Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 6. kapitola

10.10.2009 (09:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 5141×

6. kapitola

Edward

Vychádzal som jedálne nasratý jak sviňa. Mal som ísť na ďalšiu hodinu, no namiesto toho som sa vybral do parku pri škole. Sadol som si na lavičku a vytiahol balíček cigariet. Zapálil som si a zbožne do seba nasal níkotínový dym. Konečne, prvá dnešná cigareta. Fajčenie ma trochu ukľudnilo, no stále som nemohol zabudnúť na to, ako ma odpálkovala tá nová. Mňa – Edwarda Masena. To si ešte žiadna nedovolila. Vŕŕŕ. Musím s tým niečo urobiť. Ešte sa to náhodou rozkríkne a ja stratím post borca, čo pretiahol každú, na ktorú si pomyslel. To nemôžem dopustiť. Stálo ma dosť síl kým som ten post získal a nenechám sa oň len tak pripraviť. A už vôbec nie buchtou, ktorá si vymyslela, že sa bude hrať na nedostupnú. V hlave som začal spriadať plán ako ju dostať do postele. Zapálil som si ďalšiu cigaretu. Ani na chvíľu som si nepripustil, že by sa mi to mohlo nepodariť. Žiadna ešte neodolala Edwardovi Masenovi a ani táto nebude výnimka. Akurát ma to bude stáť trochu viac úsilia. Ale nakoniec podľahne – ako každá.

Zo školy sa ozval zvuk zvonenia. Vstal som z lavičky, zahasil cigaretu a vybral sa na parkovisko k Jazzovmu autu. Netrvalo dlho a objavil sa Jazz.

„Kde si sa flákal brácho?“ opýtal sa ma Jazz.

„Ale potreboval som sa trochu ukľudniť.“

Nadvihol obočie a začal sa smiať.

„To ťa tak vytočila tá holka? Nič si z toho nerob, ten týždeň nejak vydržíš.“

„Hahaha, strašne vtipné. Už v jedálni som ti povedal, že si nemáš byť tou výhrou taký istý,“ odvrkol som.

„Ale brácho, to nemyslíš vážne, že si to ešte nevzdal? Dobre si videl, že tá holka ťa má úplne v piči. Okrem toho, počula ako sme sa bavili o tej stávke.“

„Čo?“ vypúlil som oči.

Tak ona to počula? Niet divu, že sa takto chovala. Takže to nie je o tom, že by si to so mnou nechcela rozdať. A ja už som si myslel, že je so mnou niečo v neporiadku. Tak dievčatko sa chce hrať na nedostupnú. Ale to ma ešte nepozná.

„Hej. Alice mi hovorila, že nás počuli v triede ako sa na tom dohadujeme. Takže si to asi prehral brácho.“

„Ešte je len streda. Do nedele času dosť,“ povedal som a v duchu som už mal plán ako dostať do postele ľadovú kráľovnú.

„Hahaha, ty si hovado Edward. Ale dobre, uvidíme či sa ti to podarí,“ smial sa Jazza a popri tom krútil hlavou.

„Dobre Jazz, uvidíme. No prejdime na inú tému. Čo ty, ako to vyzerá s tou buchtou? Kedy ju chceš dostať do postele?“

Jazz na mňa hodil vražedný pohľad.

„Nie je to buchta, ale Alice. A pre tvoju informáciu neplánujem ju v najbližšej dobe dostať do postele,“ povedal a neprestával sa mračiť.

Ale, ale. Čo sa to deje s mojím bratom? Že by sa nám zamiloval? Ale to hádam nie. Jazz nie je ten typ. Pokrútil som hlavou, ale vo vnútri mňa ostalo zrnko pochybnosti. Chcel som to ignorovať, no nedalo mi to.

„Nejaký si háklivý. Nebodaj si sa nám zamiloval,“ doberal som si ho.

Jazz bol chvíľu ticho a potom sa rozosmial.

„Hahaha, ti to zajebalo? Ja a zamilovaný? Bracho, zabudol si s kým sa bavíš?“ krútil hlavou Jazz.

Smial sa, no jeho oči zostávali vážne. Hmm, by ma fakt zaujímalo, o čo mu ide. Nechal som to tak a stočil rozhovor inam. Veď ja na to časom prídem.

„Jazz, počúvaj, rozmýšlal som...“ začal som hovoriť, ale Jazz mi skočil do reči.

„Hahaha, čo si robil?“ smial sa Jazz.

Samozrejme narážal na náš starý vtip o tom, že ani jeden z nás nemá rozum, a preto nemôžeme rozmýšlať. Ja som nechcel kaziť pointu, tak som pokračoval v duchu toho vtipu.

„Dobre tak napadlo ma, že by sme mohli dnes vyraziť von. Trochu sa zabaviť, dať nejaké šluky.“

„Ti nestačilo včera? Ešte stále mám pred očami výraz toho taxikára, keď si mu ogrcal sedačku,“ bavil sa Jazz.

„Čo bolo včera, bolo. Dnes je dnes a ja sa potrebujem trochu odreagovať.“

„Jasné brácho. Veď v poho. Večer môžeme vybehnúť za Ronym do klubu. Určite bude mať nejaký matroš, ako vždy.“

Jasné, čo by sme bez Ronyho robili. Okrem toho, že bol majiteľom klubu, kde sme s Jazzom skoro každú druhú noc chlastávali, bol aj chlapíkom, u ktorého ste zohnali všetko. Či už išlo o makak, parno, koleso, koks alebo Tramal. Rony mal všetko. Nebol dealerom v pravom slova zmysle. Skôr by som povedal, že mal dobré kontakty. A my sme ich samozrejme radi využívali.

„Super. Dúfam, že tam budú večer nejaké dobré jebačky,“ povedal som práve vo chvíli, keď sme zastavovali pri našom dome.

„Že by si tu niekto potreboval pozdvihnúť sebavedomie,“ rýpal Jazz.

„Vyser si oko,“ zavrčal som, vybehol som po schodoch a zavrel sa do izby.

Tašku som hodil do kúta a prešiel k veži. Pustil som si Xzibit a vyťal tomu naplno. Zvalil som sa do postele s úmyslom si trochu pre večerom pospať. Pre istotu som si nastavil budík a zatvoril som oči.

„Áno moja, presne takto to mám rád. Rýchlejšie.“ cŕŕŕn.

Sakra, čo za prijebaný zvuk mi to ruší sen. Otvoril som oči s úmyslom zistiť, čo ma vyrušilo práve vo chvíli, keď som si to rozdával naraz s tromi holkami. Práve mi ho jedna z nich fajčila, keď sa to ozvalo. Zvonenie neprestávalo a ja som si až teraz uvedomil, že je to budík na telefóne. Rukou som našmátral telefón. Vypol som budík a zbežne sa pozrel čo nového. Tri neprijaté hovory od Erica a jeden od matky a asi desať smsiek typu: Ahoj ja som tá a tá, strašne sa mi páčiš. Stlačil som vymazať všetko. Takéto holky ma nezaujímali. Chceli sa vodiť po škole za ručičky, zatiaľ čo ja by som s nimi najradšej šukal. Mobil som hodil na postel a konečne som sa vytrepal z postele. Z kúpeľne bolo počuť zvuk tečúcej vody, tak mi došlo, že ju okupuje Jazz. Nemal som čo robiť a tak som vyšiel na balkón a zapálil si. Práve keď som sa chystal zahasiť cigaretu, ozval sa zvuk otvárania dverí na kúpeľni. Konečne. Dnes mu to zas trvalo jak lačnému srať.

V kúpelni som strávil asi desať minút, potom som sa obliekol a zišiel dolu do kuchyne. Jazz už sedel za stolom a tlačil do seba pizzu. Sadol som si oproti nemu.

„Objednal som aj tebe,“ povedal Jazz a podal mi krabicu s pizzou.

„Dík.“

Síce som nemal chuť niečo jesť, ale tak chlastať na lačný žalúdok sa nevypláca.

„Pôjdeme taxíkom?“ opýtal som sa popri jedení.

„Hej. O desať minút je tu.“

Len som prikývol. Mlčky sme dojedli, nasadli do taxíku a o dvadsať minút sme vystúpili pred klubom. Otvoril som dvere a očami zbežne prebehol osadenstvo v klube. Vzhľadom na to, že bola streda, tu moc ľudí nebolo. Zopár týpkov pri stole popíjalo pivo a hralo biliard. Pri bare stál Rony a práve sa bavil so Sandy. Sandy bola čašníčka, robila tu už dlho. Mala blond vlasy, veľké kozy a celkom sexi tváričku. Síce bola o desať rokov staršia, ale to nám nebránilo si to občas spolu rozdať. Vybral som sa smerom k nim. Jazz šiel za mnou.

„Zdarec kámo, čau Sandy,“ pozdravili sme s Jazzom zborovo.

„Čauko,“ povedali naraz Sandy a Rony.

Sandy pri tom stihla na mňa žmurknúť. Pochopil som, že dnes má náladu na sex a hodlal som to využiť. Prikývol som hlavou jej smerom na znak, že som pochopil. Žiarivo sa usmiala. Bomba. O sex mám dnes postarané, takže by bolo fajn sa zamerať na ďalšiu časť plánu.

„Počuj Rony, ten včerajšok ma fakt mrzí. Veď vieš aký som, keď sa ožeriem.“

Rony sa na mňa pozrel a zasmial sa.

„Hej, viem. Je z teba nadržané hovado, ale ja som si už zvykol.“

„Čo si dáte chalani?“ opýtala sa Sandy.

„Tequilu a pivo,“ povedal som.

„Ja si dám len to pivo,“ povedal Jazz a tým ma prekvapil.

Ani si nepamätám, kedy naposledy chlastal len pivo. Neviem čím to je, ale dnes mám z neho divný pocit. Rony si dal tiež tequilu s pivom a posadili sme sa za stôl. Netrvalo dlho a Sandy nám doniesla pitie. Pozdvihol som pohár.

„Na chlast, drogy a sexi ženy,“ preniesol som a očkom kukol na Sandy.

Rony s Jazzom sa zamiali a štrngli si so mnou. Exol som tequilu a objednal si ďalšiu. Príjemne ma hriala vo vnútri a ja som dostal chuť na niečo iné.

„Rony, nemáš nejaký dobrý matroš?“ otočil som sa na Ronyho.

„Jasné, dnes mi prišla skvelá lampa(tráva). Fakt skvelý matroš,“ povedal a vybral sa dozadu do jeho kanclu. S Jazzom sme išli za ním. Jeho kancelária bola vlastne niečo ako súkromný salón. Okrem klasického vybavenia kancelárie, ktorým bol písací stôl a nejaké police so šanónmi, tu bol veľký pokerový stôl s desiatimi kreslami. S Jazzom sme si sadli a Rony zatiaľ vybral matroš. Naložil a podal mi fajku. Potiahol som si, zadržal na chvíľu dych a popritom som posunul fajku Jazzovi. Tiež si potiahol a podal ju Ronymu. Konečne som vyfúkol. Otvorili sa dvere na kancelárii a do vnútra vošla Sandy s fľašou tequili a džbánom piva.

„Myslela som si, že by ste mohli byť smädný,“ usmiala sa, pozrela na mňa a vyzývavo pootvorila pery.

Sakra, najradšej by som ju pretiahol tu a teraz. Škoda, že je v práci.

„Ďakujem Sandy, čítaš mi myšlienky,“ povedal Rony.

Nalial som si tequilu a zapil ju pivom. Rony mi podal fajku a ja som si znovu potiahol. Netuším ako dlho sme to ťahali, ale Jazz to vzdal po dvoch šľukoch. Len sedel a vyzeral byť duchom neprítomný. Ja som bol už v správnej nálade, Rony sa tiež usmieval od ucha k uchu, len Jazz bol akosi mimo.

„Hej brácho, čo je dnes s tebou?“ opýtal som sa, hoci mi už trochu robilo problém zosmoliť súvislú vetu.

Jazz sa na mňa pozeral znudeným pohľadom.

„Ale nič, len proste dnes nemám náladu. Asi to zabalím a pôjdem dom.“ povedal a zdvihol sa z kresla s úmyslom odísť.

„Čo? Ti to zajebalo? Kam by si chodil?“

„Idem dom, bolí ma hlava,“ povedal a tou trápnou výhovorkou ma totálne vytočil.

„Vieš čo? Choď si aj do piče! Ja sa zabavím aj bez teba,“ vyštekol som.

Jazz pokrútil hlavou a ja som už len hľadel na dvere, ktoré sa za ním zatvorili. Bol som tak nasratý, že som do seba kopol decák tequili. To som však nemal robiť, lebo teraz mi to všetko naplno zašlapalo. Hoci som vnímal všetko, čo sa okolo mňa dialo, nedokázal som zo seba dostať jediné slovo. Nemohol som sa ani pohnúť, zdvihnúť ruku, proste nič. Neviem ako dlho som bol v tomto stave, ale pamätám si ako ma Sandy posadila do taxíku, aj keď fakt nechápem ako sa jej to podarilo. Potom si ešte pamätám ako mi Jazz pomohol dostať sa do postele.

Posledné, čo si pamätám, boli jeho slová: „ Edward, ty si fakt kokot.“

Potom som sa už krásne ožratý a zhúlený vydal do ríše snov.

Zhrnutie od petulkape

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 6. kapitola: