Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 12

25.07.2009 (18:00) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2463×

prepáčte, že tá pesnička nieje celkom celá, ale ostatné verzie boli ešte nekvalitnejšie ako táto :/

Simple Plan- Take my hand

Našťastie bol Edward znova natočený k oknu. „ Hmmm žeby bola zaťažená na strieborné autá, alebo len proste inú farbu nemali?“ mrmlal si pre seba. Práve Bella odparkovávala svoje nové auto- striebornú hondu accord. Tento krát nechcela nič až TAKÉ nápadné. Alice ho veľmi nepočúvala a stále premýšľala čo má urobiť. Rozhodla, že mu to povie. Je to predsa jej brat a Bellu dlho nepoznala. A navyše, JA som jej predsa neprisahala, že mu to nepoviem...argumentovala si v duchu. „ Ed?“ neragoval. „ Haló Edward rozprávam sa s tebou!!! Už zase na ňu čumíš. Nezdrhol si od nej nedávno len tak?!“ konečne sa k nej otočil. „ Čo??“ ona začala uhýbať pohľadom no keď sa mu pozrela do očí ,zbadala tam záblesk, ktorý ju povzbudil. „ Vlastne...som si nepovedala, že ..no vieš..vtedy, keď si bol za Leah...tak bola u nás..vlastne nie celkom...iba pri dverách...ťa hľadala, ale keď som jej povedala, že tu nie si tak len povedala, aby som ti nespomínala, že tu bola a hneď odišla...“ Edward najprv nechápavo po nej pozeral, kým mu nebliklo ,o kom vraví. „ A ty ako správna sestrička si mi to vykecala však?“ na jej prekvapenie sa rozosmial, pobozkal ju na jej nedávno zostrihané vlasy a náhlivo vybehol z auta. Alice odľahlo, že to vzal takto. Vyzeral akoby to, čo mu sestra  povedala, ho len povzbudilo k tomu, čo chcel spraviť už dávno.

A už šiel rýchlo cez polovicu parkoviska k auto, v ktorom sedela Bella. Tá tam sedela opretá o sedadlo a premýšľala, čo teraz bude. Jedna jej časť ju presviedčala, aby zostala a hovorila s ním. Druhá zas aby hneď teraz naštartovala to prekliate auto a odišla čo najďalej od Seattlu. Edward jej zaklopkal na okno a čakal. Až ju trhlo ,keď to začula. Pozrela sa a vtedy sa rozhodla. Stál tam, s dychvyrážajúcim úsmevom, smaragdové oči mu doslova žiarili, a isteže si nemohla nevšimnúť jeho  čiernu košeľu, ktorá mu tak perfektne sedela. Bol nádherný. Nemohla predstierať, že tam nie je, keď ju videl a stále usmieval, kým ona nemotorne stlačila tlačítko na spustenie okienka. On si len zašiel rukou do vlasov, potom ruku znova spustil k boku a začal hovoriť. „ Ehm....Ahoj. Ja.. chcel by som sa ospravedlniť, za ten včerajšok. Ja..no prepáč, že som tak vyvádzal, keď vlastne o nič nešlo...vlastne som rád, že si v poriadku. A to auto ma mrzí...hmm..v skutočnosti okrem ospravedlnenia, by som chcel ešte niečo...“ prefíkane sa na ňu pozrel no keď zbadal, ako naňho prekvapene hľadí, trošku zneistel ale i napriek tomu pokračoval, nevzdával sa. „ Teda nie ,že niečo...ale..hehe prepáč asi to príliš naťahujem...chcel som sa ťa opýtať, či by si nechcela si niekam zájsť...“ Bella sa s ním začala pohrávať. Páčilo sa jej aký jej z jej prítomnosti trochu nervózny a čím ďalej tým viac neistejší pri každom ďalšom slove. „ Niekam si zájsť? A s kým ako myslíš?“ toto ho zneistilo ešte viac, nechcel však vycúvať teraz, keď už sa s ňou aspoň rozprával. „ No ja..myslel som...že...že možno by sme my dvaja..mohli..no niekam zájsť..kamkoľvek....“ už jej ho aj bolo ľúto ,že sa tak trápi a oslnivo sa naňho usmiala. „ Nebooj...rada s tebou pôjdem...kamkoľvek...“ ona tým slovám pripisovala iný význam ako on. Lenže už to, že súhlasila, že s ním vôbec dakam pôjde, spôsobilo, že bol šťastný ako blcha. Keď sa mu teraz tak zadarilo, chcel to skúsiť ďalej. „ Hmm, počuj akú máš teraz hodinu? Mohol by som ťa..no vieš tak trochu ísť odprevadiť, ak by ti to nevadilo.“ On si ani neuvedomoval, čo jej svojimi slovami spôsoboval. Každá jej bunka bola natešená už len z jeho prítomnosti, a keď k tomu ešte počula jeho medový hlas, cítila sa ako v nebi. Aké ironické. Upír v nebi? Teraz jej však už na tom nezáležalo, nevnímala nič iné, len jeho, jeho a jeho hlas. „ Iste, budem rada.“ A znova sa usmiala. Ten úsmev mu pripomenul deň, kedy sa prebral z kómy a nad ním sa skláňal jeho anjel.

Prišli k telocvični, kde mala mať Bella prvú hodinu. Mlčky stáli pri vchode a hľadeli si do očí. Zazvonilo. „ Asi by sme už mali ísť..“ pobavene sa naňho usmiala. Pobúrené pohľady študentov, ktorí ich obchádzali obaja statočne ignorovali. Edward pomaly s neochotne otočil , a v tej chvíli k nemu Bella nečakane natiahla ruku, akoby ho chcela pohladiť po tvári, no potom ju znova spustila. Nechcela zachádzať ďalej, nie dnes. Dnes jej ku šťastiu bohato stačilo, že sa s ním rozprávala a dohodli si takpovediac rande. Dnes ju dokonca bavila aj telesná, aj keď pri volejbale nemohla naplno používať svoju silu, nesťažovala sa, nie dnes.

Ďalšia časť--->

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella 12: