Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Je aj láska návyková? - 3. kapitola

04.10.2009 (21:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 8906×

3. kapitola

Jasper

Sedel som v triede na nejakej nudnej hodine, tuším to bola anglina a pozeral som sa von z okna. Tie pičoviny, čo sme preberali , ma ani v najmenšom nezaujímali. Vedľa mňa sedel magor Eric. Síce je to kamoš, ale to nič nemení na fakte, že je to kokot. On je totiž horší ako ženská, huba sa mu nezavrie ani na minútu. Doteraz som počúval kecy o tých nových, čo prišli na školu a o nejakej blondske, ktorá k nim patrí a on by ju najradšej pretiahol. Už som sa na tých jeho rečiach ani nepozastavoval, lebo Eric bol schopný pretiahnuť všetko čo  - podľa jeho slov –  malo piču a dýchalo. Ja som túto jeho teóriu nevyznával, ale tak každému podľa chuti. Ale inak to bol celkom v pohode chalan. Často spolu so mnou a mojím bratom Edwardom, ktorý sedel v lavici pred nami, podniká akcie typu: Čo nevychlascem ja, to vychlasce mňa, čo nepretiahne mňa, to pretiahnem ja. Práve som rozmýšlal nad ďalšou takouto akciou, ktorá sa mala konať v sobotu, keď ma vyrušilo klopanie na dvere. Dvere sa otvorili a dovnúra vstúpili dve baby.

„To sú tie jebačky, čo som vám hovoril, tie Cullenové,“ zašepkal Eric smerom ku mne a Eďovi.

Tentokrát Eric skutočne nepreháňal. Obidve boli nadpozemsky krásne. Všetkých chlapom v triede začali tiecť gebriny (sliny), vrátane mňa. Obe mali snehovo bielu pokožku vyzerajúcu ako by bola z mramoru. Jedna bola vyššia, hnedé vlasy jej vo vlnách padali na pás a celá bola oblečená v koži. Pochopil som, že to bude tá kočka s tou jebáckou motorkou, čo stojí vonku. Ako som pozrel na tú druhú, spadla mi sánka. Bola menšia, tmavé vlasy mala ostrihané na kratšie a trčali jej do všetkých strán. Trochu mi pripomínala nejakého škriatka z rozprávky. Bola neskutočná – dokonalá rozprávková bytosť.

Z nejakého nepochopiteľného dôvodu sa pozrela mojim smerom a naše oči sa stretli. Tie jej mali neuveriteľnú farbu. Boli ako tekuté zlato. Chvílu ma hypnotizovala očami a potom sa na mňa žiarivo usmiala. V tej chvíli moje srdce začalo biť ako šialené.

Učiteľ ich vyzval aby sa predstavili. Tá vyššia sa predstavila ako Bella a môj malý škriatok nosil meno Alice, v preklade – vznešená bytosť. To na ňu sedelo dokonale.

„Bella je moja, do konca týždňa ju pretiahnem,“ ozvalo sa z lavice predo mnou.

Samozrejme, môj skvelý bratček Eďo. Vždy taký sebaistý. No vzhľadom na to, že už bola dnes streda, tak to jeho predsavzatie bol nadľudský výkon. Tak ma napadla stávka.

„Edward, stavím sa s tebou, že sa ti to do konca týždňa nepodarí.“

„Hahaha, dobre. A o čo?“ smial sa.

„Keď vyhrám ja, tak sa ty týždeň nedotkneš chlastu ani makaku (trávy). Ak sa ti to podarí a ja prehrám, tak to bude platiť pre mňa. Týždeň bez chlastu a makaku.“

Sakra, to som si zas vymyslel. Väčšinou sa dáme dole tak dvakrát – trikrát do týždňa. Ak prehrám, som v piči.

„Ty si kokot Jazz, ale dobre. Beriem to.“

Tá dlhovlasá sa pozrela naším smerom a nahodila vražedný pohľad. Zdalo sa mi to alebo vážne počula o čom sa bavíme? Hahaha, pokiaľ to počula, tak mám výhru istú. Trochu sa mi uľavilo.

Obe ešte chvíľu stáli vedľa učiteľa a vypisovali nejaké papiere. Potom ich poslal sadnúť si. V triede boli len dve miesta voľné. Jedno bolo pri Eďovi a druhé pri takej buchte. Myslím, že sa volala Angela či ako. Taká bifloška s popolníkmi na očiach.

Tá Bella sa vybrala smerom k Eďovi a ten mi za chrbtom ukázal zdvihnutý palec. Určite si bol istý svojou výhrou, no ona nevyzerala dvakrát nadšene. Ja som si ich už ďalej nevšímal a očami som hľadal toho malého škriatka. Alice, jej meno som si zapamätal okamžite, sa posadila vedľa tej biflošky. Sadla si a odrazu úplne stuhla. Počul som ako sa jej tá bifloška pýta, či jej niečo nie je. Na chvíľu som sa zľakol, že sa jej niečo stalo, ale potom som začul ako dokonalým hlasom povedala, že je v poriadku. Ako to dopovedala, začala blúdiť očami po triede. Zastavila sa až pri mne. V tvári mala prekvapený výraz. Potom sa na mňa usmiala, otočila naspäť k tabuli a ja som zostal zmetený. Čo to malo znamenať? Vyzerala ako by bola prekvapená, že ma tu vidí. Ale veď mi sme sa nepoznali alebo poznali? Postupne som sa pokúšal si v hlave vybaviť všetky baby, ktoré som kedy poznal, ale na nič som neprišiel. Bolo mi však jasné, že kedy sme sa už niekedy stretli, tak by som na ňu len tak nezabudol.

Pokrútil som hlavou a znovu si ju začal prezerať. Síce som ju mal možnosť pozorovať len zo zadu, ale páčila sa mi čím ďalej, tým viac. Ale čo bolo na tom všetkom najdivnejšie, vôbec som ju nebral ako objekt typu: Raz sa s ňou vyspím a potom bye-bye. Doteraz som žiadnu babu nebral inak. Ale ako som na ňu hľadel došlo mi, že jediné, čo by som s ňou chcel robiť bolo, držať ju do konca života v náručí a hľadieť do tých jej prekrásnych zlatých očí. Samozrejme chcel by som s ňou mať aj sex, predsa len som normálny zdravý osemnásťročný chlap, ale nebola to moja priorita.

Z lavice predo mnou som započul hlas môjho brata.

„Čau bejby, ja som Edward. Tak ty si Bella čo?“

„Hej som, a?“ pozerala sa na neho nechápavo.

„A nič, ja len, nevybehneme spolu niekam na drink? Trebárs dnes?“

Dúfal som, že ho nejak odpálkuje a ona ma nesklamala.

„Si padol na tú guču, čo sa podľa anatomických predpisov označuje ako hlava? S tebou by som nešla, ani kedy si bol jediný chlap na celej planéte,“ odvrkla mu naštvane Bella.

Za ten pohľad, čo sa Eďovi objavil po tomto jej vyhlásení v tvári, tak za ten moji milí, by som aj zaplatil. Jeho totiž ešte žiadna holka nikdy neodmietla. Všetky ho chceli, až na túto a ja som zistil, že som práve s najväčšou pravdepodobnosťou vyhral stávku.

Spokojne som sa rozvalil na stoličke a už dopredu sa tešil na to, ako ma bude Edward najbližší týždeň preklínať. Ešte som ho nikdy nevidel celý týždeň v kuse triezveho.

Znovu som sa zameral na Alice. Rozmýšlal som ako by som ju niekam pozval. Určite nie som taký blbý ako môj bratček a nepôjdem na to tak zhurta. Najskôr by bolo dobré sa s ňou po troške spoznávať a zistiť, či by mala o mňa záujem. Ty kokso, čo sa to so mnou stalo. Nikdy som nad takýmito vecami nerozmýšlal. Vždy som prišiel a proste si vzal to, čo sa mi páčilo. Vo všetkom. Avšak teraz som to tak nechcel urobiť. Chcel som nechať rozhodnúť ju, aj keď som samozrejme dúfal, že raz bude opätovať moju lásku.

„Čo? Mi to zajebalo? Akú lásku? To čo je?“ hovoril som si v duchu.

V tej chvíli som to pochopil. Pravdu tak jednoduchú. Ja, člen klubu KUREVNÍCI FOREVER, ktorí sme kedysi založili spolu s mojím bratom, som sa zamiloval. Do malého, neskutočne krásneho, zlatookého škriatka.

Tak toto je dosť prúser. Totižto, pri založení tohto klubu sme si dohodli jasné pravidlá. Ten, kto poruší základné pravidlo, ktoré bolo: Nikdy nebudem chodiť so žiadnou ženskou, príde o svojho najväčšieho miláčika. To bola, v mojom prípade, moja krásna Audinka. Kurva, musím to nejak vyriešiť. O auto nechcem prísť, no nechcem sa vzdať ani Alice. V hlave som si preberal všetky možnosti. Keď som sa konečne zpamätal, zistil som, že som v triede sám. Vôbec som si nevšimol, kedy zazvonilo. Schmatol som veci a utekal na najbližšiu hodinu.

Zhrnutie od petulkape

Zhrnutie od slecinky

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Je aj láska návyková? - 3. kapitola: