Toto je veľmi krátka kapitola, ale chcela som nechať otvorený koniec. Užite si!
16.09.2009 (18:00) • BatGirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1397×
Z POHĽADU EDWARDA:
Čas plynie. Dokonca aj keď sa to zdá nemožné. Aj keď každý pohyb sekundovej ručičky bolí ako tepanie krvi pod modrinou. Plynie nerovnomerne, v zvláštnych záškuboch a tiahnúcich obdobiach kľudu, ale plynie. Aj pre mňa.
Sekundy sa spájali do minút, minúty do hodín, hodiny do dní a tie do týždňov. Sú to už 4 týždne čo so mnou naposledy prehodila nejaké slová, kedy sa na mňa naposledy pozrela. Štyri týždne a niekoľko dní, čo som ju počul naposledy sa smiať. Hodiny biológie sa pre mňa stali utrpením. Bol som tak blízko a predsa tak ďaleko. Stačilo natiahnuť ruku a dotknúť sa jej jemnej pokožky. Stačilo sa nakloniť a jemne pritisnúť moje pery na tie jej. Nie! Na toto nemôžem myslieť. Je len človek... Človek, ktorého milujem z celého môjho srdca...
Všetko svoj čas som vložil do zisťovania prečo sa s nami nerozpráva a jej záhadnej práce. Nanešťastie som na nič neprišiel. Doma zo mňa boli všetci na prášky. Správal som sa ako robot. Neusmieval som sa, nehral som na klavír, ani som toho moc nenahovoril. Raz za dva týždne som sa vybral na lov. Chytil som si len nejakého bylinožravca, prestal som vnímať chuť krvi. Podobne na tom boli i moji súrodenci. Alice prestala nakupovať, Emmett prestal vtipkovať, Rose sa prestala pozerať do zrkadla a Jasper bol najčastejšie mimo domu. Nemohol vydržať naše emócie. Smútok a nostalgia tu boli na dennom poriadku. Všetkým chýbala.
Sedel som na pohovke a hľadel do prázdna. Tá stena bola niečím výnimočná. Zasmial som sa. Nie však nad niečím zábavným, skôr hysterickým smiechom. Obyčajná biela stena mi prišla ako výnimočná, neobyčajná, zvláštna... Čo sa to so mnou deje? Ešte chvíľu a zbláznim sa! Ja ju potrebujem! Ona je môj kyslík, voda, slnko... Ona je moje všetko!
Zrazu túto mŕtvu atmosféru preťal krik, pri ktorom tuhne krv v žilách. „Nieeeee!“ Alicin srdcervúci hlas ma prinútil pozrieť do jej mysle. Popri jej vzlykote som sledoval dôvod, prečo tak vyvádzala. Chris išla mdlým krokom cez cestu, keď sa zrazu spoza budovy vyrútilo auto. Mierilo si to priamo naňu. Za tónovanými sklami bolo vidieť víťazoslávny úškľabok vodiča, keď sa jej telo nestihlo uhnúť a tupo doň narazilo čierne Audi. A potom len tma. Jej budúcnosť zmizla. Alice vzlykala na Jasperovom ramene. Už ju odpísala. Bola si svojimi víziami až príliš istá. Ale teraz som tu ja! Nenechám si zabiť jedinú bytosť, ktorá sa kedy dotkla môjho kamenného srdca. Nenechám vyhasnúť život anjela.
Bežal som ako najrýchlejšie som vedel, no stále to nebolo dosť. Blížil som sa k miestu činu. Cítil som jej omamnú vôňu. Takže je blízko. Zrazu som ju zbadal. Išla po chodníku s knihou v ruke. V ušiach mala slúchatka. Jedna jej noha dopadla na cestu. Nevšimla si dve svetlá automobilu, ktorý sa na ňu rútil. Ešte šťastie, že nemusím dýchať. V tejto chvíli som toho nebol schopný. Keby mohlo, srdce by mi bilo ako opreteky. Prikrčil som sa a skočil....
Autor: BatGirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Cor unum et anima una - 9. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!