Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cor unum et anima una - 2. kapitola

01.09.2009 (10:30) • BatGirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1423×

Z POHĽADU CHRISTINE:

Zasa idem neskoro. Ale no nevadí. Pomaly som otvorila dvere na triede a vošla dnu. Učiteľka si ma našťastie zatiaľ nevšimla, lebo písala niečo na tabuľu. Oddeľoval nás drobný výčnelok v stene. Všetci sa zachichotali nad mojím neskorým príchodom tak som im naznačila nech sú ticho.

„Čo sa to tu deje. Ticho!“ okríkla ich učiteľka, tak som sa ešte viacej pritlačila k stene. Našťastie ma nezbadala. Prebehla som očami triedu a zbadala, že v lavici predo mnou sedí Alice a Rosalie a ešte jeden ďalší upír. Keď zbadali, že sa na nich dívam, unisono mi zakývali. Usmiala som sa na nich.

Ešte jeden pohľad na učiteľku a prebehla som cez priestor až k najbližšej lavici aby ma nevidela. Kľakla som si a pomaly som šla po kolenách ku svojej lavici. Triedna si ma stále nevšimla. Sadla som si a pozdravila svoju susedku. „Ahoj, Den.“

Vtedy sa bohužiaľ otočila Kapsová a zbadala ma. „ Christine, ako si sa tu dostala?“ opýtala sa. „Slečna Dellová, pani profesorka.“ Odpovedala som nasupene. Nemala som rada keď mi ona tykala. Niektorí zalapali po dychu, toto si k nej veľa ľudí nedovolí. „ Slečna Dellová, ako ste sa sem dostali?“ samozrejme, že nezabudla zdôrazniť oslovenie. „Hmm.. Dverami.“ Začala som hrať hlúpu. „Prišli ste neskoro.“ Odvetila urazene. „Nie, neprišla som. Sedím tu od začiatku.“ Dívala som sa jej priamo do očí, v ktorých sa mihol osteň pochybnosti. „Tak mi teda povedz, ak si tu od začiatku, ako sa volajú tvoji noví spolužiaci?“ spýtala sa s úškrnom. „Toto je Alice a toto Rosalie...“ ešte dobre, že som ich stretla „Dobre teda.“ Prerušila ma s nahnevaným pohľadom, ale toto ešte neskončilo, musela som to doviesť do konca. „Stáva sa vám to často? Myslím tým, že strácate pojem o tom, čo sa okolo vás deje..“ Toto bola asi posledná kvapka. Jej tvár sčervenela nahnevaním, no ovládla sa, asi kvôli novým študentom. „Dosť bolo.“ precedila pomedzi zuby. Otočila sa späť k tabuli. Za 10 minút našťastie zazvonilo.

„Ahoj, Christine,“ pozdravila ma Rosalie a spolu s Alice sa otočili k mojej lavici. „Chris,“ opravila som ich s úsmevom, „tiež vás rada vidím moje nové spolužiačky. Nevedela som, že budete chodiť k nám do školy.“ „ To je ale náhoda,“ prihovorila sa Alice, „ niekedy by sme mohli zájsť na nákupy, čo ty na to?“ spýtala sa nadšene. „Toho si nevšímaj, Alice je nakupovací maniak.“ Zasmiala sa Rose. „ Rada nakupujem, takže sa teším.“ Prikývla som.

„ Mimochodom toto je náš brat Edward.“ Ukázala na upíra vo vedľajšej lavici. „Ahoj.“ Pozdravila som ho slušne, no on len neznateľne kývol hlavou. „Edward.“ Oslovila ho Rose. Keď sa otočil musela som sa veľmi premáhať aby som zostala s kamennou tvárou. Bol to anjel. Mal rozcuchané bronzové vlasy, ktorých pramienky sa nekontrolovane krížili a vytvárali tak ležérny dojem. Jeho pokožka bola ako u všetkých ostatných upírov alabastrovo biela s rovným nohom, hranatou čeľusťou, plnými perami a tými najnádhernejšími očami, aké som kedy videla, i keď boli úplne čierne. Tá farba sa mi páčila a na ňom bola ešte krajšia. Zrejme nebol dlho na love. Hneď ako ma zbadal na chvíľku skamenel, no potom sa spamätal a díval sa na mňa nahnevaným pohľadom. „Čau.“ Odzdravil ma hrubo a na svoje sestry vrhol škaredý pohľad. Tak to bolo čudné.

Z POHĽADU EDWARDA:

Bol som myšlienkami na mojej najobľúbenejšej lúke, nič okolo seba som nevnímal, nepočul som dokonca ani zvonenie.

„Edward.“ Zavolala na mňa Alice nahlas a v myšlienkach ešte viacej. Neochotne som sa otočil. Z jej myšlienok som vyčítal, že sa snaží skamarátiť s človekom. Ten človek bolo dievča s čiernymi vlnitými vlasmi, okolo tváre so zvláštnou pokožkou. Bola bledá, no vďaka mojim upírým očiam som videl jemné striebristé záblesky. Hľadela na mňa veľkými modrými  očami obkolesenými hustými riasami. Mala oblečenú čiernu blúzku, ktorej výstrih odhaľoval kľúčne kosti.

Zazdalo sa mi, že je trochu vyvedená z miery ale keď som si to chcel overiť v jej myšlienkach, nič som nepočul. Ako je to možné? Skúsil som to opäť no bolo ticho. To je zvláštne. Nahnevane som si ju meral a odzdravil.

Toto nemôžu myslieť vážne. Priateliť sa s človekom?

Ja som to videla Edward. Bude to naša kamarátka!

Nadšene na mňa kričala Alice v myšlienkach. Nasupene som sa na ne pozrel a otočil sa.

Po zbytok vyučovania som už s nikým neprehovoril, iba čo som hrubo odbil niekoľko nových nápadníčok.

Neprehovoril som ani cestou domov, ale hneď ako sa zavreli vstupné dvere, spustil som. „Priateliť sa s človekom? Zbláznili ste sa? Obidve?! Neuvedomujete si aké je to nebezpečné?“ začal som. „Edward, prestaň! Takto na Alice ani Rosalie nebudeš kričať!“ zvýšil Jasper hlas a spolu s Emmettom sa postavili ku svojim polovičkám. „Čo sa to tu deje?“ prišla za nami Esme. „Alice a Rosalie sa chcú priateliť s človekom.“ Precedil som cez zuby. Esme sa na ne pozrela so zdvihnutým obočím. „Esme, je to pravda, ale ja som to videla. Už teraz ju mám rada,“ pozrela sa na mňa, „a navyše keby nám hrozilo nejaké nebezpečenstvo, Edward jej prečíta myšlienky a my ju necháme na pokoji.“ „To je ten problém, ja jej neviem čítať myšlienky. Ide z nej ticho, aj keď sa sústredím.“ Povedal som už pokojnejšie. „To naozaj? Ako je to možné?“ spýtal sa hneď Jasper.

„ Možno by mi mohla dať nejaké rady. Určite by som ťa konečne porazil.“ Uškrnul sa vždy bezstarostný Emmett.

„Ahoj, som doma.“ Ozval sa Carlisle z haly. V krátkosti sme mu všetko vysvetlili. „Alice a Rosalie, nemôžem vám zakázať baviť sa s ňou. Samy viete čo je pre nás všetkých bezpečné a čo nie.“ Oznámil im.

Edward, skús rešpektovať ich rozhodnutie. Je to len a len na nich. Mimochodom mal by si sa im ospravedlniť za to, ako si sa správal predtým. dodal mi ešte v myšlienkach tak som iba neznateľne prikývol.

„Alice, Rose, chcem sa vám ospravedlniť ako som sa správal. Je mi to naozaj ľúto. Iba som sa obával, lebo nepočujem jej myšlienky a som trochu nervózny, dlho som nebol na love.“ Predniesol som. „To nič Edward, chápeme to, ale nemusíš sa báť, bude to v poriadku.“ Usmiala sa na mňa Rose.

Autor: BatGirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cor unum et anima una - 2. kapitola: