Ľudkovia po dlhom čakaní je tu 8 diel. Je mi to strašne ľúto, že musíte čakať, aqle cestujem a nemám čas. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. Komentíky, kritiku...
17.11.2009 (13:45) • MichaelaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1381×
8.kapitola
Tuto je pesnička
Bella
Cesta do Voltery netrvala dlho. Leteli sme nerušene. Prekvapilo ma, že som necítila pach tých ľudí. bola som tomu rada. V lietadle boli nejaké knuhy o ľudskej povahe. Začala som ju čítať. Michael sa zatial rozprával s niekým cez telefon. Hovoril po taliansky aspoň si to myslím. Kým som prečítala knihu, tak sme pristávali vo Florencií. Bola veľmi tmavá noc. Vystupili sme z lietadla a išli sme súkromnému hangáru. Naše batožiny už ukladali do auta. Pri aute stáli dvaja upíri. Jeden bol takej postavi ako Emmet.
Bolesť v mojom vnútry. Nejaká diera na hrudi ma pálila. Ako keby ma chcelo niečo roztrhnúť na milión kúskov. Jednou rokov som sa chytila za hrud´ aby som sa nerozpadla. Michael zdvihol obočie. Ja som zakrútila hlavou. Nechcela som mu rozprávať o Cullenovcoch. Ked´ príde čas,tak sa s nimi osabne budem musieť čeliť. Vidieť Edwarda s niekým iným by ma asi teraz zabila. hoci som nesmrtelná, moje telo by to nezranilo, ale pocity by zomreli. Bola by som len schránka. Z hlboka som sa nadýchla. Chcela som si vyčistiť hlavu. Nemienim sa tým zaoberať. Slubujem si, že ak stretnem ešte niekedy Edwarda, nebudem robiť nič. Zmením svoj život. Už nestečie ani slza, v mojom prípade krv, kôli nemu. Milovala som ho príliž a to ma zahnalo do záhuby.
Užnikdy viac ani jedna uronená slza. Prečo som ho musela tak ľúbiť. Asi toto bude môj trest za to, že ako človek som milovala príliž. Len upíry mohli tak milovať a ja som ten zákaz porušila. Boli sme pri aute, kde stáli tý dvaja upíri a premerali si ma.
"Na čo čakáte? Chcem byť konečne doma." povedal rozhnevane Michael. Obidvaja si nasadli do auta. Michael mi podržal dvere kým som si nasadla. Usmial sa na mňa, ale ja som v tejto chvili nemohla. Príliž som sa zranila. Je to moja chyba, že som taká. Mala by som mať dobrú náladu a nie sa tuto mračiť. Slúbila som si, že Edwarda vo svojej novej existencií mať nebudem. Moje myšlienky vyrušil chlapčenský hlas.
"Ahoj. Moje meno je Alec." a milo sa na mňa usmial. Ja som sa na neho usmiala tiež. Vyzeral milo. Mohol mať okolo 15 rokov. Mal hnedé vlasy a hnedé oči. Kontaktné šošovky. Ani ma to nenapadlo. Ja som mala na celej ceste okuliare. Pod jeho kontaktnými šošovkami som videla, že má červené dúhovky.
"Bella." povedala som jednoducho.
"Michael ty sukničkár. Raz nám donesieš Heidy a teraz takúto krásavicu. Treba uznať, že máš vkus. Nikdy som nevidel takúto kočku ako si ty Bella. A ináč sa volám Demetri."
"Tvoje vtipky vôbec nie sú smiešne. A správajte sa k Belle slušne. Ona mi spadla z neba aby ma zachránila, takže pozor." pohrozil im Michael.
"Takže tentoraz nám neseš anjela. Minule diabla terz anjela." povedal so smiechom Demetri.
Boli sme na dialnici a smerovali sme do Voltery. Vo mne začalo rásť napätie. Čo ked´ ma sem neprímu? Čo ak nemám taký talent?
"Tak Bella, povedz nám niečo o sebe." povedal mi Alec.
"Takže mám 18 rokov. Žila som v Amerike. Moja premena nastala tri dni po mojich narodeninách."
"To je smola. Ja som sa tral upírom ked´ som mal 16. Spolu s mojou sestrou."
"Ty máš sestru?" opýtala som sa rýchlo. Nikdy mi nenapadlo, že nejaký upír môže mať sestru stále živú.
"Hej. Ona zostala doma."
"A vy koľko máte rokov?"
"Alec má niečo po dvestovke a ja mám 400 rokov." povedal Demetri.
"Ja by som si osobne tipla, že máš niečo po dvestovke a nie 400."
"Ja viem. To robia tie krémy proti vráskam." povedal so smiechom
Celú cestu sme sa smiali. Demetri mi prešiel veľmi smiešny. Alec mi hovoril o ich príbehoch, čo vyviedol Demetri. Začala som mať pocit, že toto som hladala po celý čas. Rodinu. Na obzore som uvidela mesto. z diaľky som ucítili upíry pach. Bolo to veľmi staroveké mesto. Hradná brána bola veľká z tehál piesočnatej farby. Hoci bola tma, ale môjmu upíriemu zraku nič neušlo. Domy boli rovnakej farby a materiálu ako vstupná brána. Ani v jednom okne sa nesvietilo. Všetci spali. Ulicu a chodníky osvetlovali pouličné lampy. zrazu sme boli v nejakej garáži plnou luxusných aút.
Autor: MichaelaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Krvavá ruža 8. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!