Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 6. Stávka a výhra

01.07.2009 (18:30) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1338×

Prišla som domov a zbalila techniku, aby som si ju mohla zajtra odviezť do klubu. Netrvalo mi to dlhšie ako hodinu a to som sa snažila byť ľudsky pomalá (no podotýkam iba snažila, nejak som bola stále mysľou inde). S Mattom sme sa dohodli, že sa stretneme ako vždy o deviatej pri lese. Bola som nedočkavá. Ten bozk vo mne niečo zmenil. Prichytila som sa párkrát ako len tak čumím do blba alebo si prstami neprítomne prechádzam po perách. Každých päť minút som sa pozerala na hodiny a snažila som sa ich prinútiť, aby išli rýchlejšie, čo sa mi nepodarilo.

Už bolo takmer tri štvrte na deväť, keď som sa rozhodla, že je najvyšší čas prezliecť sa. Myslela som si, že mi to potrvá tak nanajvýš 10 sekúnd, no nevedela som sa rozhodnúť čo na seba. Všetko sa mi zdalo buď príliš všedné alebo príliš vyzývavé. Nakoniec som stavila na starú dobrú klasiku. Úzke džínsy, čierne tričko s flitrami a odhaleným ramenom a čierne ihličky. Vlasy som si nechala rozpustené, tak ako to mám najradšej. Ešte posledný pohľad do zrkadla a von z domu. Popri tom ako so m vychádzala, som sa pohľadom zastavila na hodinách. Sakra to už je toľko. Bolo presne päť minút po deviatej. Rozbehla som sa a zastavila som sa na dohodnutom mieste o 10 sekúnd, ale Matta som nikde nevidela.

Čakala som ho skoro 10 minút. Už som sa začala o neho báť, čo bolo u mňa dosť nezvyčajné. Tých 10 minút pre mňa znamenalo večnosť. Keď konečne dorazil chcela som mu niečo povedať, o tom ako sa má chodiť načas a že nie je správne nechať dámu čakať, ale keď som ho videla tak mi slová zamrzli na perách.

Matt mal oblečené len trištvrťové nohavice. Bol zadýchaný a jeho vlasy boli jemne strapaté od vetra. Keby som potreboval vzduch už teraz by som bola mŕtva. Nevedela som prinútiť žiadny sval k pohybu. Tak som tam stála a pozerala na neho. Sakra, sakra, sakra, Veronica, halóóó prebuď sa, čo sa to s tebou robí. Môj rozum na mňa hulákal, ale ja som nebola schopná rozumne uvažovať. Jediné čo som túžila urobiť bolo pribehnúť k nemu a zistiť, či ten bozktam v lese, bol len náhoda alebo to bolo skutočné.

„Prepáč, že si musela tak dlho čakať, ale nestíhal som.“ Matt si ani nevšimol, čo sa vo mne odohráva. Ani mu neprišlo divné, že mám oči dokorán a kukám na neho ako na najlepší a najsladší dezert na svete.

„To je v pohode“ nič lepšie ma v tej chvíli nenapadlo, aj keď som mu pred chvíľou chcela vynadať, že som na neho čakala. Tých prekliatych desať minút bolo horších ako čakanie na smrť ( i keď táto metafora vyznela v mojom prípade dosť blbo). Bolo to iracionálne, ale bol to veľmi silný pocit.

Pozrel sa na mňa a povedal: „Pôjdeme? Chcel som si dať s tebou závod ku rozhľadni, ale ako vidím nie si na to vhodne oblečená a ani obutá“ a pozrel sa na moje topánky. No dobre aspoň prídem na iné myšlienky. Pri behu som vždy mala pocit akoby všetko išlo bokom a ja som svoje myšlienky nechávala ďaleko za sebou a to som teraz naozaj súrne potrebovala. Vyčistiť si myseľ, aby som náhodou neurobila nejakú hlúposť.

„Neboj to zvládnem. Boli už aj horšie podmienky.“ povedala som. On len prikývol, ale stále sa na mňa pochybovačne pozeral.

„Keď si mi dnes ukázala svoj dar, chcel by som sa predviesť aj ja.“ uškrnul sa. No konečne, pomyslela som si. Už som sa na to tešila a bola som zvedavá, ale chcela som mu nechať čas nech to sám navrhne.

Zrazu ma napadla myšlienka. „Kto bude prvý pri rozhľadni. Má právo požiadať toho druhého o čo chce a on mu to musí splniť.“ navrhla som menšiu stávku. Keď je to závod, nech je o čo závodiť.

„Tak fajn, ale nie, že budeš chcieť potom vycúvať.“ pohrozil mi. Ako keby si mohol vyhrať, pomyslela som si.

„Pripravená?“ spýtal sa a ja som len kývla hlavou. „Tri, dva, jedna, štart!“ zakričal a skočil vpred. To čo som videla mi vyrazilo dych.

Matt sa v skoku premenil na nádherného čierneho vlka. Bol obrovský, čierny presne ako jeho oči. Pri behu mu bolo vidieť pohyb každého svalu. Kým som ho obdivovala, tak si získal riadny náskok. Ale, ale, pomyslela som toto aj tak nevyhráš. Nerada som prehrávala, ale toto bolo niečo čo som nemohla prehrať. Rozbehla som sa a snažila som sa ho dobehnúť, ale vždy keď som ho už už mala, tak nejakým zázračným spôsobom zrýchlil, ako keby mal nevyčerpateľnú energiu, ktorá sa zázrakom obnovila vždy keď som ho už dobiehala. Samozrejme, že ku rozhľadni dobehol prvý a ja za ním v tesnom závese. „Matt, to je fakt úžasné. Ešte som nestretla nikoho, kto by ma len dobehol, nieto predbehol. Ale musíme si priznať, že si ma prekvapil a preto sa ti podarilo zvíťaziť. Toto neplatí.“ Začala som sa vyhovárať. No ale to nádherné zviera pokrútilo hlavou. Vtom sa Matt otočil a odbehol. Za chvíľu sa vrátil, ale už vo svojej ľudskej podobe. „Vedel som, že sa budeš vyhovárať. No tú stávku si navrhla ty, takže platí.“ Povedal s úsmevom na tvári, ktorí by mi podlomil kolená, keby som bola človek.

„Ideme hore?“ zmenil tému a už sa šplhal hore. Nasledovala som ho. Bola som zvedavá čo si na mňa vymyslí. Bola som si istá, že to bude nejaká srandička, ktorá ma pred všetkými riadne znemožní.

Matt na mňa už čakal a ako správny džentlmen mi podal ruku, aj keď som to nepotrebovala. To čo som videla mi vyrazilo dych a to doslova.

Celá rozhľadňa bola plná sviečok a lupienkov ruží. Nemohla som uveriť vlastným očiam, vyzeralo to tu ako v nebi. Matt sa ku mne otočil „Tak a teraz je čas aby som si vybral výhru.“ oznámil mi pošepky. V očiach sa mu odrážali plamienky sviečok a ja som sa v nich strácala, strácala a strácala, keď tu zrazu zašepkal : „Pobozkaj ma“ nemohla som tomu uveriť, čo povedal. Len som tam stála s očami dokorán

„Čože?“

„Počula si dobre, pobozkaj ma. Vyhral som tak mám právo požiadať ťa o čokoľvek, tak žiadam: Pobozkaj ma...... prosím“ po tomto som nebola schopná odolať mu. Priblížila som sa k nemu a jemne ho pobozkala na pery. Raz, dvakrát, trikrát..... nemohla som prestať. Objala som ho okolo krku a on si ma pritiahol bližšie. Tak blízko, že medzi nami nebola žiadna medzera. „Ľúbim ťa Veronica“ šepkal pomedzi bozky a ja som ho mala plnú hlavu.

Nerozmýšľala som keď ma schytil do náručia a odniesol ma do kúta rozhľadne, kde bola rozložená deka.

Nerozmýšľala som keď mi bozkával každý kúsok obnaženej pokožky.

A môj mozog úplne vypol, keď som si uvedomila čo sa vlastne chystá urobiť.

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 6. Stávka a výhra: