16. časť...opäť niečo smutné...nudné predpokladám :-/ opäť sa vraciam k simplákom,,tentoraz k smutnejšej pesničke, ktorá síce textovo nieje až tak k veci ale nevadíí:D dúfam že sa bude páčiť a necháte tu aj nejaké tie komenty :)ďakujem:)
29.07.2009 (17:00) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2490×
Simple Plan- I´m Sorry I can´t Be prefect
Obaja si naraz smutne povzdychli, keď Bella dvíhala mobil. „ Čo sa deje Carlisle?...Áno...Dobre.“ podala mobil Edwardovi s nervóznym výrazom. Nikto z Edwardovej rodiny sa mu nemohol dovolať. Nikto mu nemohol dať vedieť, že jeho otec leží v nemocnici po veľmi vážnej nehode. Bella vydesene sledovala ako sa Edwardova tvár zvraštila maskou bolesti. „ Samozrejme, povedzte im prosím, že už som na ceste.“ Podal mobil Belle, chytil ju za ruku a ťahal k svojmu autu. Nič sa nepýtala a ponáhľala sa s ním. „ Prosím, pôjdeš so mnou? Otec...otec je v nemocnici..sestra aj mama tam už sú..ale..môžeš?“ Bella rýchlo prikývla len čo zbadala ako sa mu lesknú oči. Trochu sa pousmial ale znova zrýchlil. Cestou do nemocnice ju držal za ruku a stláčal jej silou, ktorou by jej ju keby bola človek zlomil. V tom strese si to zrejme ani neuvedomoval.
„ Alice, mama... čo...ako..kde je?“ volal už z druhého konca chodby, keď zbadal ako im po tvári stekajú slzy a navzájom sa objímali. Bella ho letmo pobozkala na líce a šla za otcom. Carlisle práve vychádzal z miestnosti kúsok od nej. „ Čo sa stalo? Bude v poriadku?“ Cralisle na ňu zarmútene pozrel a pokrútil hlavou. „ Neviem Bella, naozaj neviem, mal veľmi vážnu nehodu, stále ho operujú a potom bude na intenzívke.“ Len si prikryla rukou ústa a bolestne sa zamračila. Ak by Edwardovmu otcovi niečo stalo, bol by to preňho úder. Hlavne po tom ,ako sa dnes pohádali.
Edward sedel na lavičke kúsok od sestry a mamy. Tie dve sa ho snažili utešiť ale nenechal ich ani aby sa ho čo len dotkli. Prišla k nim Bella a obom sa smutne prihovorila a snažila sa ich utešiť. Keď chcela ísť k Edwardovi , Alice ju zastavila. „ Neviem, či je to dobrý nápad...“ no ona aj napriek tomu k nemu prišla a objala ho. On jej objatie opätoval a rozvzlykal sa. chvíľu trvalo kým sa upokojil no potom sa narovnal, odtiahol sa ale stále ju držal za ruku. Druhou rukou si zotrel poslednú slzu. Takto tam sedeli a čakali ďalších pár hodín, kým znova neprišiel Carlisle. Edward vyskočil na rovné nohy: „ Pani Masenová, Alice, Edward, váš otec už leží na intenzívke, operácia prebehla bez komplikácii ale stále nie je stabilizovaný.“ Všetci si trochu vydýchli a Bella znovu objala Edwarda a zašepkala mu: „ Neboj sa, určite bude v poriadku.“ A snažila sa povzbudivo usmiať. Veľmi je to nevyšlo, on ju tuho objal a posadil znova na lavičku. Medzitým im Alice každému priniesla nejaké jedlo z bufetu. Bella samozrejme nejedla. Zanedlho pani Masenová poprosila Edwarda aby tu ostal, že ona s Alice pôjdu domov, dajú sa doporiadku a vrátia sa. Súhlasil a pritom stále stískal Belle ruku.
Bolo už po polnoci, Edwardovi sa začali zatvárať oči a pomaly mu hlava klesla na Bellino rameno. Pohladkala ho po líci a pobozkala na čelo. Vyzeral taký zraniteľný, keď spal. Zase prišiel Carlisle a oznámil Belle, že pána Masena už stabilizovali. Znova Edwarda pár krát pohladila po tvári, kým sa nezobudil. „ To nič, bude v poriadku, už je z najhoršieho vonku.“ Povedala mu tichým hlasom. On sa hneď chcel ísť za ním pozrieť. Veď prečo nie? Kráčali po bielej chodbe, cez sklo bolo vidieť do izieb, kde ležali pacienti vo vážnom stave. Odvšadiaľ sa ozývalo pípanie prístrojov. Na stenách neviseli žiadne obrazy. Belle to pripomínalo kliniku, kde pred premenou jej bratia trávili posledné dni. Teraz boli niekde v Európe. Spomenula si, že ich veľmi dlho nevidela. Napadlo jej, že by ich mohli pozvať k nim domov. Možno keby sa zoznámia aj s Edwardom, mohli by sa skamarátiť. Veď s Emmetom bola vždy sranda a Jazz bol takisto skvelý. S ním sa vždy dalo porozprávať.
Zastali pred izbou jeho otca. Dotkol sa skla a zašepkal: „ Prepáč mi to.“ Bella nechápala o čo ide ale vysvetlil je to. Vysvetlil jej, že tesne pred odchodom za ňou sa pohádali. Celý čas naňho nervózne hľadela. „ Edward...ja...nemusel si..nemusel si predsa kvôli mne...mohol si zavolať ,že by sme inokedy...“ došli jej slová keď si uvedomila, že sa ešte poriadne ani nepoznajú a on sa už kvôli nej hádal s otcom a ten teraz leží na posteli napojený na milión prístrojov. Carlisle ich pustil k nemu ale iba na chvíľku. Edward podišiel k posteli jemne ho sa mu dotkol ruky, naklonil sa mu k uchu a šepkal: „ Otec, prepáč, mrzí ma to. Viem že nie som dokonalý, ale mám ťa rád. Prepáč sa všetko...teraz ma možno nepočuješ..ale teraz som tu s Bellou, vieš za ňou som išiel...ľúbim ju ako nikoho na svete...“ vtedy sa Bella nenápadne vytratila, lebo samozrejme všetko počula a chcela mu dopriať trochu súkromia. Cítila sa pri tom ako niekto, kto načúva rozhovoru za dverami. Aj napriek tomu, že jeho otec sa stále neprebral, bol na najlepšej ceste k uzdraveniu. V tej chvíli sa navzdory všetkému cítila šťastná.
Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 16:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!