Alice zatiahla do svojej izby a začala ju vyčesávať. Nič jej však nepovedala, čo bolo dosť neobvyklé. Alice sa obvykle ústa nezastavili ani na minútu. Teraz však vyzerala presne akoby sa z celej sily snažila nepovedať niečo ,čo vedela. A samozrejme ,že aj mala tajomstvo.

Keď už Alice dokončila jej vlasy, spravila jej perfektný make-up , obliekla jej krásne letné biele šaty, potom jej oči zaviazala saténovou šatkou, začala mať Bella nejaké podozrenie. „ Alice, na čo toto všetko? Veď predsa len skúšame, ako vždy. Načo tá šatka hm?“ Alice si povzdychla, čudovala sa, že ešte jej celkom nedošlo o čo tu ide. „ Dočkaj času ako husa klasu moja zlatá.“ Zasmiala uvoľnene Alice a energicky ju ťahala k Edwardovmu autu. „ No tak Alice, toto už prestáva byť vtipné...“ chcela si dať dolu šatku ale Alice ju chytila za zápästie. Nechala to teda tak, už sedela v aute. Začula ako sa otvorili a zatvorili dvere- niekto nastúpil. Pri uchu pocítila niečo jemné, mäkké a horúce. Nakláňal sa k nej Edward a s perami pri jej uchu jej nežne šepkal: „ Dnes mám pre teba špeciálne prekvapenie, láska.“ a pobozkal ju na krk. Potom už z vrecka vytiahol kľúče a naštartoval.

„ No tak Ed, povedz mi už konečne kam ideme! Toto nie je fér!“ znova si chcela dať dolu šatku ale on ju stihol zachytiť. „ Hej!!! Ty podvádzaš! Hmm...tak teraz ti to teda nepoviem...“ a šibalsky sa usmial aj keď to ona nevidela. „ Teraz ešte chvíľku pekne seď.“ Radšej sa venoval riadeniu, nechcel spôsobiť nejakú nehodu.  Zastavil až pred reštauráciou Wonderful life . Vyšiel z auta , otvoril dvere aj Belle, chytil ju za ruku a viedol ju dnu.

Edward:

Hneď ako sme vošli, priblížil sa k nám čašník. Šatka ,ktorú mala Bella previazanú cez oči, ho ani trochu nevyviedli z konceptu, tak som si radšej priložil prst na ústa a naznačil mu aby mlčal. Mlčky teda rukou kývol smerom, ktorým bol náš stôl. Na toto celé som sa už dlho odhodlával. Teraz som si už bol istý. Veľmi ma potešilo, že Alice a mama boli ochotné pomôcť, najmä Alice. Nie je nič potešujúcejšie, ako keď si vaša rodina obľúbi vaše dievča a vaše dievča si obľúbi vašu rodinu. Tak ,ako sa patrí odsunul som jej stoličku a posadil ju na ňu. Ja som si sadol oproti nej. Jednou rukou som ju stále držal a druhou som jej pomaly začal dávať dolu šatku. Bolo na nej vidieť ,že už na mňa chcela začať kričať, čo som to zase raz vymyslel ale od údivu jej došli slová. Začala obzerať po reštaurácii. Jemne sa usmievala, takže sa jej tu pravdepodobne páčilo. Ja sa tiež nesťažujem, je tu krásne. Vyzeralo to síce starožitne, ale malo to tú správu atmosféru. Stoly, stoličky a ostané veci boli ladené v štýle 18.-19. storočia. Potom sa Bella nahla ponad stôl aby ma pobozkala. Tiež som sa nahol a chvíľku som ju nežne bozkával ,až kým nás opäť niekto nevyrušil. To je na zbláznenie... tentoraz to bol ten čašník. Chcel vedieť, či sme si už vybrali. Zatiaľ sme mali objednané len víno. Čašník nám ho priniesol v pohároch s vysokou stopkou. Víno vyzeralo priam ako krv. Krvavočervené. Bella nesmelo chytila pohárik. Ja som svoj zdvihol na prípitok. „ Tak... na nás.“ Štrngli sme si pohárikmi a trochu odpili. Len čo položila pohárik, bradu si oprela o ruky a zahľadela sa na mňa. Keby sa teraz nepozriem inde, ostali by sme tu takto sedieť aj do rána. Na to ale dnes večer nie je čas!  Odkašľal som si začal som s prejavom, ktorý som sa snažil si nacvičiť, ale akosi sa mi to nepodarilo, takže teraz musím improvizovať. Aspoň to pôjde od srdca...

Skryl som jej dlane do mojich a pozrel jej do očí. „ Bella, už je to nejaký ten čas, čo sme spolu. Zažili sme zozačiatku trochu horké chvíle...ale veď kto nie? Potom to už však pre mňa bolo ako v rozprávke, krajšie ako v najkrajšom sne. Živo si spomínam na deň, keď som ťa prvý krát uvidel.“ Obaja sme sa zasmiali a ja som pokračoval: „ Považoval som ťa za anjela. Nemám problém ti tu dnes priznať, že som ťa za anjela považoval odvtedy každý deň, a považujem ťa za anjela aj teraz. Som rád ,že si ma nenechala plávať, keď sa na teba prvý krát vrhla Alice a vytasila na teba svoje kozmetické veci a začala sa hrať.“ Chvíľu som sa odmlčal na tvári stále s úsmevom. Vyzerala akoby tiež bola stratená v spomienkach no potom ma znova začala hypnotizovať pohľadom. Možno jej už došlo kam týmto smerujem a možno ešte nie. Už pred mesiacom som mamu poprosil aby mi dala starý prababičkin zásnubný prsteň. Teraz som ho mal bezpečne uložený v čiernej krabičke v ľavom vrecku saka.

Opäť prišiel čašník a objednali sme si bez toho aby sa jeden z nás naňho čo i len pozrel. Stále sme na stole držali ruky, prsty poprepletané. Konečne odišiel a znova sme mali súkromie. Teda samozrejme nerátam ostaných ľudí v reštaurácii. Tí si nás nevšímali. Boli tam predovšetkým dvojice ako my. Samozrejme, že žiadny muž nemal so sebou takého krásneho anjela ako ja. Znova som jej pozrel do očí. V tvári sa jej zračila číra zvedavosť. Tak fajn...nebudem to už dlhšie naťahovať...dúfam, že som to začal dobre... „No a teraz prichádzame k bodu, kam sa celý večer pokúšam dostať...“ špičkou jazyka som si navlhčil pery ,trochu sklonil hlavu a spod mihálnic som ju pozoroval. „ Bella, som rád, že si tu dnes so mnou. Bol by som rád, kebyže sme spolu už navždy.“ Jednou rukou som siahol do vrecka a vybral škatuľku s prsteňom a otvoril ju. Bol tam- prababičkin zásnubný prsteň, zlatá obrúčka, v strede prsteňa sa jagal smaragd ,obkľučovali ho malé diamanty. Bella šokovane vyvalila oči a otvorila ústa. Vzal som ju za ruku a podával jej krabičku s prsteňom. „ Bella? Vezmeš si ma?“

To čo sa stalo potom ma veľmi prekvapilo. Prezrela si prsteň a potichu si povzdychla. „Ach..Edward...je nádherný...“ to neznelo zle, keby potom nesklopila zrak.

Ďalšia časť--->

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 17: