Tentoraz mi to trvalo strááášne dlho a ja sa za to hlboko ospravedlňujem. Veronica sa stretne s vlkolakmi. Ako to dopadne? Stihne Matt zabrániť katastrofe? Čítajte dozviete sa... pozdravom niktoska
10.10.2009 (13:00) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1136×
MATTHEW
„Sakra“ chcel som povedať, no z úst mi vyšlo iba zúrivé vyšteknutie. Max sa na mňa prekvapene pozrel.
„Čo sa deje bráško? Poznáš ju?“ poslal mi myšlienku.
„Hej. Až príliš dobre ju poznám. No som zvedavý čo tu u všetkých čertov robí. Mala pekne krásne zostať doma pri tom magorovi. Dokelu vedel som, že sa niečo pokazí. Dokelu.“
Sledoval som ju očami ostatných. Bezradne krúžila dookola a skoro som videl ako v jej hlave pracujú mozgové závity, ako sa odtiaľ vysekať.
„ No tak bráško. Ty si nejaký divný. Vravel si, že poznáš iba jedného upíra a to Veronicu a nikoho iného. Sa nezdáš.“ ozval sa Max, stále nechápajúc vážnosť situácie. Tu boli upíry lovná zver. Ak sa tu zjavil upír, mohol si už pokojne kopať hrob. Vlci ho nechali na žive, iba tak dlho aby to stihol. A keď k tomu pripočítam aj úpíriu rýchlosť, takže výsledok bol len pár minút. Nikoho to netrápilo, teda asi okrem samotných upírov.
„Vysvetlím ti to neskôr, ale teraz švihaj. Musíme tam zabehnúť, aby sa jej nič nestalo“ povedal som a rozbehol som sa rýchlejšie. Max za mnou tiež pridal. Vtom ma zamrazilo. Pohľad vlkov sa odtrhol od nej a všetky pohľady sa upreli na oči, ktoré žiarili vražednou túžbou. Videl som ako z prítmia lesa vyskočil tmavohnedý vlk. Nepriateľsky zavrčal a smrteľne pomalými pohybmi sa blížil ku svojej koristi. Ku mojej láske. Zrýchlil som beh aj keď to takmer nebolo možné. Vo svojom vnútri som cítil ako sa mi niečo studené sťahuje okolo srdca.
„Jacob stoj!“ kričal som na neho.
„Je to upír a je za hranicami“ len sucho konštatoval, ale zostal stáť. No stále si ju premeriaval hladným vražedným pohľadom. Jeho oči ju videli ako korisť, ako lovnú zver.
Nechcel som mu povedať, že je to Veronica, lebo som nevedel odhadnúť jeho reakciu. Maxovi som naschvál nepovedal, že ide o ňu, aby to nevedel Jake. Cítil som sa ako klamár, keď som mu to nepovedal, ale bolo to pre dobrú vec.
Už to nebolo ďaleko. „Jacob prestaň s tým a zostaň na mieste!“ vyštekol som na neho. S ním bol najväčší problém. Nikdy som jemu ani nikomu inému neprikazoval, oni mali voči mne vrodený rešpekt a s tým sa on nemohol zmieriť. Pociťoval odpor voči každej autorite a ja som bol prvý na zozname.
Dobehol som na čistinku a za pár sekúnd dobehol aj Max.
„Stiahnite sa!“ prikázal som všetkým.
„To nie je fér.“ zafňukal Paul.
„Aj my sa chceme zabaviť“ ozval sa Sam
Všetci si mysleli, Jaka nevynímajúc, no jeho myšlienky aj tak nikto nebral na vedomie, že chcem bojovať sám s tou upírkou a zabaviť sa. Nikto nevidel iný dôvod prečo robím to čo robím, všetci boli zaslepení tou odvekou pravdou o tom, aký upíry vo skutočnosti sú.
Ostatní sa stiahli, ale ostali stáť za mnou len pár metrov, len Max mi kryl chrbát, čo v podstate nebolo treba.
Veronica začudovane pozorovala dianie pred sebou. Videl som v jej očiach. Že ma spoznala len vyčkávala, čo urobím ja. Vtom som začul ako si sama pre seba povedala, akoby si dodávala odvahu. „Teraz alebo nikdy“ zatvorila oči, nadýchla sa a vykročila smerom ku mne.
VERONICA
Tmavohnedý vlk vyšiel z tieňa stromov a približoval sa ku mne. Ostatní vlci mu ustúpili z cesty a čakali čo urobí on. Zrejme to je ich alfa, alebo také niečo. No podľa jeho výzoru sa dalo celkom ľahko vyčítať, že ma najskôr zabije a až potom sa bude pýtať. Zrazu zastal, ako by ho niečo prinútilo, ale on sa z celej sily bránil. Tie jeho oči boli také veľavravné. Čítala som z nich ako z otvorenej knihy. Už som čakala, že sa vzoprie tej neviditeľnej sile, čo ho zastavila a zabije ma. Vtom z lesa vybehol čierny vlka a za ním ďalší presne taký istý. Všetci okrem nich dvoch sa stiahli a pozorovali čo sa bude diať, pripravení zasiahnuť keby niečo. Chvíľu som len tak stála a pozerala sa do očí vlkovi, ktorý stál vpredu vedela som, že je to Matt. Pozeral sa priamo na mňa a čakal, čo urobím. Problém bol v tom, že ja som robila presne to isté. Zhlboka som sa nadýchla, zatvorila oči a sama pre seba povedala: „Teraz alebo nikdy.“ Vykročila som dopredu a neistým krokom som sa k nemu približovala.
Zastala som tesne pred ním.
„Prečo?“ spýtala som sa. On sa na mňa len pozrel a mlčal.
„Tak mi to už dočerta povedz“ začala som byť čoraz viac zúfalejšia a zúrivejšia. A ten odporný smrad mi to vôbec neuľahčoval.
Zrazu sa Matt otočil a zvrčal na toho tmavohnedého vlka, no ten len krútil hlavou a neprestal vrčať.
„Sakra, pozri sa na mňa! To ti nestojím ani za to, aby si sa so mnou rozprával. Povedz mi jeden jediný dôvod a ja odídem“ vtom vlci začali zúrivo štekať a vyť. Matt sa ku mne otočil chrbtom, ako keby ma bránil a vrčal na ostatných. Vlci začali cúvať k lesu, ale bolo na nich vidieť ako sa tomu bránia. No ten tmavohnedý sa ani nepohol. Svoje oči zabodol do mňa a odmietal sa pohnúť čo i len o kúsok. Predpokladala som, že to bude ich alfa, teda ten, čo bol zapletený do smrti toho dievčaťa. No odmietala som uveriť, že by mal takú veľkú chuť ma zabiť, len kvôli tomu, čo som. muselo byť za tým niečo iné. Bolo mi to však úplne ukradnuté. Chcela som sa rozprávať s Mattom. Musela som sasním rozprávať. Musel mi odpovedať na otázku, ktorá pre mňa znamenala jediný záchytný bod môjho života.
Vtom sa Matt premenil späť na svoju ľudskú podobu. Chcela som sa mu vrhnúť do náručia, ale čosi v jeho očiach ma varovalo. Tá predzvesť definitívneho konca, ktorej som odmietala uveriť.
MATTHEW
Zastala predo mnou, pozrela sa mi do očí a spýtala sa: „Prečo?“ nemusela ani viac hovoriť. Vedel som, čo chce vedieť. Nenapísal som jej žiadne dôvody prečo som ju opustil. Pravdepodobne by to ani nechápala a chcela by ma presvedčiť o opaku. Chránil som ju tým. Aby neprišla a neohrozila tým samu seba, že príde do jamy levovej.
„Tak mi to už dočerta povedz“ bola na nej vidieť aká je zúfalá.
„Sakra tak ju už zabi a nehraj sa s ňou“ zavrčal Jacob.
„Prestaň. Ja si to vybavím sám. Vy môžete odísť“ odpovedal som mu.
„Ha, tak na to zabudni“ ozval a pokrútil hlavou.
„Sakra, pozri sa na mňa! To ti nestojím ani za to, aby si sa so mnou rozprával. Povedz mi jeden jediný dôvod a ja odídem“ už bolo vidieť na nej, že je nielen zúfalá, ale aj čoraz viac zúrivá. V jednom momente sa asi prestala sústrediť a zmenila sa na svoju skutočnú podobu.
„Veronica“ vydýchli prekvapene Max, Jacob a s nimi aj ostatní.
Zo všadiaľ sa ozývali hlasy.
„To je ona“
„Treba ju zabiť, za to čo spravila?
„Dohodli sme sa, že je zabijeme“
Otočil som sa smerom k nim.
„Vypadnite!“ zavrčal som „Jediný kto tu môžete ostať je Max“
„Ani nápad“ ozval sa Jacob. „Musí zaplatiť zo to čo urobila. Toto jej nikdy len tak neprejde“ hovoril za celú skupinu. Takmer som videl ako každý prikyvuje.
„OK. Stačí keď tu zostane Max a Jacob. Ostatní nech idú do dediny. Zavolám vás, keď sa rozhodneme čo a ako“ toto už prijali pokojnejšie.
Počkal som, kým sa nevzdialia natoľko, aby nás nepočuli. Otočil som sa k nej a premenil som sa. Videl som na nej, že by sa mi najradšej vrhla do náručia a čo ju stálo ovládania, aby tak nespravila. Vedel som prečo je to tak. Videla ten pohľad v mojich očiach.
Jacob si v mysli prehrával čo sa stalo keď Veronicu stretol naposledy. Ukázal mi tú kopu tiel v dedine ako pri nej stála a usmievala sa takým čudným úsmevom. Potom mi ukázal ako Veronica loví (toto pre mňa nebolo nič neobvyklé, zvykol som si ju takto vidieť keď sme lovili spolu, ale to som si nechal pre seba) Jacob si však to najlepšia nechal pre seba. Scéna keď ju odtiaľto vyhnal. Až ma trhalo pri každom nežnom oslovení, ktorým ho oslovila. Otočil som sa k nemu.
„Už si skončil?“ opýtal som sa ho tak naštvane až Veronica podskočila, lebo som prerušil to nekonečné ticho, ktoré zavládlo na čistinke. Jacob sa len zachechtal, no bolo na ňom vidieť ako trpí. Snažil sa za nenávisť skryť tú bolesť zo zrady a straty. No moc sa mu to nedarilo. Otočil som sa spať k nej a rozmýšľal ako jej povedať, že je koniec. No nevedel som si predstaviť ako bez nej budem žiť, no je to pre jej dobro. Pre mňa to však znamenalo peklo.
ĎALŠIA KAPITOLA
Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek All I need is U - 15. Príchod:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!