ahojkyy,,takže trinástka:D heh neviem čo povedať,,táto je kratšia tak pardon :) budem sa snažiť polepšiť ale neručím za to xD:D opäť nuda, tiež myslím taká veselšia časť,,,,,,,aa skoro by som zabudla: Jason Mraz- im yours ----pesnička k tomuto dieliku :) pekné čítanie a nezabudnite na komenty:) diky vred aj vzad:D:D: už trepem,, kludne čítajte a kritizujte:)
26.07.2009 (14:00) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2487×
„ Počuj Ed, dneska by som išla hneď po škole na nákupy, ideš so mnou? Myslím, že by si potreboval nové košele...“ prihovorila sa Alice nevinne Edwardovi cez výtvarnú- hodinu pre obednom. „ Vieš dobre, že psie oči na mňa neplatia, ale že si to ty, tak dnes s tebou pôjdem.“ Tá od radosti takmer začala tlieskať. Dnes na výtvarnej mali kresliť portréty. Kohože nám kreslila Alice a Edward? Alice kreslila ich sesternicu Rose, ktorú už veľmi dlho nevideli. Nebolo by ťažké uhádnuť koho nakreslil Ed. Portrét Belly vyzeral doslova ako živý, no predsa mu niečo chýbalo. Keď učiteľ prechádzal okolo ich lavice, Edward svoj výkres skryl pod zošit z histórie. Skryl ho dokonca aj vtedy, keď mu Alice akože nenápadne nakúkala ponad ruku, ktorou výkres zakrýval. Tušila koho asi tak kreslí.
Bella sedela lavicu pred Jessicou a hodine geografie. Čmárala si po mapke v zošite, keď ju Jessica poťukala po pleci. „ Počuj..ty a Masen to ste to akože dali dokopy ,alebo čo?!“ nemala chuť sa sňou babrať tak len odvrkla: „ A keby aj??? Čo je už len teba do toho?!“ Jess zarazila jej strohá odpoveď a započúvala sa do výkladu pána Extrefana. Zato Bella jeho výkladu nevenovala pozornosť, jej myšlienky sa uberali smerom EDWARD.
Ako každý deň, vošla do jedálna a chcela zamieriť k svojmu obvyklému stolu. Isteže jej neušlo, že tam už niekto sedí. Podišla k stolu a mierne zošpúlila pery. „ Počuj, nevšimol si si, že toto miesto bývava obsadené???“ hovorila naoko rozhorčene, no do hlasu sa jej vkrádalo pobavenie. Edward nasadil výraz “ja nič, ja muzikant“ a s hraným prekvapením jej odpovedal: „ To naozaj? Doteraz som si to nikdy nevšimol. Kľudne si môžeš prisadnúť.“ A prstom poklepkal na stoličku najbližšie k nemu. Bella najprv ešte chvíľu postávala no potom si k nemu prisadla, akurát nie na stoličku, na ktorú jej ukázal. Robila mu napriek. Vyzývavo sa naňho zahľadela, čakala kým začne rozhovor. Tak ako predpokladala, nemusela čakať dlho. „ Nechcem na teba príliš naliehať, ale rád by som vedel, kedy by sme si teda mohli niekam výjsť...trebárs do...hmmm do kina?“ spokojne sa usmiala a prikývla. „ To je dobrý nápad, o dva dni by mali dávať nový film...volá sa to tuším Unborn...ale môžeme ísť aj na niečo iné, pokiaľ nemáš rád také mierne hororové filmy.“ Pri slove hororové naňho nenápadne žmurkla. Začula ako sa mu prudko rozbúchalo srdce. Pre jej uši to bol po jeho hlase ten najkrajší zvuk. Pohľadom sa mu začala vpíjať do očí. Stále neodpovedal, ona sa potichu zachichotala. „ Takže? Čo ty nato, vyhovuje?“ chudák Ed ani neregistroval na čo sa ho pýtala tak len odovzdane prikyvoval. „ Jasné, jasné v pohode.“ Usmial sa na ňu. Ešteže sedela, keby stojí podlomia sa jej kolená.
Edward v toto poobede behal so svojou milovanou sestričkou po nákupoch. Nákupy nemal síce dvakrát v láske, ale potreboval aby mu Alice poradila, čo na seba. To kino nechcel nechať na náhodu. Síce sa ešte nedohodli kde a kedy sa stretnú, ale už teraz plánoval, že kúpi veľký popcorn a limonády. Alice ho nahovorila dokonca na to, aby si kúpil novú voňavku. Po päťhodinovom nákupe konečne dorazili uťahaní domov. Túto noc Edward spal pokojným bezsenným spánkom. Keď sa zobudil bol ako rybička. Už ma len chytiť háčikom na udicu, dať na panvicu a upiecť. Pomyslel si na svoj odraz a sám sebe sa zasmial. Na jeho tvári už nebolo ani stopy po fialových kruhoch pod očami. Dokonca, keď schádzal do kuchyne na raňajky, veselo si popiskoval. Alice ho ráno strojila dlhšie ako obvykle, dlhšie ako keď musela maskovať ešte aj tie kruhy pod očami. Už 10 minút sa rozhodovala, či mu má obliecť tmavomodrú košeľu, alebo tmavozelenú. Prešlo ďalších 10 minút ,kým sa rozhodla pre tmavozelené. Edward na ňu pozrel s nadvihnutým obočím. Nechápal jej dilemy ohľadne oblečenia, ale kedže nemal nič iné na práci a do školy mali ešte čas, nechal ju nech sa realizuje. „ Čo tak kukáš? Asiže si pôjde k očiam! Ešte mi povedz, že sa ti nepáči!“ zlovestne naňho zazerala. Len si povzdychol, obliekol sa a šiel k autu skôr, ako by si to rozmyslela a nakoniec ho navliekla do niečoho úplne iného.
Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 13:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!