Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som v háji! - 9.kapitola

08.09.2009 (18:30) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3430×

Som v háji!

9.kapitola

Kuchynská explózia!

(AvrilLavigne-Runaway )

Noc ubehla rýchlo ako ranná nevoľnosť a ja som sa už pripravovala do školy. Nemala som najoptimistickejšiu náladu, ale na prežitie dnešného dňa to hádam stačilo. Obliekla som sa, vykonala rannú hygienu a zbehla alebo skôr dokotúľala sa (zakopla som o schodík a spadla zo schodov) do kuchyne. Na raňajky som sa rozhodla urobiť si cereálie s mliekom. Keď som dojedla, zamierila som ku dverám. To som však ešte nevedela, že moju náladu chce ,,spríjemniť“ Reneé.

,, Bella, počkaj!“ Rozkázala chladným hlasom zatiaľ čo schádzala zo schodov. Ona mala to šťastie a nezakopla ako ja. Zvesila som plecia a vrátila sa do kuchyne.

,, Nemysli si, že naša včerajšia debata skončila.“ Pokračovala stále autoritatívnym tónom. V skutočnosti jej to vôbec nešlo. To skôr ja budem pápežom než ona prísnym rodičom. ,, Musíme ti dať nejaký trest, takže....“ Viac z nej nevyšlo. Čo si ho mám domyslieť?

,, Takže.....?“ Vyzvedala som a čakala odpoveď. To je úchvatné. Tak chce mi uložiť trest a sama nevie, aký. No jo, dámy a páni, predstavujem Vám moju matku, Reneé Swanovú.

,, Takže celý budúci týždeň budeš......“ Opäť sa zamyslela. No nech to už zo seba vymačká. Stojím tu ako tvrdé Y. Zrazu sa oslnivo usmiala a opäť prehovorila.

,, Celý týždeň budeš upratovať dom.“ Páni, originálne. Ako by som to nerobila doteraz. Len som pretočila očami a zamumlala niečo v zmysle ,, ok, dobre“. Zamávala som jej a vydala sa do školy.

Keď som dorazila na parkovisko, zamávala som niekoľkým spolužiakom a automaticky zamierila k Edovi a jeho rodine. Už si na mňa celkom zvykli a vlastne, čo iné im zostáva, že? Prišla som k nim a na pozdrav im zamávala.

,, Takže si 3. svetovú prežila?“ Opýtal sa pobavene Emmet.

,, No áno, ale mala som na mále. Musela som ujsť z koncentráku, preskočiť ostnatý drôt a asi pol kilometra utekať pred krvilačnými psami túžiacich po mojej zadnici.“ Zažartovala som a všetci sa rozosmiali. Nakoniec som sa k nim pridala. Rozišli sme sa ku škole a ja som sa automaticky načahovala po Edovu ruku. Tak počkať! Ja som zodvihla ruku prvá? Zdá sa, že aj Eda to prekvapilo. So zodvihnutým obočím sledoval ruku a potom sa na mňa usmial. Dlaň vložil do tej mojej a my sme pokračovali v ceste do útrob mučiarne zvanej škola. Celý deň prebiehal ako zvyčajne. Pár zakopnutí a pádov, veď hovorím, ako zvyčajne. No stále som bola trochu zaskočená tým, čo som urobila. Asi si začínam zvykať a to nie je veľmi dobré. Aspoň myslím. Ako sa potom budem chovať, keď sa to všetko skončí?

Na obede som bola vlastne duchom úplne mimo. Premýšľala som nad tým, čo budem dnes robiť. Na pláne nebolo nič, takže sa budem zrejme nudiť. A to nepripadá do úvahy, pretože keď sa nudím, väčšinou vyvediem ešte väčšiu hlúposť než zvyčajne. Sedela som na stoličke a duchom neprítomne civela na niekoho nohu pod stolom. Len okrajovo som vnímala, že sa ma Sam na niečo pýta a úplne nevedomky som jej mumlala nejaké odpovede.

,, Bella, ty ideš v piatok do toho kina, však?“

,, Jo, jo.“

,, Pôjdeme Mikovým autom, dobre?“

,, Ako chceš.“

,, Bella, vnímaš ma vôbec?“

,, Hm... áno, možno.“

,, Skočíš z mosta?“

,, Dobrý nápad. Ok.“

,, A pôjdeš do postele s Mikeom?“

,, No, neznie to zle- ČO?!“ Vážne som počula slová Mike a posteľ? Tak to ma úplne vrátilo do reality. Vyvalene som ju pozorovala a všetci pri stole vybuchli do smiechu a Mike sčervenel. To si snáď robia srandu?! Mňa asi picne!

,, Bella, už hodnú chvíľu ti tu dávam nezmyselné otázky a ty mi na všetko prikyvuješ.“ Vychrlila zo seba Sam ešte pred ďalším záchvatom.

,, Ehm..... prepáč, len som sa zamyslela.“

,, No to vidno.“ Znova vypukli do smiechu. Len som pretočila očami a čakala, kým popadnú dych a ich tváre naberú prirodzenú farbu. Celá jedáleň nás pozorovala a čo bolo ešte zvláštnejšie, smiala sa aj rodina Cullenových. Nie je možné, že nás počuli. No, asi niečo zahlásil Emmet, to by dávalo zmysel.

,, A o čom si to hovorila?“ Opýtala som sa, keď ma to už prestalo baviť.

,, No, ja s vami nepôjdem. Ben ma pozval na večeru.“ Odpovedala Angela a ja som sa na ňu usmiala. Ben je jeden z mála chalanov, ktorí sú aspoň trochu normálni. Prajem jej to. Už dlho po ňom pokukuje.

,, Tak nech sa vám rande vydarí.“ Zaželala som jej a ona sa na mňa usmiala. Takže nakoniec ideme do kina ja, Sam, Jess( tá ide len kvôli Mikeovi), ďalej Mike, Tyler a Eric. Slušne početná zostava.

Po obede som spolu s Edom zamierila do triedy. Profesor ma však dnes vôbec nepotešil. Začali sme s vegetáciou. Takže stromy, rastliny a všetky tie nepodstatné veci. Priznávam sa, že do tohto som blbá. Som šťastná už len z toho, že viem rozoznať listnatý strom od ihličnatého a nie to ešte vedieť ich druh a rasy, či čo sa tam určuje. Dnešnú hodinu som našťastie prežila, pretože sme pozerali nejaký dokument o lesoch a ťažbe dreva a tak podobne. Bola to nuda, ale vždy je to lepšie, než aby som si pri skúmaní šemitného drievka začala od zúfalosti šklbať vlasy.

Vyučovanie sa konečne skončilo a ja som sa mávnutím ruky so všetkými rozlúčila. Zamierila som na autobusovú zastávku a posadila sa. Vedľa mňa sa opäť objavilo volvo. To si snáď robí srandu! Preboha, PREČO musí byť taký nápomocný. Cítim sa pri ňom ako zúfalec, keď mi stále pomáha.

,, Nechceš zviesť?“ Opýtal sa Emmet zo sedadla spolujazdca.

,, To máš pravdu. Nechcem.“ Zrejme ich moja odpoveď zaskočila, ale hádam nie som taká neschopná, že neviem prísť domov sama bez vodenia za ručičku.

,, Deje sa niečo?“ Opýtal sa nechápavo Ed.

,, Nie, len jednoducho nechcem otravovať. Viem prísť domov aj sama, ale ďakujem za ponuku.“ Zatvárili sa dosť zvláštne, ale nemienila som to ďalej riešiť, pretože sa práve pristavil autobus a ja som sa im, tak ako včera, vytratila. Skôr než stihli niečo povedať alebo ma skôr vopchať do ich kufru, aby som už neodporovala, som vbehla do autobusu a posadila sa na jedno z voľných sedadiel.

Keď som došla domov, poupratovala som, uvarila a naučila sa. Vtedy ma postihlo to, čomu som sa chcela vyvarovať. Nuda. Pobehovala som po dome zo strany na stranu, z dolného poschodia na horné, z izby do izby a hľadala niečo, čím by som sa mohla zabaviť. Keby tu bol aspoň Jacob.... Jasné, Jacob. Môj dlhoročný kamarát z La Push. Prečo ma to len nenapadlo skôr. Kedy sme sa vlastne videli naposledy? Pre tromi týždňami? Ihneď som zamierila k telefónu a vytočila známe číslo. Chvíľu to pípalo až to nakoniec zobral jeho otec.

,, Haló, Blackovi.“

,, Dobrý deň Billy. Mohli by ste mi dať Jacoba?“ Opýtala som sa zdvorilo.

,, Prepáč, ale Jake nie je doma.“

,, Aha a neviete kedy sa vráti?“

,, Nie.“ Odpovedal trochu chladne. Čo je to s ním?

,, No... a mohli by ste mu povedať, nech mi zavolá, keď sa vráti?“

,, Dobre, ahoj Bella.“ A zložil. ON mi to ZLOŽIL? Čo je to s ním?! Zrejme mal niekto na raňajky vajcia po záruke, inak si to neviem vysvetliť. S povzdychnutím som telefón zložila. A čo teraz? Opäť som začala lietať po dome a hľadať niečo. Čokoľvek. Nakoniec ma môj radar doviedol do Tomovej izby. Mykla som plecami a rozhliadla sa navôkol. Všade rozhádzané hračky, na stole položená knižka o porekadlách (PREBOHA, vie vôbec to decko čítať? A už aspoň viem, s kadiaľ mal tú svoju múdru vetu.) a na stoličke sa mu váľalo oblečenie.

Skrčila som sa pod jeho posteľ a nazrela, čo tam skrýva. Okrem rozdrobeného koláčika (Čudujem sa, že už nie je pod paľbou mravcov.) a zapáchajúcej ponožky, ktorú hľadáme už asi mesiac, som tam našla ešte celkom veľkú krabicu. Vytiahla som ju a pohliadla na jej veko.

Výbava pre malých vedcov.

Hmmmm, takže vedecká výbavička? Čo je Tom nejaký Majster N? No, tak sa aspoň zabavíme. Dotiahla som to všetko do kuchyne. Boli tam rôzne kadičky, skúmavky, nejaké hmoty, pinzeta, lupa a plno ďalších drobností, ktorými by sa mohol Tom zadusiť tým, že by si ich strkal do krku(čoho by bol určite schopný). Bola to obyčajná detská výbava pre mňa ničím zaujímavá a tak som sa rozhodla ju vylepšiť vlastnými zásobami. Vzala som z kúpeľne nejaké čističe a kozmetiku, z kuchyne taktiež nejaké neidentifikovateľné veci a v prvom rade som sa zamerala na sporák. Začala som mixovať všetko, čo mi prišlo pod ruku. Vymiešala som to a hodila na sporák. Zapla horák a chvíľu čakala.

Dôležité upozornenie: Nikdy, opakujem NIKDY, nedávajte neznámu hmotu na sporák!

Domom otriasla explózia a celá kuchynská linka bola ,,vyzdobená“ rúžovou pripálenou hmotou. Zázrak, že sa mi nič nestalo. A čo bolo ešte horšie, za pol hodinu by sa mala vrátiť Reneé s Tomom. Rýchlo som nahádzala zvyšky jeho výbavičky(teraz už veľmi obmedzenej) do krabice a vsunula ju späť k tej jeho spúšti pod posteľou. Všetky prostriedky som nahádzala do zásuviek a škrabkou začala zoškrabovať tú hmotu. Šlo to dosť sťažka, takže varujem, že zmixovanie rúžového gélu na vlasy, čistiaceho prostriedku z kúpeľne a čohosi, čo som našla v zásuvke, neveští nič dobrého. Keď sa mi to konečne podarilo zoškrabať, celú kuchynskú linku som prebehla mokrou handrou a všetku tú hmotu z Marsu som zahodila do koša a prikryla vrstvou papiera. Práve, keď som brala do ruky pohár a naberala si čistú vodu, vošli do domu mama s Tomom. Ten ihneď vybehol do svojej izby a ja som len dúfala, že práve dnes sa nebude chcieť hrať na Einsteina.

,, Ahoj, zlatko.“ Pozdravila ma Reneé, no potom sa zarazila. Začala krčiť nos a analyzovať zápach v kuchyni. Do kelu! Zabudla som to tu vysprejovať. ,, Čo- čo to tu tak smrdí?“

,, No.......“ Bella, tak vymysli si už niečo. ,,..... zrejme susedia grilujú.“ Trepla som prvé, čo mi padlo na rozum.

,, Grilujú? Veď je zima.“ Pokračovala nechápavo. Vyvalila som zdesene oči.

,, No to vieš...“ Pretočila som herecky očami. ,,...niektorým susedom chýba v mozgu pár koliečok.“ Mávla som pritom rukou a dúfala, že už to nechá tak. A aj nechala. Našťastie. No práve vtedy, keď sa otáčala som začula divný zvuk a ihneď nato mi na hlavu spadlo niečo slizké. A áno, bol to ten môj výtvor.

,, Bella, čo to má znamenať?!“ Opýtala sa a neveriacky skúmala moju hlavu a rúžový strop. Do kelu, na strop som zabudla a práve teraz sa mi to vypomstilo. Vyzerám, ako keby som sa dala prefarbiť alebo akoby mi spadol na hlavu rúžový výkal.

,, No..... vieš... skúšala som nový recept a.... akosi mi to nevyšlo.“ Zaklamala som. Pokrútila nado mnou hlavou v štýle- Bože, po kom to dieťa je, a našťastie ma nechala ísť pod podmienkou, že to tu poupratujem.

Rýchlo som vbehla do kúpeľne a zmyla zo seba tú hrôzu. Šlo to veľmi ťažko a miestami som mala chuť plakať, ale nakoniec sa to podarilo. Obmotala som si vlasy uterákom a po chvíli ho dala dole. Vzala som do ruky fén a začala si sušiť a česať vlasy.

V odraze zrkadla som si však všimla, že mám na brade pupák a tak som otočila ruky a opatrne si ho vytlačila. Pri tom sa mi nešťastne zaplietli vlasy do turbíny na féne, ktoré ich začali namotávať. Strašne to bolelo a myslím, že som prišla asi o polku vlasov. Začala som od seba ťahať fén čo najďalej a po pár sekundách sa mi to aj podarilo. Vyslobodila som si vlasy, ale silou, ktorou som ťahala fén od seba, som teraz vrazila do zrkadla a rozbila ho. Super! Budem mať sedem rokov nešťastie. Počkať! Môže mať vôbec niekto ako ja ešte väčšiu smolu než doteraz? Pochybujem. Ale aj tak, nemusím ani rozmýšľať nad  tým, kto to zrkadlo zaplatí, že? A moje úspory budú v ťahu.

,, Bella, čo to bolo?“ Kričala na mňa z kuchyne Reneé. A čo teraz?

,, Ehm.... nič! Len mi spadla kefka.“ Zakričala som na ňu späť. Len mi spadla kefka? Vážne som to povedala? Niekedy žasnem nad svojou blbosťou. Samozrejme, že mi to nezožrala a vbehla mi sem. Keď uvidela tú spúšť, prepálila ma vražedným pohľadom. Prisahám, že už hľadá číslo na nájomnú vraždu. No mami, ja za to nemôžem. Ty si ma splodila. Pomyslela som si. Nakričala na mňa a ja som to potom poupratovala. Keď som mala hotovo, gratulovala som si za to, že som nevykrvácala. Už som nechcela Reneé NECHCENE provokovať a tak som radšej zaliezla do izby.

Nejakým zázrakom sa mi v ruke objavila ceruzka s papierom a tak som si začala čmárať. Kreslila som rôzne línie, oblúky, koliečka, krúžky, vlnovky až som si uvedomila, že vo finálnom znení je to ovečka. Nakreslila som malú chlpatú a huňatú ovečku. Ten sen spred pár dní mi zrejme lezie na rozum. Začala som kresliť niečo ďalšie, keď som z Tomovej izby začula krik.

Vydesene som sa postavila a rozbehla do jeho izby. Mal otvorené dvere, takže som do izby doslova vletela. Naskytol sa mi pohľad na Toma, ktorý sedí na zemi vedľa svojej posteli a oplakáva svoju vedeckú výbavičku, Reneé ako ho upokojuje a Rexa, ktorý mu oblizoval ruku. Dopekla! Prasklo to! Tak tu už nemám čo robiť. Ešte si ma nevšimli a tak som pomaly začala cúvať z izby. Keď som bola z dohľadu, zamierila som po špičkách späť do svojej izby, ale zradila ma drevená doska, ktorá pod mojou váhou zavŕzgala.

,, Isabella, poď sem!“ A jéje. Som v peknom prúseri, keď ma nazvala Isabellou. Zvesila som ramená a cúvala naspäť.

,, Vieš o tom niečo?“ Opýtala sa, keď som stála v jeho izbe a ukazovala pri tom na oplakávanú sadu tých blbostí.

,, Ja? Nie to..... Rex. Fuj to!“ Zviedla som vinu na psa. Rex namiesto toho, aby ma poslušne kryl, sa na mňa akoby nesúhlasne pozrel a začal mi brechať do tváre. Tak to ti ďakujem za pomoc. Pomyslela som si smerom k Rexovi. Veď počkaj! Kto ti dáva granule?

,, Takže mladá dáma, máš týždeň na to, aby si išla s Tomom na nákupy a kúpila mu novú hračku, ktorú si SÁM vyberie.“ Rozkázala autoritatívne a mne neostalo nič iné než rezignovane prikývnuť.

Tom samozrejme už dobre že nevýskal od radosti. Ja namiesto toho som sa zdrvene doplazila do svojej izby a ďalej si kreslila. Som si istá, že ten skrčok si vyberie tú najdrahšiu hračku, ktorú tam budú mať. Čmárala som jedno cez druhé a pri konci zistila, že som nakreslila Reneé s Tomom ako čertov. Mali veľké červené rohy, vidly a červené chvosty. Tak to sedí. Zasmiala som sa nad tým a pre istotu obrázok ihneď skrčila a zahodila. Ak by ho Reneé našla, ešte by na mňa znova nakričala. Ľahla som si na posteľ a pustila si hudbu. Počúvala som ju asi hodinu, keď som sa išla osprchovať a zaľahla do postele.

Z obývačky som ešte počula, ako Reneé o všetkom hovorí Charliemu. To som zvedavá, či mi na to niečo povie. Ale už by si za tých 17 rokov, čo existujem mohli zvyknúť, že mám jednoducho smolu. Ja som v tom nevinne. Vážne!

Predšolý diel Ďalší diel

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som v háji! - 9.kapitola: