Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hluposť-22. časť

25.07.2009 (11:00) • vevushQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4311×

XXII. časť

Vysvetlenie

Edwardov pohľad

Už po niekolky krat od môjho odchodu z domu , som sa rozhodol potesit Esme so zbytkom rodiny a to tým , ze ich pridem pozrieť. Teraz som bol neďaleko. Mozno tak dva dni behu. Tak som sa teda rozbehol a mienil som zastavit až ked budem doma. Doma. Nie je to tak uplne pravda. Pretože pre mna bude navzdy “doma“ v malom uprsanom mestečku na olympijskom polostrove. Vo Forkse. Tam som spoznal lásku mojho nekonečného zivota. Svetlo v tme. Mojho anjela. No bohuzial, ja som monstrum a tak som ju musel opustit. Bolo to tazke rozhodnutie ale nakoniec som sa prekonal a povedal som si , ze bezo mna jaj bude lepsie. A tak teraz blúdim po svete a spomínam. Spomínam na spolocne chvile z Bellou.

Ani som si neuvedomil a uz som bol pred nasim nahradnym domovom. Vosiel som do obyvacky a hned sa ku mn vsetci nahrnuli. No , vlastne vsetci nie. Alice s Jasperom chybali. Asi su na love. Ako prva sa ku mne prirutila Esme a nez som cokolvek stihol vsimnut , tak ma uz drtila v naruci. „Ach . syncek, ani si nevies predstavit ako si mi chybal.“ „Aj ty mne mami“ povedal som jej a objatie som jej oplatil. Poom ku mne prisiel Carlisle „ Synu, vitaj naspat“ privital ma a tiez ako Esme ma objal. Potom sa prirutil Emmett a neodpustil si poznamku „Aha vono to zije. A ja uz som myslel ze zozenem licencium na pohreby a pojdeme ta pochovat.“ Tak tomu som sa musel zasmiat. Stale rovnaky. Aj on ma objal . Nakoniec prisla Rose. Cakal som , ze mi vynada, ale ona ma objala a povedala „Chybal si mi brasko.“ Ked sa odtiahla ja som na nu len vyjavene pozeral. Toto nebola ta pysna Rosalie , ktoru nezaujima nic ine len ona sama a Emmett samozrejme. Teraz to bola uplne ina Rosalie. No fyzicky to bola stale ta ista Rose – krasna ako bohyna- , ale vnutri bola ina. Zmenila sa. Uz nabola taka pohrdava ako pred tym. Uz to bolo mile dievca , ktore ked clovek/upir spozna , hned ju bude mat rad. 

Ona asi pochopila preco na nu ta cumim a tak mi to jednoducho vysvetlila „Aj upiri sa mozu zmenit“ a usmiala sa na mna. Potom sme si sli sadnut do obyvacky. „Kde je Al a Jazz?“ spytal som sa , no v tom sa rozleteli dvere od hlavnych teda vchodovych dveri a niekto zakrical „Ahoj rodinka. Uz sme u“ A ten niekto bola Alice. Moja mala otravna sestricka. Tak mi chybala. Ale kde mohla byt?

Znovu sa vsetci postavili a isli ich privitat. Emmett si znova neodpustil nejaku tu poznamocku. „ To ste nemohli prist naraz? Aby som ja Musel tolko raz vstavat a chodit vas vitat. Kdo este pride? Bella? Rovno tu na nu pockam“ tak toto bola rana pod pas a nie vtipna poznamka. Emm hned schytal pohlavok od Rose a on sa na nu len nechapavo pozrel. Po asi minute ho osvietilo a zacal sa mi ospravedlnovat „Prepac Bracek, ja som nechcel......“ „Emmett to je v pohode. Nic sa nestalo“ zaklamal som , lebo v skutocnosti sa nieco stalo. Ta diera, ktoru sposobilo to , ze moje srdce sa mi vydralo z hrude a zostalo s Bellou, sa este zvetsila a znovu zabolela. Bolela vzdy ked som na nu myslel . A to bolo neustale. No ja som sa s tou bolestou uz zit naucil.

„Ahoj Alice, Jazzi. Kde ste boli?“ spytal som sa dufajuc ze uz konecne dostanem odpoved. „Nooo miii....“ prerusilaju Esme „Nepojdeme si sadnut do obyvacky? Tam sa mozeme porozpravat. Alice aj Jaz si oddychli , ze mi nemuseli odpovedat , no ja na to pridem. Oni mi urcite nieco taja , pretoze Jasper si opakoval vsetky latky z fylozofie od prveho rocniku na strednej a Alice, neviem preco , ale ta sa zaoberala detskou modou. Dlho sme sa rozpravali a potom sme sa niektory rozhodli, ze pojdeme na lov. Isli sme kusok od forks. Ulovil som si pumu a dve srnky, pockal som na ostatnych a potom sme vyrazili domov. Celkovo nam to trvalo asi 4 hodiny. Ked sme vosli do domu, ja som si sadol na gauc a ponoril som sa do vzpomienok. Vratil som sa spat do minulosti a spominal som na kazdu chvilku co som bol s Bellou. Vtedy som bol stastny. Najstastnejsi upir na svete. Co na svete, v celom vesmire.Spominal som na nase preve stretnutie,kedy som ju takmer zabil. Ale ja som sa nastastie udrzal. Na nas prvy rozhovor , na to ako prisla na to co som , na nase prve vyznanie lasky, prvy bozk a nase poprve. Do mysle sa mi vkradali aj tie zle spomienky ako napriklad James alebo jej 18 narodeniny , ale tie som si nechcel do hlavy pustit. Teraz som chcel mysliet len na to pekne, a ststne obdobie. Co som prezil s mojim anjelom. Mojou Bellinkou.

Potom som si uvedomil, ze uz sa len tak nepotulujem po svete, ale ze som u svojej rodiny a tak , musim na Bellu chvilu prestat mysliet, a zacat sa venovat im. A hlavne musim prist na to , co mi Jasper s Al taja. Zatrepal so, hlavov a opat som bol v tej krutej realite. „Ale, al. To su mi veci. Nas milovany bracek sa nam konecne zobudil“ Ach ten Emmett . Raz ma aj s tymi svojimi vtipkami privedie k sialenstvu. „Zobudil? Emmett , ak si si nevsimol , ja som upir a ty spat nemozu.“ „ Ale vyzeral si tak. Uz par dni si sedel na pohovke a ani si sa nepohol“ dodala Rose. „Par dni?“ spytal som sa a vykulil som naich oci „Ano par dni. A tie oci schovaj, lebo ti ich budem musiet zbierat zachvilu po zemi“ zas zavtipkoval Emmett. Porozhliadal som sa okolo seba , no v obyvacke boli len Rose, Emmett a Esme, ktora nieco kreslila do tych jej reštaurátorských papierov. Carliese bol asi v praci. Ale kde zas boli ty dvaja , s ktorymi sa nute potrebujem porozpravat? „A kde su Alice a Jasper?“ spytal som sa. „Odisli naspat do svojho domu este v ten den , ako si upadol do komy“ zasmial sa Emmett. Uz ho mam fakt dost. Uz som mu chcel povedat, ked som si nieco uvedomil. „Do svojho domu? A kde byvaju?“ Odpovede sa ujala Esme. „Kde byvaju nikto z nas ani len netusi. Nechcu nam to povedat. Sem chodia tak raz dvakrat za mesiac na tri styri dni, a samozrejme ked mas prist ty tak pridu aj oni. Ale su nejaky zvlastny. Akoby nam obaja nieco tajili. A vzdy ked su tu tak Alice aj Jazz idu spolu vzdy niekam hlboko do lesa, tak aby sme ich neoculi. Sice nam vravia, ze sa chodia prechadzat, ale...“ prerusil ju Emmett. „ Raz som sa zahral na detektiva Monka a vydal som sa ich sledovat. Nastastie ma necitili ale svoju cinnost prave dokoncili. S niekym volali a jedine co som pocul bolo citujem „Ahoj. A davaj na vas pozor. My sa coskoro vratime. Zvladnes to este chvilu bez nas?“ ta osoba alebo upir im povedal neviem co, lebo to som nepocul a oni sa rozlucili zaklapli telefon, ktory mali na reproduktore a isli spat do domu.“ Dokoncil svoj preslov. „ A tak to je vzdy ked pridu nan navstevu. No ale vcera niekto volal Alice, ta z nicoho nic vyletela z domua ked sa vratila povedala Jasperovi „Uz“ a ten zjavne, narozdiel od nas pochopil o co sa jedna, vyletel spolu s Al do svojej izby. Ked vysli mali v rukach kufre a kym sme sa spamatali uz sedeli v aute a lucli sa snami. Potom nastartovali auto a zmizli nam z dohladu co tak rychlo isli. To je cele.“ Dopovedala Esme.

Tak som mal pravdu , ze nieco taja. Nezdalo sa to len mne. Skusim ich vystopovat. „Tak rodinka ja uz tiez pojdem. Prosim odovzdajte Carlisleovi moj pozdrav. Mam vas rad. Ahojte“ rozlucili sme sa a ja som sa vydal po ich stope. Nebola citit zrovna najlepsie , lebo isli autom a je to uzpar dni ale nakoniec som to dokazal a dosiel som az na letisko. Podisiel som k informaciam a spytal som sa tej mlade pani za za pultom „ Prosim vas. Nemohla by ste mi zistit kam letela pred piatimi dnami slecna Alice Cullenova a pan Jasper Hale?“ poziadal som ju a spravil som na nu psie oci. „ S-samozrejme“ odpovedala mi a zacala cosi tukat do pocitaca. Po chvilke sa na mna otocila „Leteli do Seattlu.“ Do Seattlu? Dufam ze nesli tam kam myslim. Musim to zistit. A jedine ako to zistim je to , ze pojdem naspet do Forksu.

Presiel som k pultu , kde sa objednavaju letenky. „Prosim vas , kedy leti najblizsie lietadlo do Seattlu?“ spytal som sa slusne. „ Pockajte , prosim“ povedala mi postarsia pani a pozrela na nejaku obrazovku. Ako som neskor zistil bol to dotykovy montor. Pochvilke zdvihla hlavu. „ Najblizsie lietadlo leti za pol hodiny“ „ Tak vas poprosim jednu letenku“ „ Dobre nech sa paci. Platit budete v hotovosti alebo kartou?“ spytala sa ked mi podavala letenku. „ Kartou“ odpovedal som jej a uz som jej podaval moju zlatu kreditku. Potom mi ju podala naspet a popriala prijemny let.

Ked som priletel , pozical som si auto s tmavymi sklami a poriadne rychle samozrejme a uz som letel smer forks. Asi 5km od Forksu som odbocil na jednu lesnu cesticku. Isiel som po nej asi 200m. Tam som auto odstavil. Rozhodol som sa ich najst naprv v nasom starom dome tak som sa tam rozutekal. Tam nikto nebol uz velmi dlho. Tak som sa vidal do mesta. Spomenul som si , ze vo Forkse je maly parcik. Vybral som sa tam, pretoze ma tam nieco silne tiahlo. Dobehol som do mesta a dalej som sa vybral uz ľudskou chôdzou.

Ked som vosiel do parku tak ma zamrazilo. Najprv som myslel ze mam halucinacie., ale ked som potriasol hlavou a znovu som otvoril oci stale tam stal. Bol tam Jasper. To by ma az tak neohromilo, iba nastvalo. Ale to co som vidl pri nom mi vyrazilo dych. Teda by mi vyrazilo, keby som ho potreboval. Jazz mal pred sebou kocar a v tom kocari boli dve deti. Teda aspon myslim , lebo to bol dvojity kocar. Tie babetka museli byt narodene este len niekedy teraz, lebo bol strasne malicky. 

A potom mi nieco napadlo. Dufam , ze nespravilito co si myslim ze spravili. Dufam, ze nestvorili nesmrtelne dieta. To je zakazane. Ale nie. To by oni nesparvili. Urcite nie Jasper. Ten by nedokazal porusit ziadne nase upirske pravidlo. Ked som sa zapocuval do jeho myslienok, myslel som, ze odpadnem.

Ach, kde su tie dievcata tolko. Myslim , ze mala Renesmee sa pokakala a ja ju prebalovat urcite nebudem. A okrem toho , uz pol hodinu meskaju a malicky anjelikovia su hladny. Potom sa zacal prehrabovat v taske od kocara. Sakra. Ja tu Bellu raz zastrelim. Ona si neda povedat. Ano kojit ich chce, ale ked mieni meskat tak bymohla aj umelu stravu povolit. No co uz. Budu musiet chvilku vydrzat. Tak toto ma dostalo. Bella ma deti. Dokonca dvojicky. Takze je stastna. 

Jedno z deti sa rozplakalo. Ale. Maly Edwardik Junior sa nam prebral. Uz sa tesim ked bude velky. Budem ho ucit a radit ohladne dievcat. Ale lutujem malicku Renesmee. Teraz bude Alicinou babikou ona. Som zvedvy kolko toho donesu z dnesnyh nakupov. Su tam takmer kazdy den a uz pomaly nemame tie veci kam davat. Ach no konecne. Uz idu. Premyslal Jasper pocas toho ako vybral toho chlapca a snazil sa ho utisit. Musim uznat , ze z detmi mu to ide. Potom mi dosiel vyznam jeho myslienok. Uz idu. Pozrel som sa smarom , ktorym sa pozeral aj on a tam som ju zbadal. Moju Bellu. Bolo mi divne ze Alice nemala viziu a ani Jasper a ani Al ma necitili, ale asi boli natolko zaujaty detmi, ze to nevnimali.

Dievcata prisli k Jsperovi a objali ho. „Prepa bracek, ze sme zase meskali, ale ked mi sme sa nevedeli rozhodnut , ci mame kupit jedno alebo druhe. Dufam , ze boli dobry“ ospravedlnovala sa Bella a pri tom si brala maleho Edwarda na ruky. „Ahoj milacik, ako sa mas? Dufam , ze si posluchal uja Jaspera.“ Ach to materstvo jej tak pristalo. Potom si chlapca Zobrala Alice a zacala sa s nim hrat. Bella zatial vytiahla z kocara to druhe dieta. Podla mena som usudil , ze to bude dievcatko. A mal som pravdu. No nevidel som ako vazeraju , ty maly anjelikovia. Bol som moc daleko. Tak som sa priblizil , ale to bola chyba, pretoze zachytili moj pach. Hned sa otocili a Bella sa pozrela najprv nechapavo na nich a potom na mna. Ked ma zbadala stuhla.

Bellin pohlad

V nemocnici si ma nechali iba tri dni. Potom som mohla konecne domov. Pred odchodom som este musla ist vypisat nejake papiere ohladom mien atd. Chlapcek sa vola Edward Junior a dievcatko Renesmee. Obidve moje deticky boli nadherne. Renesmee bola skor po mne ale mala Edwardove oci. Inak farbu vlaskov aj rysy boli moje. Edward Junior bol zasa skor po Edwardovi. Po mne mal iba farbu vlaskov. A co ma prekvapilo , bolo ze jeho oci boli zlate. Bol taky krasny. Urcite bude rovnako pritazlivy ako jeho otec. A Renesmee , ta sa bude moct urcite rovnat Krasou Rose. Uz teraz je nadherna. Vstky sestricky aj doktory a doktorky moje deti obdivovali. 

Ako Alice s Jasperom zistili pri svojom patrani, su to poloupiri. Mali by ast A v osemnastich by mali prestat starnut. Taktiez zistili , ze mozu jest aj normalne ludske jedlo a tiez mozu aj pit krv. Maly Edik je jedovaty , ale iba ked chce. Na to nejakym zahadnym sposobom prisiel Jasper.Tiez moze menit podoby. A Renesmee je tiez talentovana ale nie je jedovata. Moze nam ukazat co chce alebo na co prave mysli , ked nam prilozi ruku na tvar. Je to uzasne, lebo tak mozem sledovat jej sny.

Dneska ako kazdy iny den, odkedy som z nemocnice doma, sme sli na nakupy detskeho oblecenia a Jaspera sme vypravili aj s malymi do parku. V obchode sme stravili ako obvykle par hodin, no ale ked som si uvedomila , ze moje malicke musia byt uz poriadne hladne, zaplatili sme a aj s taskami sme sa vybrali k autu. Na nakupy sme chodili do Seattlu a tak , Alicinou jazdou sme boli doma za asi pol hodinku. Tasky sme vylozili doma a vybrali sme sa sa Jazzom do parku. Ked sme tam dorazili hned som isla k nemu . Ospravedlnila som sa za nase male meskanie a zobrala som si od neho maleho Juniora. Bol taky krasny. Potom som ho podala Alice a ta sa s nim zacala hrat.Ja som z kocara vybrala moju malu princeznicku, ktora sa prave zobudila a pritulila si ju k sebe. Al a Jazz sa zrazu niekam otocili. Najprv som sa na nich nechapavo pozrela a potom sa pozrela smerom kde aj oni. Ked som zbadala, toho, co tam stal, stuhla som. 

Rychlo som sa prebrala, dala Nessie do kocara, zobrala Edieho z Alicinho narucia- ta bola este stale v soku- , tiez som ho dala do kocara a snazila som sa co najrychlejsie odist z parku. Bola som uz pri brane ked ma za ruku chytilo nieco studene. Najprv som sa zlakla ze je to Edward , ale ked som sa pozrela na majitela tej ruky , odlahlo mi. Bol to Jasper. „Daj mi kocar , a pod rychlo so mnou. Zavediem vas skratkou domou. Alice ho zatial zdrzi“ zasepkal mi do ucha. Ja som len prikivla a nechala mu miesto pri riadeni kocarika. Vybral sa nejakou mne neznamou cestou a ja som isla poslusne za nim. Ked sme dorazili domov , rychlo som vybrala mojich anjelikou z kocara isla som ich ulozit do postielok. Absolutne som nevedela , co sa bude teraz diat. Isla som do svojej izby a prezliekla som sa, lebo ako sme isli tou skratkou tak som par krat padla v tej rychlej chodzi a zaspinila som sa. Ani neviem preco , ale zrazu som mala chut si obliect nieco vazne pekne. Asi aby som potesila Alice, ktora si teraz urcite bude vicitat , ze ho nevidela prist. 

Vosla som do svojej obriej satne a rozmyslala som co si dam. Nakoniec som sa rozhodla pre bledo sede cigaretove rifle, Bielu koselu s kratkym rukavom a na nu tricko na ramienka , rovnakej farby ako rifle. Obula som si Biele topanky na dost vysokom podpetku, do vlasou som si dala bielu celenku a este som si dala strieborny nahrdelnik a nausnice co som dostala od Al a Jaspera ked som porodila. Rozhodla som sa , ze sa aj trochu namalujem. Dala som si sede tiene , spiralu a priesvitny lesk na pery. Ked som sa pozrela do zrkadla musela som uznat , ze teraz som celkom pekna. Pri mojich pripravach som aj zabudla na dnesok v parku. Nechcela som na to mysliet, lebo mysliet na to , ako blizko bol a ja som ho nemohla objat ani pobozkat , velmi bolelo.

Zisla som dole a isla som do obyvacky. Ked msom vosla myslela som, ze sa na pate otocim. No Jasper ma chytil a dotiahol na gauc. Posadil ma nan a potom si sadol vedla mna.. Na druhu stranu vedla mna si sadla Alice . Edward sedel na sedacke vedla gauca.Ani som sa na neho nepozrela. Trapne ticho prerusil on. „Bella, ako vidim si stastna, tak ako som chcel. Prajem Ti vela stasita. Tebe aj tvojim detom . Rad som ta znovu videl a pozdravujem tvojho manzela.“ Tak teraz ma vazne vytocil. Ze manzela. „ Manzela?“ spytala som sa nasupene. „No ano, otca tvojich deti“ odpovedal prekvapene. Az teraz mi doslo, ze Alice ani Jasper mu nic nepovedali. „ Tak ta teda pozdravujem“ zasepkala som a pozrela sa na neho. 

Najprv vyzeral nechapavo , ale potom som na jeho tvari zbadala sok, takze asi pochopil. „ To su moje deti? Ja som otec?“ spytal sa ma neveriacky. „ Ano“ zasepkala som a isla som hore schodmi lebo sa maly Junior zobudil a rozplakal. Podisla som k jeho postielke a zobrala som ho na ruky , aby som ho utisila. Urcite bude hladny. Sadla som si s nim do hupacieho kresla pod oknom azcala som ho kojit. Pohmkaala som mu pri tom moju uspavanku. Ani som si neuvedomila , ze niekto vosiel dovnutra. „ Mozes mi to odpustit a prijat ma spat?“ spytal sa ma a ja som na neho zacala vyvalovat oci, ze mi takmer z ocnice vypadli oci. „To myslis vazne. Ved ma nemilujes. A koli detom to robit nemusis. Ja , Alice a Jazz sa o ne postarame.“ Pozrel na mna a vjeho ociach sa zracila bolest. Edward Junior bol uz nakojeny, tak som ho dala naspet do postielky. Junior aj s Nessi boli strasny spachtosi. Cely den prespia.
„Ja.....Bella.....Prosim dokazes mi odpustit , to ze som ti klamal?“ 

„Klamal?“ nechapala som

„Ano ....klamal“

„A v com prosim ta?“

„Vtedy v lese........Ja ta milujem......Vzdy som miloval.....Navzdy milovat budem a to , ze ta nemilujem bolo klamstvo........V tom som ti klamal , ze ta nemilujem...... A potom , co si tam odpadla chcel som zostat.....strasne som sa o teba bal...... ale ked som pomyslel na to, ze by si mala zbytok zivota zit medzi upirmi.....cely zivot v nebezpecenstve.....rozhodol som sa uplne....... ja som ta chcel len chranit........Prosim Dokazes mi to odpustit a prijat ma spat?“

„Ked....Ja..... Edwrd ja neviem.....milujem ta.......ale uz si ma raz opustil.......co ked to spravis znova?.....To by som uz neprezila.......Ked si odisiel takmer som potratila nase malicke“ povedat to nase bolo take uzasne „Cele dva tyzdne som takmer nic nejedla a nehybala sa...jedine co som robila bolo, ze som plakala a myslela na teba a tvoju rodinu.......vtedy som musela do nemocnice, kde somm bola tri tyzdne v kome........ Bola som na strave cez infuzie a predstav si co si museli prezit malinky drobcekovia........museli sa zivit tou odpornou vodickou...... a vies koli komu?.....Koli TEBE“ to posledne slovo som poriadne zdoraznila. 

Odvazila som sa mu pozriet do tvare. Tak toto som tam vidiet nechcela. Bolo tam tolko bolesti a viny. Ale co som si myslela ked som mu toto povedala? Ze bude skakat od radosti? Si hlupa Bella. On sa chce vratit a ty este nad tym rozmyslas? Hned si mala povedat Ano a nie ho takto trapit. Ale on ma trapil tiez. – hadala som sa sama zo sebou. Takze nechcem aby sa trapil a nechcem byt bez neho. Je rozhodnute. Aj ked mi tak velmi ublizil, ja proste bez neho nedokazem zit.

„Bella.....mna.....mna to vsetko velmi mrzi........Ja som ta chcel len chranit...... Posledny krat sa ta pytam ci ma vezmes spet alebo ma uz nechces nikdy v zivote vidiet. Ak ma uz nechces vidiet ja to pochopim a odidem.“

Aj ked som uz bola rozhodnuta , chcela som ho potrapit , tak som sa chvilu robila, ze premyslam. Po asi minute som sa pomalymi krokmi vidala k nemu. On ma udivene sledoval a asi nechapal o co mi ide. Ked som bol od neho uz ln Par centimetrov , pozrela som mu do tvare a usmiala som sa. Potom som sa priblizila este blizie natiahla som sa na spicky a zacala som ho bozkavat. Najprv z neho bola socha, ale potom mi bozky zacal oplacat. Nebolo o ako pred tym. Teraz bol vasnivy a uz sa tak nkontroloval ako kedysi. To ma vazne potesilo.. 

Pomaly sme vysli z Juniorovej izby a Edward zavrel dvere. Zobrala som ho za ruku a tahala som ho do svojej izby. Ked sme voosli zamkla som a znovu sme sa zacali bozkavat.


Dufam ze sa vam tato poviedka pacila.........Prepacte ten koniec ale pokracovanie nabuduce.........a vlastme to bude epilog

Autor: vevushQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hluposť-22. časť: