Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » ONI 6.KAPITOLKA

21.06.2009 (14:00) • RenesmeeCarliee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1621×

v tejto časti sa objaví aj kúsok z knihy(je hrubo označená)

ONI 6. kapitola

PRÍTOMNOSŤ

Bežali sme lesom. Hľadali najmenší pach našej rodiny. Boli sme všade. V Denali u Tanyi. Tá nám povedala, že Carlise a Esme pred mesiacom odišli. Ale nepovedali kam. Ďalej sme išli hľadať Alice s jasperom. Tých sme našli v izbe pri veľmi chúlostivej situácii. S Edwardom sme to nevydržali a vybuchli sme do smiechu. Valala som sa od smiechu po zemi a Eďa so mnou. Doslova sa zasekli.

„No počakjte mi vám to vrátime!“ Tajomne sa usmiala. Pozrela som na Edwarda, ale ten sa culil ako malé dieťa na Vianoce. Niekedy je pekná nevýhoda keď neviete čítať myšlienky.

Alice s Jasperom sa odhlásili zo školy. Neboli moc šťastný. Zatiaľ máme len polovicu rodiny. Celý čas sa Alice snaží chytiť aspoň malú víziu, kde sú Rose s Emmettom. Ale bez výsledku. Skúšali sme volať, ale nikto to nezdvíhal. Nemali sme ani kde prespať. Jediné miesto bolo v Denali a vo Forks. Všetci súhlasili s druhú možnosťou. Hlavne Edward. Aspoň bude mať pokoj od Tanyi. A ja zase nebudem mať pocit, aby som niekoho neroztrhala. Cestou sme boli ešte v obchodoch. Pravdaže Alice sa veľmi vybláznila. Oblečenie brala s pák- ruky. Všetko mi to strčila do ruky a poslala ma si to vyskúšať. Tak sa zo mňa stala modelka. Celý čas mal Edward v očiach iskry túžby, nehy a lásky. Krásny pocit za taký dlhý čas. Mmmm. Keby sme neboli v obchode a okolo nás ľudia istotne by sa na mňa vrhol. Síce nechala by som ho. Lákavá predstava. 

Musel prekuknúť moje umýsli. Postavil sa obmotal svoje silné ruky okolo pása a zatiahol ma do kabínky. Pritlačil ma na stenu. Jemne mi prstami zovrel lakeť, pomaly ma po ruke, po rebrách až k pásu, hladil ma po stehne a dolu až ku kolenu. Tam sa zastavil a chytil ma za lýtko. Zrazu ma zdrapil za nohu a zohol mi ju okolo svojho stehna. Pery pritlačil na moje ústa a jazykom sa mi obtrel o dolnú rozochvenú peru. Slastne som zavrnela. Cítila som ako sa usmial. Rukami mi hladil chrbát. Prechádzal hore a dole. Rozpútal vo mne vojnu Áno alebo NIE. Kašlem ta no. Pritisla som sa k nemu ešte viac. 
Vedľa nás sa ozval len smiech a cvaknutie fotoaparátu. Ja tu Alice zabijem.

„Hééééj .“ Zakričala som na ňu keď som sa od Edwarda konečne odtrhla. Odhrnula som záves na kabínke a pred ňou sedela Alice zahádzaná oblečením a vedľa nej Jasper s umučeným výrazom.
„Bella ja som ti hovorila, že ti to vrátim. A toto je zatiaľ len začiatok.“ Žmurkla na mňa a ja som len mohla tušiť čo sa chystá ešte mi vykonať. Teraz by som si mala dávať veľký pozor ak nechcem s Edwardom skončiť na titulnej stránka PLAYMANŽELOV (niečo ako PlayBoy PlayGirl). Zavrčala som a vyšla z kabínky. Chytila som predtým ešte Edwarda za ruku a ťahala ho za sebou ako verného psíka. Za ním išla Alice a Jasper s plnou náručou oblečenia. 

Všetko sme zaplatili a konečne sme mohli pokračovať v ceste. Boli sme ovešaný vecami, prevažne Alicine, ako vianočné stromčeky. Človek by si pomyslel, že sme vykúpili celý butik. Niekto v tejto skupinke by toho bol aj schopný. Ani som si neuvedomila a zasmiala som sa nahlas. Všetci sa otočili na mňa s otázkou v očiach, ale ja som len nad tým mávla rukou. 

Nasadli sme do áut a vybrali sa do Forks. Tam kde sa všetko začalo. Dúfam, že budeme mať šťastie. Ja s Edwardom sme si sadli dozadu a Alice s Jasperom dopredu auta. Jasper šoféroval.
Rútili sme sa do diaľnici. Keby sme mohli tak to zoberieme krížom. Fantastická a adrenalínová predstava. Sedela som vedľa Edwarda potichu, vlastne v celom aute bolo podozrivo ticho, a hlavu som mala položenú na jeho prsiach. Vdychovala som jeho vôňu a ukladala si ju do pamäti. Jeho ruky boli obmotané okolo mňa. Perami sa mi stále dotýkal vlasov a vtisoval do nich malé božteky. Myslím, že som bola nenásytná, pretože som sa zvrtla a ja jemu som vtisla bozk na krk. Prisahám keby tu neboli Alice s Jasperom tak už je asi po aute a my vonku nahý a bozkávajúci sa. 

„Bella ty máš teda nápady. Keby som nemala schopnosť čo mám tak si neviem predstaviť keby som nevedela čo ideš urobiť.“ Zasmiala sa Alice na prednom sedadle. 

Edward sa zohol a zašepkal mi : „No Bella to by som si o tebe nepomyslel.“ Káral ma pobavene.

„No Edward keď som bola človek nemala som to s kým skúsiť a popravde vtedy som ani nemala chuť, ani náladu.“ Povedala som mu smutným hlasom a na konci som len nechala potichu doznieť vetu.

„Nikdy si neodpustím, že som odišiel. Myslel som, že to tak bude lepšie. A bolo to ešte horšie.“ Povzdychol si. 

„Chcel si iba to najlepšie. Lenže ty si nevedel, ž to najlepšie si ty.“ Zapichla som prst do jeho hrude. Keby som bola človek, tak ho už mám zlomený, no ja som už neni viac človekom.

„Inak Bella vieš, že ti nemôžem čítať myšlienky.“ Rýchlo zmeniť tému, aby som sa necítila ešte viac smutno.

„Veru ani neviem. Ale úplne mi to nevadí. Pomyslel by si si, že som šialená.“ Zasmiala som sa od netlčucého srdca a všetci v aute sa ku mne pridali.

„Láska, ale ja už dávno viem, že si šialená.“ Povedal mi a pritom ma pobozkal na kútik pier.

„No ďakujem. To bol krásny kompliment. A nezabúdaj, že ta šialená patrí tebe a nikomu inému. Jasné?“ Otočila som sa, aby som mu videla do tváre. 

Povzdvihol jedno obočie, usmial sa a odpovedal: „Jasné. Táto predstava sa mi náramne páči.“ 

Ani som nevedela, že sme už prišli do Forks. S ním tak strašne ubiehajú dni, hodiny i minúty. Veľmi dobre som si pamätala odbočku k ich domu, takže hneď som vedela keď sme prechádzali do lesnej ceste k domu. Zastavili sme.

„Vystupovať mládež.“ Zakričala Alice a popritom otvárala dvere na aute.

„Alice my sme tu. Nemusíš kričať. Ešte aj ohluchneme. A ja by som moc nehovorila mládež, predsa tu pár ´ ľudí ´ má viac rokov. Nemyslíš?“ Povedala som jej a dôkladne zdôraznila slovo ľudí.

„Vieš ako to myslím.“ Kukla neveriacky na mňa a potom sa ozval jej zvonivý smiech keď pozrela ako sa tvárim.

„Poďme do domu.“ Chytila ma za ruku a ja som stihla ešte chytiť aj Edwarda. Zdruhej strany Alice bol Jasper. Za celú domu ani neprehovoril. Veľmi čudné. 

Otvorila som ako prvá dvere a skoro som dostala infarkt. Ak sa to aj dá stať upírovi. Ale ja som bola vždy výnimka. Predo mnou stál zbytok rodiny. Carlise, Esme, Emmett a vždy sa mračiaca Rosalie. Nedalo mi to.

„Rosalie nemala by si sa mračiť. Budeš mať vrásky.“ Povedala som jej pobaveným hlasom. Tá si rýchlo vytiahla zrkadlo a pozrela sa doň. Emmett vedľa nej len sa dusil smiechom. Nikto nevydržal a všetci vybuchli do smiechu. Ozval sa len sykot od Rosalie. Tá sa tuším urazila. Nestihla som sa ani otočiť a už ma v drtil v náruči Emmett.

„Emmette to, že som upír ešte neznamená, že ma môžeš drtiť v náruči. Ja mám na toho niekoho iného. Že?“ Žmurkla som na dotyčného. 
„Môžeme skúsiť trojku.“ Na toto už reagoval aj Edwrad a ja.
„Nie ďakujem.“ Usmiala som sa. Postupne som sa objala zo všetkými.
„Ale ako ste vedeli. Že sem ideme? Alice tu nebola tak ako?“ A potom mi to docvaklo. Otočila som sa na Alice. 
„Alice kedy s im stihla zavolať, že prídeme?“ Stále som na ňu hľadela.
„To som bol ja Bella. Prepáč“ Z ničoho nič sa ozval za mnou hlas Jaspera. 
„A kto ti povedal, že sa budem hnevať čo?“ Pobaveným hlasom som sa ho opýtal. Nečakala som ani na odpoveď a drtila som ho v náručí.
„Inak ďakujem.“ Zašepkala som. „A Alice prosím ťa, nežiarli.“ Kukla som sa na ňu.

Ešte v ten večer som im všetko vyrozprávala. Ako som žila, keď tu neboli a kto ma vlastne premenil. Na tú jedinú otázku som nevedela odpoveď. Všetci sa poprali do izieb, len my s Edwardom sme ostali dole. Pozerali sme si do očí. Kašlem na to. Vyletela som ako strela hore do jeho izby a on išiel poslušne za mnou. Praskla som za ním dvere a on už ma drtil v náručí a bozkával každý kúsok tela. Stonala som, vrčala a zvíjala som pod ním. Ovládla ma neskrotná túžba.

Autor: RenesmeeCarliee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek ONI 6.KAPITOLKA: