Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cor unum et anima una - 4. kapitola

03.09.2009 (11:00) • BatGirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1164×

Z POHĽADU CHRISTINE:

Školský rok trvá už týždeň. S Rose a Alice som sa celkom skamarátila. Zistila som, že sú celkom fajn a je s nimi zábava. Dnes mám ísť s nimi na nákupy. Emmett ma včera celý dejepis varoval aký je Alice maniak.

Okrem iného som s ním stihla prebrať celú škálu možných smrtí Ľudovíta I. Ešte dobre, že som z dejepisu najlepšia, lebo na hodinách s ním nemám šancu sa hocičo naučiť.

S Jasperom Haleom som sa nepoznala a s Edwardom sme sa dokonale ignorovali, občas po sebe vrhli škaredé pohľady.

Z premýšľania ma vytrhlo zaklopanie. Rýchle som došla k dverám, kde stáli Alice a Rose pred nablýskaným červeným kabrioletom. Do školy chodievali v striebornom volve, takže toto som ešte nemala šancu vidieť. „Ahoj, pekné auto.“ Pokynula som im rukou aby vošli. „Vďaka, to je moje. Je úplne nádherné.“ Rozplývala sa nad ním Rose.

„Len si zabehnem po tašku a môžeme vyraziť.“ Oznámila som im a odbehla hore po schodoch.

„Máte veľmi pekný dom,“ kríkla na mňa Alice, „Kto vám ho zariaďoval?“ spýtala sa keď som už bola dole. „Vďaka, môj otec, on je architekt.“ Odpovedala som. „A kde je teraz?“ spýtala sa so záujmom. „Vo Švajčiarsku, často tam chodí na služobné cesty.“ Odvetila som zdráhavo. No ale on tam vlastne býva, ja tu totižto bývam sama. Chodí ma skôr len navštíviť, ale nič si z toho nerob, väčšinu času som aj tak aj ja v práci, takže by to nemalo veľký zmysel, dodala som v myšlienkach a uškrnula sa.

„A tvoja mama?“ zaujímala sa, keď som už zamykala dom. „Ona žije v Anglicku, rodičia sa rozviedli keď som bola malá a do starostlivosti ma dostal otec.“

„A ako často ju navštevuješ? Bola si s ňou cez prázdniny?“ Tá malá je nejaká zvedavá, pomyslela som si s úsmevom. „K mame chodím raz za čas. No a cez každé prázdniny chodievam s otcom do Švajčiarska, no tieto prázdniny prišla mama, takže som bola tu.“

„Máš ju rada?“

„Samozrejme, že ju mám rada, je to moja matka, ale bohvieaký vzťah s ňou nemám. Sme príliš rozdielne. Takže som si radšej našla brigádu a bola celý deň preč. Oveľa lepšie vychádzam s otcom.“ Dodala som sa na odľahčenie témy.

„Tak a sme tu.“ Zahlásila Rose a už sme vystupovali v podzemných garážach obchodného centra. „Takže už to mám všetko premyslené. Najskôr topánky, potom oblečenie a nakoniec kabelky a doplnky.“ Povedala Alice. „Páni Alice, to znie ako vojnový plán, si si istá, že ideme nakupovať a nie dobiť nejaké mesto? Vidím, že Emmett nepreháňal.“ zasmiala som sa a ona sa zamračila.

Ak ste niekedy videli alkoholika liečiaceho sa z alkoholizmu zavretého v obchode s alkoholom, ktorému bolo povedané, že všetko môže vypiť, tak pochopíte čo asi robila Alice v obchode. Bezhlavo sa vrhala na regále s oblečením. Ani neviem ako, ale o chvíľu som sa ocitla v kabínke asi s tonou oblečenia. A Rose takisto. „Hej, Rose, vždy je takáto?“ zašepkala som skrz kabínkovú stenu. „Myslím, že teraz sa ešte krotí kvôli tebe, aby ťa nevystrašila,“ keď však zbadala môj výraz, dodala, „moc.“

„Dobre, Alice, myslím, že už sme vykúpili všetko čo sa dalo. Už som aj hladná.“ Oznámila som jej po 3 hodinách nakupovania. Pochybovačne sa na mňa pozrela, no zbadala, že ledva stojím na nohách obvešaná taškami. „Okej, ideme sa najesť.“ Zahla za roh a vošla do poloplnej reštaurácie. „Tamto je voľný stôl.“ Ukázala som na stôl v rohu. Pomaly sme k nemu došli. Po chvíľke prišla čašníčka či sme si vybrali. „Ja si sám colu a cheesburger s hranolkami.“ „Ja iba colu, Rose?“ „Ja tiež iba colu.“

„Nie ste hladné?“ spýtala som sa i keď som vedela príčinu. Možno sa mi naskytla dobrá príležitosť zistiť o nich niečo viac. „Takže vy ste adoptované?“ spýtala som sa. „Áno, ja som  dvojča s Jasperom. Esme je naša teta a keď naši biologickí rodičia zomreli, Esme si nás vzala k sebe.“ Povedala smutným hlasom, no počula som v tom i znudený tón, akoby to rozprávala dosť často. „To je mi ľúto,“ snažila som sa o ľútostivý tón, „A ty Alice?“ otočila som sa na ňu. „Mňa si adoptovali z detského domova keď som mala 5 i s Emmettom. Edwarda o rok neskôr.“

„Aha,“ na viac som sa nezmohla.

„Dojedla si?“ spýtala sa ma Rose. „Jasné, môžeme ísť.“ Odpovedala som.

Po ceste domov sme už väčšinou nerozprávali, iba keď niekoho napadla ešte nejaká otázka. „Takže vďaka za odvoz, bolo to super. Niekedy to musíme zopakovať.“ Povedala som pri vystupovaní z auta. „To nemusíš hovoriť dvakrát.“ Kríkla za mnou Alice.

Pomaly som otvorila vstupné dvere, kde ma čakal šok. „Ahoj, Chris.“ Spoznala som ten povedomý hlas. „Čau, James, čo ťa ku mne privádza?“ spýtala som sa a položila tašky na sedačku. „Vidím, že si bola nakupovať,“ usmial sa, „K veci James!“ zamračil sa, „ Prišiel som ti povedať, že tvoja dovolenka práve skončila. Zajtra o 20:00 na letisku. Maj sa.“ A odišiel.

Zvykla som si, že v tejto práci si nenájdem bohvieakých priateľov, no dobré kontakty áno. Príliš často totižto niekto umrel a keby to bol priateľ, bolo by to oveľa bolestnejšie.

Takže zajtra sa vraciam späť do akcie. Už sa tak teším! Celé leto bez akéhokoľvek nebezpečenstva a adrenalínu. Musím uznať, bolo to aj akýmsi spôsobom upokojujúce, žiadne ohrozovanie života. No aj tak milujem svoju prácu, nikdy by som sa jej nevzdala.

Teraz však nad tým nechcem uvažovať, musím sa ísť prejsť inak sa zbláznim.

Autor: BatGirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cor unum et anima una - 4. kapitola: