Je tu ples. Koho Cullenovi stretnú? Ďalšia otázka znie čo tam ten dotyčný robí. Príjemné čítanie.
14.09.2009 (10:00) • BatGirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1494×
Z POHĽADU CHRISTINE:
Ignorovala som ich telefonáty, naliehanie i prosby. Veď to bolo pre ich dobro. Moja spoločnosť ich dostávala do zbytočného nebezpečenstva.
Ruka sa mi už zahojila, mohla som s ňou písať. Našťastie. Lebo večer musím byť fit na ten veľký ples. Šaty, podpätky a make-up. Ako sa už teším, znechutene som odfrkla.
Zbehla som dole po schodoch, chytila veľký obal so šatami a utekala do garáže. Tam som nasadla do auta a 200 km/h som vyrazila na letisko. Tam ma čakalo súkromné lietadlo, ktoré ma dopravilo do Londýna. Akcia sa začína.
Z POHĽADU EDWARDA:
Alice už celý mesiac nehovorí o ničom inom len o tomto plese. Ak by mohla upírova bolieť hlava, tak moja je už prasknutá.
Keď sme sa ubytovali v päť hviezdičkovom hoteli, začali sme sa pripravovať na večer. Esme mi kúpila jednoduchý čierny smoking, ktorý som si obliekol. O pár minút sme prišli do veľkého sálu so sklenenou strechou. Ladným krokom sme vstúpili a všetci sa otočili na nás. Ani sa im nečudujem. Pre nich sme boli nádherní. Vydal sa ku nám usporiadateľ tohto plesu a vrelo nás vítal. V jeho myšlienkach vítal hlavne dámy. Posadali sme si na svoje miesta ku stolu. O chvíľu sa opäť otvorili dvere a ja som prestal dýchať. Stála tam ona! Svoje kučeravé vlasy mala tento krát vyžehlené, mala zvýraznené oči a na sebe dokonale padnúce šaty obopínajúce jej prekrásnu postavu. Všetky hlavy sa otočili naňu a jej partnera, vysokého blondiaka s hnedými očami. Hodili sa k sebe. Pri tejto myšlienke ma zabolelo pri mojom mŕtvom srdci. Usporiadateľ si div nohy nedolámal ako sa ponáhľal ich privítať. Ich rozhovor som počul veľmi dobre.
„Ach, zdravím, pán Fuller. Kto je táto šarmantná dáma?“ rukou pokynul na Chris. Človek by ju nespoznal, no vďaka tomu, že som upír, nemohol som si zmýliť jej príjemnú vôňu.
„Toto je moja priateľka Veronique. Je to francúzska.“ Dal jej letmý bozk do vlasov. Znova ma pichlo v mojom kamennom srdci.
„Veľmi rád vás spoznávam.“ Pobozkal jej ruku.
„Bonjour monsieur.“ Odzdravila bezchybnou francúzštinou s prízvukom. Skoro som začal pochybovať či je to ona. Je to ona.
Moji súrodenci boli rovnako zaskočení ako ja. „Počuli a videli ste to čo ja?“ spýtal sa udivene Jasper. „Idem sa jej na to spýtať.“ Povedal Emmett a už vstával. „Chcem ju spoznať.“ Povedala Esme a tiež vstala, tak som nemohol chýbať.
„Zdravím, som James Fuller, toto je moja priateľka Veronique.“ Predstavil sa nám jej spoločník. „Esme Cullenová a toto sú moje deti Emmett a Edward.“ Predstavila nás Esme. Keď Chris vzhliadla a pozrela na nás, na chvíľu sa jej zastavilo srdce a potom začalo biť priveľmi rýchlo. Takže je to ona a poznala nás. „Rada vás poznávam.“ Vydala zo seba priškrteným hlasom, samozrejme jej spoločník si to všimol a so starosťou sa jej spýtal. „Nie je ti niečo? Prinesiem ti niečo na pitie.“ Odišiel tak som využil situáciu a začal hrať jej hru na mačku a myš. „Takže odkiaľ to ste?“ spýtal som, na chvíľu sa zamračila, ale potom odpovedala. „Z Francúzska, presnejšie z Paríža.“ Povedala s jemným francúzskym prízvukom. Hrala to dobre. „Viete, nepripadáte mi ako Francúzka.“ Nadhodil som. „Matka je Angličanka.“ Povedala hneď a zrejme to oľutovala, lebo sa jej trošku zkrabatilo čelo. „To teda všetko vysvetľuje.“ Odvetil som na to a myslel to dvojzmyselne. „Nezatancujete si?“ navrhol som. „Neviem, za chvíľu príde môj priateľ, asi by som tu mala na neho počkať.“ Začala sa vykrúcať. „Ale no tak, jeden tanec vás predsa nezabije.“ Naliehal som a predstavil som si ako držím jej jemnú ruku v tej mojej. To ma presvedčilo a zatiahol som ju na parket. Začala pomalá pesnička, tak sme zaujali postoj. Pomaly som si ju pritiahol k sebe a položil druhú ruku na jej driek. Začali sme sa točiť do kola. Kráska a zviera.
Zabudli sme na čas. Boli sme tam len my dvaja. Ona a ja. Bol nádherný pocit držať ju, dotýkať sa jej. Zdalo sa akoby sa to páčilo i jej a tisla sa na mňa stále viac a viac. Ale to sa mi len zdalo. Nenávidí ma.
Už som to nemohol vydržať. „Chris, ja viem, že si to ty.“ Pošepkal som jej. Na moment stuhla, odtiahla sa a povedala. „Volám sa Veronique, asi ste si ma s niekým zmýlili. Už budem musieť ísť.“ Odchádzala preč. To som nemal! Celé som to pokazil! Ja idiot! Posledné čo som videl zmätený výraz na tvári jej spoločníka keď vybiehala von. Vydal sa za ňou a ja s ním.
„Čo to robíš? Máme tu ešte nejakú prácu!“ pošepkal jej nasupene. „Urobíme to inde nabudúce. Nie tu a teraz!“ Odvetila mu prudko a on len prikývol. Mladík v uniforme im zatiaľ priviezol auto. Bolo to čierne Lamborghini.
Vrátil som sa do sálu za svojou rodinou. „Je preč.“ Oznámil som im skleslo, tak sa na nič viac nevypytovali. Zbytok večera som bol myšlienkami inde. Pri Chris a jej práci. Akej práci? Čo to len môže byť?
Autor: BatGirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Diskuse pro článek Cor unum et anima una - 7. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!