Takže vám predstavujem 6. časť svojej poviedky. Príjemné čítanie.
05.11.2009 (20:30) • MichaelaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1491×
6. kapitola
Bella
Celú noc sme sa rozprávali a smiali sme sa...
Už dávno som sa cítila takto uvolnená. Presnejšie pred týždňom..aspoň myslím. Michael mi povedal, že mi zajtra ráno ide kúpiť nejaké oblečenie. Ja som mala v pláne ísť na lov. Ked´ Michael odišiel, zapla som si televízor, Práve dávali film Tristan a Izolda. Veľmi sa mi páči tento film. V strede filmu ma vyrušil zvonček. Na mieste som stuhla. Pozrela som sa na hodiny. Bolo 11:26. Michael odišiem pred necelov pol hodinkou.Nemohol to byť on. Crrrrrrrrrrrrrrrrrr. Išla som otvoriť dvere. Pred dverami som zadržala dych. Otvorila som ich.
"Dobrý d´eň. Býva tu pán Michael Voltery?" opýtal sa ma.
"Ano." musela som sa nadýchnuť.
Cítila som akoby ten človek smrdel. Nie ako vlkolak, ale ako smeti. Ble.
"Doniesol som mu túto zásielku."
Niečo mi podala ja som to zobrala.
"Dovidenia."
"Dovi." povedala som.
Ešte takých 5 minút som stála pre dverách. Michaelovu poštu som položila na stôl.Nevedela som čo to je, ale ani ma to moc netrápilo. vybehla som z domu. Milojem ked´ môžem bežať. Je to taký pocit, ako keby ste boli voľný, akoby ste vedeli lietať a nič Vás nemôže zastaviť. Cítila som sa ako vták. Stromy som míňala a pritom som si užívala rýchlosť. Zacítila som vôňu srniek. Nebiola som smädná, ale pre istotu. Už som videla svoju korisť. Rýchlosťou blesku som na srnku skorila a zahrizla som sa do jej krku. Jej krv mi začala stekať do krku. Mňam. Cítila som sa akoby som znova cítila svoj kolobeh krvy. Začalo sa stmievať. Bežala som domov. Domov. Prvý krát som to povedala. Už sa nemusím báť. Mám kde byť. Len sa musím opýtať Michaela na toho človeka. Ako som vedela odolať?
Ved´ Cullenovci mi hovorili, že ked´ je upír ešte mladý, že nemyslí na nič iné ako na krv. Ako sa asi majú. Veľmi chýbali. Hlavne Edward a Alice. Začali mi chýbať Edwardove slová, jeho bozky, jeho hlas. Pokúšala som sa spomenúť, ale nevedela som. Len nato som si spomínala, že poznám upíra menom Edward, ktorý sa so mnou len hral. Nebola som mu nanič. Cítila som hnev a bolesť. Hnev preto, lebo sa len pretvaroval, že ma miluje a ja som ho naozaj milovala. Teraz ten pocit necítim. Zaujímavé. A bolesť preto, lebo viem, že ho milujem, ale to sú lun moje ludské spomienky a nie teraz to čo cítim. Chýbala mi dokonca aj Rosalie. S jej nenávisťou preti mne a tým všetkým.
Dorazila som pred dvere. Kedže sa svietilo, Michael bol doma. Pobehoval po dome. Ani si nevšimol, že som tu. Tomu som sa ticho zasmiala, Michael nevie, že som prišla, hoci má upírske schopnosti. Zrazu zastal a pozrel sa na mňa.
"Bella si v poriadku? Tak som sa o teba bál. Zajtra ráno odlietame do Voltery."
"Prečo? Deje sa niečo?"
"Kto priniesol tú poštu?" Bol celkom rozrušený.
"Neboj. Neoblížila som mu."
"Prosím? Ako....ved´......ty.......och..." Dobre, toto bolo fakt komické. Upír sa vie zasekávať.
"No tak, čo sa deje?" opýtala som sa ho znova.
"Vieš Bella, Volturiovci majú istých neprajnikov a tí su tu. To bolo v tej zásielke. Lepšie povedané tam bola hlava jedného môjho kamaráta." Povedal smutne. Ja som sa zhrozila. Bola v tom hlava a ja som sa tej krabici dotkla. Preboha. Niekomu odsekli hlavu. "Už som to povedal Arovi a zajtra ráno tu bude pre nás lietadlo."
"Je normálne, že ti človek smrdí ako smeti?" opýtala som sa ho na rovinu.
"Prečo"
"Lebo ten poštár smrdel."
"Na to sa tiež treba opýtať. Vieš, že som sa ešte nestretol vo svojej existencií s niekým takým ako si ty. Si uplne jedinečná. Voltera ti bude ležať pri nohách. Podľa mňa."
"Hahahahahaha, dobrý vtip. A čo teraz?" opýtala som sa. Cítila som sa čudne, ked´ takto hovoril.
"Pobalené už máme, takže, ideme pozerať nejaký film."
"A aký?"
"Takže čo hovoríš na American pie? Aspoň sa zasmejeme."
"Dobre, dáme si maratón." povedala som.
Sadli sme si na gauč a pozarali sme spoli film. Dosť sme sa nasmiali. Začalo svitať, ked´ sme pozerali posledné sekundy filmu. Išla som sa obliecť. Obliekla som si čierne priliehavé nohavice a šedé tričko. Nevedela som, či si mám obuť botasky alebo podpätkové topánky.Ked´že som upír, dala som si podpätkové topánky. Ešte sme mali čas tak som si išla ešte niečo čítať.
"Bella ideme!" počula som z dola. Zbehla som dole.
Michael nám už dal tašky do auta, takže som musela len nasadnúť.
"Tak akú si mala noc?" opýtal sa ma šibalsky.
"Hmmmm.... ponorenie do18. storočia bolo fakt super." Už sme boli na asfalte a smerovali sme na letisko. Zrazu Michael zabrzbil. Pred nami stálo 7 upírov.
Autor: MichaelaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Krvavá ruža 6. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!