Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som v háji!-3.kapitola

Obrázek


Som v háji!-3.kapitolaZmenila som obrázok. Páči? No, takže táto kapitolka má názov RODINKA ÚŽASNÝCH. Sami sa dozviete prečo. Dúfam, že sa vám bude páčiť a prosím, prosím o komentíky alebo kritiky. Vážne. Ak sa vám na tom niečo nepáči, tak mi dajte vedieť. A nad výberom pesničky sa prosím nesmejte. To viete, strihy a inak, toto dielo vzniklo vo večerných hodinách tak to berte s rezervou. už zase sa vykecávam, čo? No nič, prajem príjemné počteníčko. Vaša Pítrska

Som v háji!

3.kapitola

Rodinka úžasných.

(Pieseň- Spice girls-If you wanna be my lover , radšej sa ma ani nepýtajte, čo ma to napadlo, oki? =D)

Keď sme dorazili domov, spoločne sme sa navečerali. Keď som dojedla, chcela som umyť riad, ale zastavila ma Reneé s tým, že to urobí a vytrhla mi tanier z ruky. Znova som ho uchopila a nemienila ho pustiť. To očividne ani Reneé.

,, Nie, ja to urobím.“ Prehlásila som a potiahla som rukami. Ona zaťahala späť.

,, To nemusíš. Je samozrejmosť, že matka umyje riad.“ Presvedčovala ma.

,, A taktiež je samozrejmosť, že dcéra svojim rodičom pomáha a preberá niektoré práce v domácnosti. Takže pusť ten tanier!“ Naťahovali sme sa oň nejakú tú chvíľu. Pristúpil k nám Charlie zo slovami: ,, No ták, dievčatá. Je to len tanier a nie atómový výskum.“ Šľahli sme na neho vražedné pohľady s ktorými si neradno zahrávať. Asi... no asi, určite sa nás bál. Zdvihol ruky do obranného gesta a radšej odišiel a nás nechal stále súperiac.

Naťahovali sme sa o tanier a navzájom na seba hádzali rozzúrené pohľady. Prudko som trhla rukami k sebe, Reneé to neustála a vrazila do mňa. Vyzerala to ako spomalená scénka z filmu. Tanier nám vyletel z rúk, vo vzduchu sa párkrát pretočil a s rachotom sa na dlážke rozbil. My sme zatiaľ spoločne s mojou potrhlou matkou leteli k zemi a na tvári sa nám spomalene striedali výrazy. Prekvapený, vyľakaný až nakoniec bolestivý. No Reneé mala aspoň nejakú výhodu. Dopadla na mäkké.... na mňa. Svojou váhou, aj keď bola skoro mušia, mi vyrazila dych a ja som začala kašľať ako dlhodobý fajčiar.

Po chvíli sme sa vyškrabali na nohy a, teraz sa prosím nesmejte, začali sme sa hádať o to, kto ten rozbitý tanier pozametá. Viem, sme nepoučiteľné. Nakoniec sme sa ale dohodli na kompromise. Ja umyjem riad a ona tú našu spúšť poupratuje. Mali sme šťastie, že sa nič nestalo Rexovi. Ja som vyviazla s menším škrabancom a obrovskou modrinou na zadku. Reneé radšej obídem bez komentára... No dobre, má menší monokel, pretože pri dopade mi nešťastne vyletela ruka a ja som jej dala lakťom priamo do oka. V tom som ale nevinne. Jednoducho reflex. Dúfam, že si ľudia nebudú myslieť, že je obeťou domáceho násilia... Alebo skôr môjho.

Keď som bola s prácou hotová, hodila som špinavé oblečenie do práčky a išla si sadnúť k otcovi do obývačky. Pozeral baseballový zápas a ja som sa k nemu pridala. Spoločne sme ich povzbudzovali (aj keď ja som nemala ani potuchy, ktorému družstvu vlastne fandíme) a Rex, ktorý mi ležal pri nohách nás so záujmom pozoroval. Kričali sme na nich a popri tom sa aj dosť často smiali. Najmä keď niekomu pálka vyletela z ruky a pristála na niekoho hlave a podobne.

Po ukončení zápasu som vybehla na poschodie a išla vybrať prádlo. Moje zistenie, keď som otvorila dvierka na práčke, ma však na chvíľu zarazilo. Všetko bolo rúžové. No... asi sa pýtate, čo je na tom také hrozné, ale ono malo byť BIELE!!! Začala som sa v tom splašene prehrabovať až pokým mi do rúk nepadla červená ponožka. Ako sa tam PREBOHA dostala? No nič. Tak budeme musieť mať trochu pupúšsky štýl. Zhrabla som oblečenie včetne Charlieho rúžových boxeriek a košele, Reneéinej rúžovej blúzky a môjho rúžového pyžama. Myslím si, že zo všetkých som z toho vyviazla najlepšie. Odbehla som na dvor, kde som to všetko povesila na šnúru. To som zvedavá, ako to vysvetlím rodičom. Ak Charlie nedostane infarkt tak pre zmenu skolabuje Reneé.

Potom som sa osprchovala a išla si ľahnúť. Ráno ma zobudili slnečné paprsky nového dňa a jazyk, ktorý ma oblizoval. So zamrmlaním som oči otvorila a naskytol sa mi pohľad do útrob Rexovej papule. Prisahám, že som mu videla až do hrdla. Fuj. Poriadne mu smrdí z úst, takže asi mu budem musieť vyčistiť zuby. Ble.

Vyčvachtala som sa z postele a zamierila do kúpeľne. Celú tvár som mala oslintanú. Chcela som si ju opláchnuť, ale nakoniec som sa na to vykašľala a rovno sa opäť celá osprchovala. Umyla si zuby a učesala vlasy. Uchopila do ruky kefku a šibalsky sa pozrela na Rexa. Asi vycítil, že to pre neho neveští nič dobré a zdrhol. Musela som ho naháňať po celom dome, ale nakoniec som uspela.

Zamierila som do kuchyne a začula chrápanie. Rodičia ešte spia a tak som nám všetkým prichystala raňajky. Tie svoje som samozrejme ihneď zjedla. V obývačke som si potom pozrela jeden komediálny seriál, ktorý hrá každú nedeľu. Je to taká moja rutina. Po seriáli som chcela vysávať, ale tým by som možno zobudila rodičov a tak som sa dala do žehlenia. Keď som odpratávala oblečenie do skríň, cestou do mojej izby som sa stretla s Reneé.

,, Dobré ránko. Char... teda otec ešte spí?“ Opýtala som sa jej čulo.

,, Do-dobré.“ Zopakovala a pritom si zívla. ,, Charlie je v kúpeľni. Si ranné vtáča, zlatko. Vieš to?“ Zverila sa mi so svojím ,,ohromujúcim“ zistením.

,, No nehovor!“ Hovorila som rádoby prekvapene. ,,Ani som si nevšimla. Ale... len aby si vedela, môj spánok bol prerušený len kvôli útokom Rexových slín. Zobudil ma o 6 ráno.“ Odpovedala som jej a zamierila do svojej izby. Potom som si však ešte na niečo spomenula. ,, Mimochodom, raňajky máte na stole.“

,, Ďakujem, Bells.“

,, Za málo.“ A zavrela som za sebou dvere. Urobila som si úlohy do školy a jeden projekt na španielčinu, ktorý budem zajtra cez prvú hodinu prezentovať. Ako sa poznám, tak pri každom druhom slove budem koktať a sčerveniem ako paradajka. Verejné výstupy nepatria k mojim silným stránkam. Vlastne nemám žiadne silné stránky, ak nepočítam časté pády, ale to sa nedá považovať za silnú stránku. No možno to, že poznám celý nemocničný personál, ale to... Bože, čo to zase trepem? Zatriasla som hlavou, aby som už nemyslela na podobné hlúposti.

Poobede sme išli s rodičmi vyzdvihnúť Toma z nemocnice. Bol celý natešený, že ide domov a samozrejme nezabudol zmieniť tie svoje koláčiky a tak sme ešte zbehli na menší nákup. Cestou domov nás stihol pobaviť vykladaním o jednej sestričke, ktorá sa o neho starala. Dovolím si to citovať:

,, Vyzerala ako drak chrliaci oheň a najmä smrad. Mala žlté zuby a vždy mi rukami žmolila tvár ako to robia všetky tie staré ženy. Keď som sa jej opýtal, prečo má také veľké uši, celá sčervenela a začala funieť. Mala okuliare, ale aj tak bola slepá. Raz ma chcela pohladkať po hlave a skoro mi vypichla oko. Pchala do mňa nejaké odporné cukríky (Nad tým som sa musela zasmiať. Zrejme mal na mysli lieky.) a rybí tuk či čo. Že mi to zlepší metabolizmus a podobné keci. Pche. Neboj sa zlatko, nikto mi ťa nenahradí.“

Povedal a pohladkal čokoládový koláčik, ktorý zvieral vo svojej malej ručičke. Potom do neho zasnene zahryzol a asi päť minút sa rozplýval nad jeho chuťou. Celý deň som potom strávila s Rexom a Tomom. Tom chodí do druhej triedy na základnej škole v Seattli. Je to dosť ďaleko, ale keďže tam pracuje Reneé, nie je to žiadny problém. Ráno ho tam odvezie a ide do práce. Tom potom ešte ostane v školskom klube a o 14:00 si poňho znova príde.

Večer som všetkým popriala dobrú noc a sama zamierila do svojej izby. Aby som ráno nemala zhon, rozhodla som si vopred prichystať oblečenie. Dlhú dobu som sa prehrabovala v skrini až napokon zvíťazilo biele tričko spolu s modrou kockovanou košeľou a tmavšími riflovými nohavicami. Na nohy pohodlné tenisky. ( oblečko ) Všetko som si to prichystala na stoličku pri skrini. Bolo mi teplo aj keď som mala na sebe len krátku čiernu nočnú košeľu (pyžamo ) a tak som otvorila okno a vkĺzla do postele.

Chvíľu som premýšľala nad Edom. Je trochu zvláštny to áno, ale zdá sa, že je úprimný a milý. Veď mi už dvakrát pomohol. Je trochu zvláštne, že som ho za tri dni stretla dvakrát a to mi zakaždým pomohol. Byť na jeho mieste, zrejme by som zavolala psychiatriu alebo radšej ušla na kilometre ďaleko. Je to trochu divné, ale vážne som mu za pomoc vďačná. Nakoniec ma únava zmohla a ja som zaspala. Netuším prečo, ale snívalo sa mi o nejakom stvorení, ktoré behalo strašne rýchlo a ulovilo nejakú srnku. Potom sa však obraz zmenil a po celú noc som rátala ovečky, ktoré preskakovali drevenú bránku.

Predošlý diel Ďalí diel

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Som v háji!-3.kapitola:

 1
1. kikuska
24.08.2011 [10:36]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!