Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som v háji! - 24. kapitola

03.11.2009 (16:45) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 3344×

Som v háji!

24.kapitola

Snáď ten večer prežijem!

(LetMeLoveOpenTheDoor )

Ed sa tváril ako Boh pomsty a z jeho očí šľahali blesky. V porovnaní s Drákulom, bol Drákula malé nevinné mačiatko s holou hlavou. Nasucho som preglgla a modlila sa za Emmetove zdravie. Chudáčik! Jeho dni sú spočítané.

,,Emmet, padaj do auta!“ Zavrčal a prepaľoval ho pohľadom. Emm vytreštil oči, ale radšej nenamietal a poslušne zamieril k autu. Skôr mám pocit, že sa bál, čo nastane v tom aute. Čo keď ho Ed v zápale zlosti nastrká do kufra alebo otvoru na CD??

,,Nemusel si na neho byť taký zlý. Bola s ním zábava.“ Zašepkala som nevinným hláskom a sledovala fascinujúcu štruktúru asfaltu pred naším domom.

,,Nespomínali ste náhodou tarantulu?“ Kruci!

,,No... ehm... áno... ale ja, teda my... nie, nie, ON... to máš fuk, bola to sranda. Nebuď na neho príliš tvrdý.“ Kruci, veď za polovicu tých blbovín môžem JA! Síce by som Emmeta niekedy najradšej poliala medom a hodila do mraveniska, ale toto si nezaslúži. Teda... ešte ani neviem čo, ale určite to bude veľmi kruté a práve TO si nezaslúži.

,,Dá sa to vôbec?“ Pretočil očami a povzdychol si. ,,Tak, uvidíme sa zajtra v škole?“ Opýtal sa a ja som na súhlas prikývla.

,,Musím predsa vedieť, aké škody napáchala Rose, keď jej to Emmet povedal... Mám dojem, že sme mali kúpiť viac mackov.“ Komentovala som a tvárila sa, že uprene rozmýšľam. Predstavovala som si, ako Rose funí ako parná lokomotíva a s krikom a smiechom psychopata trhá jedného macka za druhým, Emmet v pozadí plače a hladká svoju vystrašenú krysu, po okolí lietajú labky, oči a iné časti plyšákov  a ostatní členovia rodiny na to prihliadajú a zároveň zháňajú číslo do blázinca.

Vážne divné predstavy. Potriasla som hlavou a vrátila sa do reality. Uprela som zrak na volvo a všimla si, ako sa Emm prežehnal a teraz sa modlí(pravdepodobne Otče náš). Bolo mi ho naozaj ľúto, ale ani to mi neubránilo sa nad tým pousmiať.

,,Nemáme po teba ráno prísť?“ Opýtal sa ma Ed a tým na seba znova upriamil moju pozornosť.

,,Nie, netreba. Pôjdem autobusom.“

,,Si si is-“

,,Áno, som si istá. Nemôžete ma večne rozmaznávať.“ Prerušila som ho skôr, než použije silu svojho hypnotického pohľadu, ktorým už zmagoril nejednu ženu. Nesúhlasne sa zamračil, ale zrejme mu došlo, že presviedčanie mu bude nanič. Chvalabohu, pretože ak by vážne použil ten svoj kukuč alá plosím, plosím, ja som nevinný chlapček, plosím, daj mi chlebík, bola by som v kýbli.

,,Tak fajn, vidíme sa zajtra.“ Rozlúčil sa smutným tónom a vtedy urobil niečo, čo som ani zďaleka nečakala. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma na líce. Stuhla som aj keď mi jeho dotyk nebol vôbec nepríjemným. Práve naopak.

Za posledných pár dní som si zvykla, že sa tak so mnou lúči, ale to len v okruhu ľudí. Na verejnosti vystupujeme ako pár, ale v skutočnosti sme len kamaráti.

Vlastne sme sa za týchto pár týždňov veľmi zblížili. Keď ma chytí okolo pása, keď ma drží za ruku, už mi to nepripadá divné, ale to len keď sme v škole. Preto ma to tak zaskočilo. Nie je tu nikto a predsa ma pobozkal.

Ed stuhol rovnako ako ja, takže mu to zrejme došlo. Stáli sme tam, Ed stále tvárou blízko pri mne a ja so srdcom niekde v Afrike. Po chvíli sa rýchlo odtiahol a sklopil hlavu.

,,Prepáč, ja...“ Snažil sa mi ospravedlniť za niečo, čo mne vlastne vôbec neprekážalo. Naopak, potešilo ma to. Bol roztržitý a bola som si istá, že by sa červenal. Zvláštne... na jeho tvári nie je ani náznak nezvyklej farby. Stále je ľadovo bledá. Nervózne sa poškrabal rukou vzadu na krku a potom sa na mňa pozrel.

,,No... asi som si už zvykol.“ Priznal sa a ja som mu musela dať za pravdu. Už mi vôbec nepripadá, že by sme niečo predstierali a práve to je zlé. Nemala by som cítiť to, čo cítim a čo vlastne cítim? Netuším! Neznášam, keď sa v sebe nevyznám a nemám nad sebou kontrolu.

,,Nič sa nestalo. Je to v poriadku.“ Presviedčala som ho a na rozdiel od neho sa červenala ako od slnka rozpálená, spotená pokožka robotníka na stavbe, ktorý si vyzliekol tričko, lebo mu bolo teplo. Ble!

,,No... tak ahoj.“ Vykoktal zo seba a zamieril k autu. Nastúpil, zatiaľ čo Emmet dýchol na sklo, až sa zarosilo a prstom tam napísal- HELP! Zasmiala som sa a pokrútila nad jeho počínaním hlavou. Zamávala som im a pobrala sa, stále trochu vykoľajene, k domu.

(Kesha-TikTok )

Vyšla som na verandu a otvorila si kľúčom dvere. Bundu som zakvačila na vešiak, botasky si skopla a odsunula do kúta. Začula som z kuchyne nejaké hlasy a lepšie sa na ne zamerala.

,,No tak, už ho tam strč!“ Čože?!

,,Hovorím ti, že sa tam nevojde!“ Preboha! Nehovoria o tom, o čom si myslím, však nie?

,,A ja som ti hovorila, že by mal byť väčší!“ Srdce, ktoré konečne pribehlo z Afriky sa zastavilo a teraz sa, pre zmenu, zrejme pokakalo. Bála som sa vstúpiť do kuchyne, ale nakoniec som sa posmelila a váhavo vstúpila na prah kuchyne s chodbou.

Keď mi konečne došlo, že tu ani zďaleka nerobia to, čo som si myslela, vyprskla som smiechom. V kuchyni sa pri sporáku krčili Reneé s Charliem a snažili sa vopchať plech s kuraťom do rúry. Od smiechu som dostala kŕče do brucha a tak, aby som nepadla na zem, som sa oprela rukou o stoličku. Ani to nezabralo a ja som nakoniec skončila na zemi. Ležala som na podlahe, rukami si objímala hrudník a snažila sa potlačiť slzy a záchvaty ďalšieho smiechu.

Reneé s Charliem ma vykoľajene sledovali, až pokým som konečne nepopadla dych a ako tak sa nepostavila.

,,Môžeš nám láskavo povedať, čo je tu také vtipné?“ A do hája, ďalší záchvat! Vyprskla som smiechom, až som mala dojem, že som ich trošku opľula.

,,Keby ste len vedeli... ako to- ako to znelo.“ Vykoktala som zo seba. Rodičia sa na seba navzájom zmätene pozreli a chvíľu na seba nemo hľadeli. Ich zmätené tváre po chvíli vystriedalo zamračenie a mne bolo jasné, že im to už došlo. S plesnutím položil Charlie kura(stále nemôžem uveriť, že sa bavili o kurati) na linku a následne sa na mňa obaja stočili. A jéé- je!

,,A čo také si si myslela, mladá dáma?“ Vyvalila som na nich oči a dnes už po niekoľký krát nasucho preglgla.

,,No... že tu... že tu sadíte kvety.“ Ehm... vážne som zo seba vypustila takú kravinu? Obaja pokrútili hlavou v štýle- Po kom to dieťa je? Reneé otvorila ústa, že už niečo povie, ale radšej som to rýchlo zahovorila.

,,No, tak kedy bude tá večera? Viete čo? Potom ma zavolajte, idem zatiaľ do izby.“ A skôr než stihli zvolať- mladá dáma, som vyfrčala po schodoch do svojej izby.

Osprchovala som sa a naučila sa na nasledujúci deň. Potom som začula volanie Reneé a tak som zišla po schodoch a vošla do kuchyne. Na stole sme už mali pripravenú večeru a ja som sa opäť rozosmiala. Kura bolo rozkrájané úplne nacucky. No, tak to ten problém vyriešili naozaj ,,bravúrne“.

Keď sme sa najedli, každý sa rozišiel za svojou zábavou. Hmmmm, kam asi išla Reneé s Charliem? Hi-hi. Pokrútila som hlavou a vošla do svojej izby. Zvalila som sa na posteľ a schmatla knihu, ktorá ležala na nočnom stolíku. Podľa pamäti by to mala byť kniha Búrlivé výšiny. Je vlastne jedna z mojich obľúbených nepočítajúc Hamleta, Shreka a Malú morskú vílu. To je mi partička, čo? Bez rozmyslu som ju otvorila a začítala sa do prvej stránky.

Žila raz zajačia rodina a žije i dnes. Lenže Zajačik nechodí už po kapustu, lebo....

Preboha, čo je toto za... divnú... knihu? Zaklapla som ju a zmätene sa pozrela na obal knihy. Smelý Zajko v Afrike. Tak to pokiaľ viem, nie je moja kniha. Zas také stupidity nečítam. Nechcem urážať malé deti, ale ako môžu čítať také hlody? No... vlastne aj ja som bola malá a veľmi živo si spomínam na Martinka Skrblíka a sedem divov rozprávkového sveta. Potriasla som hlavou a vypudila myšlienky o ohnivých drakoch a zakliatych princeznách.

(CobraStarship )

,,Tom!“ Zvolala som a stále ležala rozpľasnutá na svojej posteli. Po chvíľke sa otvorili dvere a do izby vcupotal Tom. Bez slova ku mne priskákal a schmatol knižku, ktorú som držala v ruke. Vybehol z izby a neviem, či sa mi to zdalo, ale pospevoval si nejakú pesničku od Queen. Žeby We are the champions?

Nechala som to plávať a načiahla sa po ďalšiu knižku na stolíku. Teraz som pre istotu skontrolovala titulku knihy...... To si snáď robíte srandu! Tarzan.

,,Tom!“ Zhúkla som znova a čakala, kým ten malý fracek napochoduje späť do izby. Gueen utíchla a vystriedali ju dunivé kroky. Asi nie som jediná naštvaná. Po pár sekundách rozrazil dvere, vydupal si cestičku priamo ku mne a vydrapil mi tarzana z ruky.

,,Máš ešte nejakú moju knihu?!“ Pýtal sa rozčúlene. Ja ho asi uškrtím. Že by sme išli v šľapajach Barta a Homera Simpsona?

,,Neviem, to mi povedz ty!“ Zasyčala som na neho a prepaľovala ho zlostným pohľadom.

,,Tak v tom prípade...“ Zamrmlal a zamieril k môjmu písaciemu stolu. Spod lampy vytiahol nejakú knihu a potom zamieril ku skrini. Otvoril ju a z poličky vytiahol ďalšiu knihu. Prešiel k posteli, skrčil sa pod ňu a hádajte čo? Ďalšia kniha. Nadvihol malý koberec pred posteľou a ,,prekvapujúco“ z nej vytiahol ďalšiu. Potom sa na mňa zazubil a vybehol z izby.

Zarazene som sledovala imaginárny okruh jeho tela, ktorý zmizol za dverami a snažila sa pochopiť posledných pár sekúnd diania v mojej izbe. Keď mi to docvaklo, že Tom si zrejme v mojej izbe urobil menší prieskum, vyskočila som na nohy a doslova vyletela na chodbu. Tom stál na kraji schodiska a práve keď som rozrazila dvere, pozrel sa mojím smerom. Keď ma uvidel, oči sa mu vytreštili do obrovských rozmerov bowlingovej guľe. Prevŕtala som ho vražedným pohľadom a rozbehla sa za ním.

,,Áááá, chce ma zožrať!“ Ozval sa krik z Tomovho hrdla, zatiaľ čo vyhodil knižky do vzduchu a rozbehol sa po schodoch. Nasledovala som ho, prekľučkovala pomedzi záplavu kníh a frčala si to po schodoch dolu. Potom som sa rozbehla do kuchyne a začala naháňať Toma okolo stola.

,,Čo si robil v mojej izbe?!“ Kričala som na neho a stále obchádzala malý jedálenský stôl.

,,Vážne netuším, o čom hovoríš... inak, máš veľmi pekný obrázok ovečiek v zásuvke.“

,,Ja ťa zabijem!“ Zavrčala som, vyskočila na stôl a prebehla cezeň. Div som ho nezlomila. To už ale Tom zdrhol do obývačky. Rozbehla som sa za ním a ignorovala zmätené pohľady rodičov, ktorí teraz sedeli v sedačke a sledovali televíziu.

,,Modli sa za svoj život!“ Kričala som na neho, zatiaľ čo to ďžampol cez kreslo a pribehol ku krbu.

,,Čo sa to tu deje!?“ Zakričal autoritatívne Charlie, ktorému som sa s úspechom vyhla. Vlastne mi chýbal asi tak jeden centimeter a už by som s ním ležala už v zmieňovanom krbe.

,,Chce ma vykuchať!“ Pišťal Tom a kľučkoval okolo starožitnej vázy.

Náhle celý dom zaplavil krik akoby tu snáď vládol masaker. Znelo to asi nejako takto.

,,Vysvetlite mi konečne niekto, čo...“

,,Ja sa bojím...“

,,Si mŕtvy!“

,,Tak čo sa tu...“

,,Najprv ma musíš chytiť.“

,,Rozdriapem ťa ako handru!“

A takto nejako to pokračovalo ďalších päť minút. Naše rodinné radovánky prerušil až zvonček na domových dverách. Všetci sme naraz stíchli a nemo na seba pozerali. Reneé sa ujala vedenia a išla otvoriť dvere. Ostatní sme ju nasledovali.

Za dverami, na naše prekvapenie, stál náš sused od domu naproti. A to s pálkou v ruke.

,,Prepáčte, ale je všetko v poriadku? Ozýval sa tu strašný krik.“ Pýtal sa postarší muž v župane napriahnutý k úderu.

,,Áno, všetko je v poriadku. Prepáčte, ale deti boli v akomsi vytržení. Už to máme pod kontrolou.“ Uisťovala ho mama. ,,Ešte raz sa vám ospravedlňujem.“ Páni, až teraz mi došlo, ako sa za nás musia rodičia hanbiť. No jo, asi som to trochu prepískla, ale to ten malý fracek Tom...

Sused si nás pochybovačne premeral pohľadom, až nakoniec odišiel. Reneé zatvorila dvere a otočila sa na nás.

,,Choďte do izby.“ Povedala len a my sme vedeli, že je zle. Prikývli sme a zamierili do svojich ,,komnát“.

,,Vidíš? To preto, že si mi zobrala knihy.“ Zasyčal na mňa Tom, zatiaľ čo sme stúpali po schodisku. Ja tú mrňavú potvoru asi prerazím. Zaťala som päste až v nich chruplo, ale vždy lepšie akoby som sa mala znova rozkričať.

Ľahla som si do postele a na čítanie akejkoľvek knihy som sa už vydlabala. Po chvíli som zaspala a zabudla na celý tento absurdný večer.

***

Ráno prebehlo v ohlušujúcom tichu. Liezlo mi to neskutočne na nervy a navyše som si to vyčítala. Dohodla som sa s Tomom a spoločne sme sa Reneé ospravedlnili. No jo, trochu sme jej zabrnkali na city. Objala nás a všetko sa vrátilo do starých koľají.

Spokojne som vstúpila na pôdu školy a rozhliadla sa po okolí. Zamávala na mňa Jessika a tak som sa za ňou, aj keď nie veľmi nadšene, vybrala.

,,Ahoj, Bella. Počuj, ideme dnes s Mikeom, Samanthou a Tylerom do toho nového klubu, čo dnes otvárajú. Ideš s nami?“ Opýtala sa ma celá rozžiarená.

,,No... neviem, či je to dobrý nápad.“ Hovorila som nepresvedčene.

,,Ale no tak, nič sa nestane. Len si zatancujeme a pôjdeme domov.“

,,No práve, ten tanec je to najhoršie. Prinajlepšom niekomu vypichnem oko.“ Jess nado mnou pokrútila hlavou a povzdychla si.

,,Nestresuj!“ Drgla do mňa a mne neostalo už nič iné, než súhlasiť. Síce jediná, ktorej tam plne dôverujem, je Sam, ale snáď to bude v pohode. A Jess má v podstate pravdu. Čo stresujem? So Sam a možno aj Jessikou si to tam užijeme a hotovo.

Spoločne sme zamierili na prvú hodinu, ktorá prebiehala bez problémov. Bola som dokonca odpovedať a dostala, ku podivu, jednotku. Síce som neustále koktala a červenala sa ako rak, zvládla som to.

Po hodine na mňa pred triedou čakal Ed. Opieral sa o stenu a každé dievča oslnil svojím pohľadom. Naozaj! Nevymýšľam si! Každá baba pred dverami stuhla a tak mi trvalo asi päť minút, kým som sa vykopala z triedy. Vtedy sa na mňa Ed žiarivo usmial a tým spôsobil zrýchlený tlkot môjho srdca. Prišiel ku mne a chytil ma za ruku.

,,Ako si sa bezo mňa mala?“ Opýtal sa s úsmevom.

,,Vlastne hrozne. Večer u nás vládol masaker a skončilo to tým, že nám do domu vpadol sused, či sa u nás náhodou nevraždí. Mal dokonca v ruke PÁLKU!... Vážne neviem, kde to žijem.“ Posťažovala som si a naopak Ed sa na mne veľmi dobre zabával.

,,Ale teraz hovor ty. Ako to dopadlo s Emmetom a jeho krysou?“ Pýtala som sa zvedavo.

,,Aha, máš na mysli Lorda Syra?“

,,On sa volá Lord Syr? Prečo ma to ani neprekvapuje.“ Povzdychla som si a ďalej vyčkávala na jeho odpoveď.

,,No... akoby som to povedal... mali by sme doplniť arzenál mackov... a sklenených váz.“

,,Takže to schytali aj vázy?“ Pýtala som sa prekvapene.

,,Áno, Rose bola úplne rozzúrená a hádzala nimi po Emmetovi. Plyšových mackov roztrhala na márne kusy.“

,,Nemalo by to byť práve naopak? Že mackami hádzala po ňom a rozbíjala vázy o zem?“ Pýtala som sa ďalej. Pochybujem, že by Rose chcela Emma zabiť. Plyš je predsa mäkšia, určite po ňom hádzala plyšákmi a nie vázami. Veď to ho predsa muselo bolieť...

,,Nie, bombardovala ho vázami.“ Hovoril pokojne akoby sa nič nestalo. Za to mne vyschlo v krku a v mysli mi poletovali myšlienky s drevenou rakvou.

,,Je v poriadku?“ Pýtala som sa starostlivo.

,,Nič mu nie je. Neboj sa.“ Zavrtel hlavou.

***

,,Prepáčte, ale ja do toho klubu nemôžem.“ Ospravedlňovala sa Samantha pri obede. ,,Príde ku mne sesternica a ja na ňu musím dávať pozor. Nemôžem ísť s vami.“ Hovorila s obavami. Čo sa bála, že jej za to vlepíme facku?

,,To je v poriadku.“ Zamumlala som aj keď mi to bolo ľúto. Čo tam teraz budem robiť s tými tromi? No to bude večer. Pomyslela som si.

,,Určite?“ Uisťovala sa znova.

,,Áno, už to nerieš.“ Opakovala som a potom sa k nej naklonila tak, aby to počula len ona. ,,Prinajhoršom sa po sebe budú Mike s Jessikou lepiť a Tyler sa na nich bude opitý rehotať.“ Zašepkala som a ona vyprskla smiechom. Pritom jej z úst vychrstla zemiaková kaša, ktorá dopadla priamo na hlavu Mika.

Urazil sa a s úškľabkom odpochodoval na záchody. Celá jedáleň sa na ňom smiala ako bláznivá a najviac sa jedálňou rozlieval smiech koho iného, než Emmeta. Rose sa na neho ale pozrela veľmi nepekne a Emm si teraz dvakrát rozmyslel, či sa ešte bude smiať. Na tom som sa smiala ešte viac až som bola celá modrá, čo mi nestačil kyslík. Že by som v tej drevenej rakve nakoniec skončila ja?

***

Bola som naučená, osprchovaná a práve som sa pripravovala na večer strávení s partou. Rozhodla som si obliecť červené kárované šaty s čiernymi rukavicami a červenými čižmami. Neviem, čo ma to napadlo. Nikdy som nebola taká odvážna, ale tie šaty sú vlastne od Alice a čo iné sa od nej dá očakávať, že?

http://www.quelle.sk/sk/q4r/damen/kleider/m-215145/z-0/f-439176/index.html?nfh_action=zoom&EMBPERL_UID=:4c15f8f157a39de06b5dbca2529d0d70

Líčenie som zvolila len jednoduché. Trochu šedých očných tieňov, špirála a lesk na pery. Vlasy som si navlnila a nechala spustené. Do kabelky som vhodila mobil, vreckovky(kapesníky) a, pre istotu, lesk na pery.

Práve keď som bola hotová, začula som trúbenie. Zbehla som (podľa možností) schody, vzala si koženú čiernu bundu a vyšla na verandu. Tam ma čakala Jessika, ktorá na mňa pozerala s vyvalenými očami.

,,Dýchaj, Jess.“ Uťahovala som si z nej a zatvorila jej ústa, ktoré mala doteraz otvorené dokorán.

Zavrtela hlavou a zamierila k autu. Pousmiala som sa  a nasledovala ju. Reakcia chalanov bola rovnaká div si neposlintali celé auto. Cesta do klubu zabrala približne dvadsať minút, ktoré sme zabili kecaním. Myslím, že tento večer nemusí byť až taký zlý.

Ani som sa nenazdala a už sme parkovali pred klubom Sunrise. Všade bolo plno až som sa divila, že sme našli ešte jedno voľné miesto. Bola som si skoro stopercentne istá, že je vnútri narvané až tak, že sa tam nevojde už ani sardinka.

(Techno )

Ukázalo sa, že som mala skoro pravdu. Vstúpili sme tam my štyria a už by sa tam nevošla ani tá sardinka. Všade bol hluk, farebné reflektory zaplňovali miestnosť aspoň trochou svetla, dav na parkete sa hmýril ako mravce v mravenisku alebo ako dievčatá v módnom butiku pri letných výpredajoch. Dunelo mi v ušiach a moje srdce bubnovalo do rytmu hudby. Zabrali sme si jeden box a objednali si.

,,Štyrikrát vodka.“ Zahulákal Tyler a zazubil sa na mladú servírku. Ááá už sa to začína.

,,Nie, dík. Ja si dám len džús.“ Poopravila som našu objednávku.

,,Ale Bella, neblázni. Z jedného drinku sa ti nič nestane.“ Namietal Mike a nechutne sa na mňa usmieval.

,,Nie, vážne. Mne stačí ten pomarančový džús.“ Trvala som si na svojom.

,,Tak dobre.“ Vzdal sa Mike až podozrivo rýchlo. ,,Pôjdem vám pomôcť.“ Ponúkol sa servírke a frčal za ňou k pultu.

O chvíľu sa vrátil spolu s ich panákmi a mojim vytúženým džúsom. Aspoň, že tak. Položil ho predo mňa a usmial sa.

,,Nech ti chutí.“ Poprial mi a ja som sa len trochu zmätene pousmiala. Vzala som pohárik do ruky a usrkla si. Všetci ma sledovali akoby som snáď pila nejaké splašky. Keď si uvedomili, že som si všimla ich pohľady, štrngli si poldecákmi a kopli to do seba. Opäť som si usrkla z džúsu. Bol celkom dobrý, ale má zvláštne horkú chuť.

Zábava sa rozprúdila a v klube to doslova žilo. Mike si s Jessikou odbehli zatancovať, aj keď spočiatku presviedčal mňa. Odmietla som ho a sledovala ostatných. Keď som dopila, Tyler pohotovo odbehol a priniesol mi ďalší. Vypila som ho za chvíľu a cítila sa už uvoľnenejšie. Dokonca až tak, že keď sa Mike s Jess vrátili, vytiahla som ju na parket ja. Mike bol naštvaný, že som ju uprednostnila pre ním, ale čo mňa bolo po tom.

Vlnili sme sa v rytme hudby a popri tom sa smiali ako sfetované. Vrátili sme sa k stolu asi po ďalších troch pesničkách a tam ma už čakal nový pohárik džúsu. Vypila som ho na ex a žiadala ďalší. Krútila sa mi hlava a mala som chuť sa neustále rehotať. Nechápem, čo to so mnou bolo. Nemala som žiadne zábrany a o svete som strácala poňatie.

,,Dáš si ďalší?“ Pýtal sa Tyler.

,,Ty si taký vtipný.“ Zahulákala som a plesla ho päsťou do ramena. ,,Kam na to chodíš?“ Pýtala som sa ho na netuším čo a všimla si, že zrazu držím v ruke pohárik. Priložila som si ho k ústam a logla si.

,,Mňam, chutí to ako... zásuvka.“ Mumlala som a následne vyprskla smiechom. ,,Kto hovorííííí, že to nevieeeem sa mýliiiii.“ Spievala som si vlastne vytvorené pesničky a divoko gestikulovala rukami až som si vyliala kúsok tej zásuvky.

,,Kruci!“ Zanadávala som a znova si usrkla. ,,Chýba tomu korenie.“ Komentovala som a pila ďalej.

Zmysly som mala otupené a vôbec si neuvedomovala, čo robím so svojím telom. Videla som rozmazane, v ušiach mi nepríjemne pišťalo a ľudia, ktorí prechádzali okolo mňa vyzerali skôr ako ufóni. Okrajom posledných zmyslov som si všimla, že ma niekto vytiahol na parket. Bol to muž asi okolo tridsiatky s čiernymi vlasmi a peknými zubmi.

(X-RayDog )

Usmiala som sa na neho a zvodne sa okolo neho začala zvíjať. Cítila som jeho ruky ako prechádzajú po mojich stehnách a pokračujú k mojím bokom. Tvrdo si ma na seba prirazil a ja som nič nenamietala. Otočil si ma k sebe chrbtom a perami prešiel po mojom krku. Zachvela som sa a pocítila nával rozkoše. Hlava ma ešte viac bolela, ale zahnala som ten pocit do okraja mysle. Prichytila som jeho ruky na mojich bokoch a otrela sa zadkom o jeho pýchu. Cítila som jeho túžbu a pousmiala sa nad tým.

Zvrtol si ma k sebe a...

Predošlý diel Ďalší diel

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som v háji! - 24. kapitola: