Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 4. Odpoveď a odhalenie

25.06.2009 (11:03) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1286×

V hlave mi vírilo milión otázok a žiadna odpoveď. Vlastne nie žiadna, ale iba jedna. Áno, áno, áno...... Bola som zvedavá, kým alebo čím Matthew v skutočnosti je. Vedela som, že má chrániť svet pred takými ako ja, ale nič viac mi nepovedal. Vedela som, že vie presne kto som ja a že ma ľúbi.

Po tom ako mi to včera povedal ma poprosil, aby som si to rozmyslela a dnes po škole čaká na odpoveď. Vedela som čo k nemu cítim, ale bála som sa k nemu takto pripútať. Na druhej strane prežiť život ( či v mojom prípade existenciu) bez lásky, to je aj nad moje sily. Už raz som lásku stratila (aj keď to bola ľudská láska a nebolo to až také hrozné), druhý krát by som to určite nezvládla. Upírie city sa nemenia, keď vzniknú už ostanú. Do konca vekov.

Ako sa blížilo svitanie, cítila som ako moja nervozita stále rastie. Vedela som, že mi nepovedal všetko a to čo mi ešte povie záleží na mojej odpovedi.

Ráno som išla do školy ako vždy, no nevedela som ako vydržím byť pri ňom a nepovedať mu hneď všetko to čo som chcela. Našťastie alebo nanešťastie dnes do školy neprišiel. Akosi podvedome som tušila, že je to moja vina.

Keď som prechádzala chodbou plnou študentov, tak som znova začula hlas chalana, ktorý mi včera nechtiac oznámil, že v tunajšom klube hľadajú DJ-a.

„Sakra, dnes som bol za majiteľom klubu a ešte stále nič. Nenašli nikoho schopného. Ak sa im do zajtra nepodarí niekoho zohnať tak to tam zatvoria a my budeme musieť dochádzať za zábavou do hlavného mesta a lebo sa uspokojiť s miestnym barom. Ja to snáď neprežijem." Potešila som sa, že to miesto je ešte stále voľné, ale budem si musieť švihnúť do zajtra.

Konečne sa škola skončila a mňa čakal ON. Matthew. Už len spomienka na neho ma dokázala naplniť pocitom bezpečia. Vyšla som na parkovisko a videla som, že stojí presne tam kde včera. Zastala som a pozrela som sa mu do očí. Aj napriek tej diaľke som videla ako sa mu v nich zračí očakávanie, strach a láska. V tej chvíli sa čas zastavil a boli sme tam iba on a ja. Po pár minútach alebo to bola hodina som si všimla, že parkovisko sa vyprázdnilo. Rozbehla som sa k nemu, čo mi trvalo asi dve stotiny sekundy, vrhla som sa mu okolo krku a šepla som:

„Áno. Áno, milujem ťa. Áno, je mi jedno kto si a áno zostanem." Na sekundu ostal prekvapený, potom ma objal a zatočil sa so mnou. Bolo to nádherné. 

Tú noc sme strávili v našej rozhľadni, v „našom malom nebi". Matt mi povedal všetko, teda všetko čo vie a ja som mu vyrozprávala svoj príbeh. Jeho bol tiež smutný tak ako môj. No ja som si svojich rodičov pamätala, on nie. Ja som na druhej strane bola celý čas sama a on mal svojho nevlastného otca prakticky celý jeho život. 

Sedel na zemi opretý o stenu rozhľadene a ja som sa opierala o neho. Hral sa mi s vlasmi, bozkával na krk a popri tom rozprával: „To čo viem mi rozprával Lucien. To bol môj nevlastný otec, ale ja som mu vždy hovoril Luc. Moji skutočný rodičia mali autonehodu, keď otec viezol matku to pôrodnice. Otec zomrel hneď na mieste, mama ma ešte stihla porodiť a podať lekárovi, teda Lucovi list so slovami: Dajte na neho pozor a zachovajte jeho tajomstvo. V liste bolo napísané, že som vlk. Aj môj otec bol, ale na svete nemôžu existovať dvaja vlci. Keď sa narodí nový tak starý musí zomrieť." Hovoril to bez náznaku smútku v očiach. Ako keby to bola len nejaká rozprávka, ktorá nemá s ním nič spoločné. Asi vycítil na čo myslím, lebo hneď na to povedal:

„Vieš, ja si na nich nepamätám. Neviem ako vyzerali, aké mali oči, či farbu vlasov, neviem či sa na nich podbám, čo mali radi a čo nemali. Pre mňa bol otec Lucien, on sa o mňa staral. On mi povedal kto som. Spolu sme hľadali odpovede na otázky, ktoré sme aj tak nikdy nenašli. To on ma upokojoval, keď som sa prvý krát premenil a nemohol som sa dostať späť. On dookola klamal všetkým ľuďom aby ma ochránil. Stále vyhľadával nové miesta, kde by sme sa mohli presťahovať, kde by sme mohli ostať dlhšie ako na predošlom mieste. On my bol otcom, matkou aj najlepším priateľom." Teraz keď rozprával o Lucienovi videla som v očiach ten smútok, ktorý som hľadala predtým aj jeho hlas bol poznačený smútkom, ale aj láskou.

„ To on ma naučil ovládať sa, nie nejaké gény, či chromozómy a ver mi nemal to so mnou ľahké. Rýchlo som rástol, nemal som priateľov len jeho. Snažil sa ako vedel, ale boli sme na tom rovnako on vedel len to čo ja. A veľa toho nebolo. Vyrástol som za 10 rokov a vyzeral som ako 20 ročný. Potom to bolo jednoduchšie. Vedel som sa ovládať, tiež som aj chápal, prečo toto môžem a toto zas nie. Už to nebolo také depresívne. Ale Luc bol len človek. Keď zomrel..." na chvíľu sa odmlčal a ja som vedela, že si prehráva tie momenty pred očami. Nadýchol sa a pokračoval. „ keď zomrel a ja som ho pochoval, premenil som sa a držal som pri jeho hrobe stráž. Skoro mesiac som sa ani nepohol. Potom som musel ísť na lov, lebo by som to dlhšie nevydržal. Asi po pol roku som sa premenil na človeka a prisahal som si, že na neho nikdy nezabudnem a budem taký aký chcel aby som bol. Každý rok na výročie jeho smrti, chodím klásť kvety na hrob a symbolicky držím cez noc stráž ako vtedy. A ostatné už poznáš. To neustále sťahovanie, klamanie a ovládanie." Chvíľu bolo ticho. Potom sa na mňa pozrel a uškrnul sa.

„Poviem ti niečo, čo nevie nikto, ale sľúb mi, že sa nebudeš smiať a že na to ihneď zabudneš. Sľubuješ?" bola som zvedavá, čo mi môže ešte povedať, tak som zdvihla dva prsty na znak prísahy „Sľubujem." Nadýchol sa a povedal. „Matthew Gubler nie je moje celé meno. V tom spomínanom liste bolo písané, že sa volám Alfa álf a tak mi Luc dal meno Matthew Alfa Gubler." Pozrel sa na mňa čakajúc výbuch smiechu, ktorý som sa snažila zakryť. No keď sa naďalej na mňa pozeral už som to nevydržala a začala som sa smiať. Pozeral na mňa naoko urazeným pohľadom a ja som sa smiala ešte viac, no nakoniec sa pridal aj on. Pri smiechu sa mu urobili nádherné jamky v lícach. 

„Mám jednu otázku. Môžem?" opýtala som sa. „Ako si vedel, že som upír?" 

„Čakal som, kedy sa ma na toto spýtaš. O upíroch som vedel iba to, čo som sa dočítal v liste, teda že sú mojimi nepriateľmi, ja mám pred nimi chrániť ľudí a že spoznám, kedy prídu. No a ešte kopec informácií mám z kníh, filmov a netu, no ako som zistil boli mi na nič. Pred tým ako si prišla, mal som taký divný pocit, že niečo sa deje. Nazval by som to predtucha alebo intuícia. Ťažšie sa mi ovládalo. Musel som si dávať väčší pozor na to, ako zareagujem, lebo pri najmenšom zaváhaní hrozilo, že vybuchnem. Pripomínalo mi to moju pubertu. Tak mi napadlo, čo keby sa blížili upíry a potom som ťa stretol. Ihneď som vedel, že si upír, ale bolo mi to jedno. Z triedy som zdrhol ihneď ako to bolo možné a zháňal som nejaké informácie o tebe a o tvojej rodiny. Pár vecí sa mi zdalo nejasných tak som si to chcel zistiť preto som ťa pozval von a zvyšok už vieš."

Celú noc sme sa rozprávali o ňom a o mne, pozerali sme sa na hviezdy a len tak sedeli. Svitanie prišlo rýchlo. Obaja sme sa pobrali domov a dohodli sa, že Matt o mňa príde a do školy pôjdeme spolu.

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 4. Odpoveď a odhalenie: