Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znovuzrodenie Emmetta 2. kapitola

25.08.2010 (09:15) • AliceMary • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 947×

„Idem na lov. Idete niekto?“ opýtala sa svojím nádherným hlasom Rosalie.

Edward hral na klavíri nejakú peknú melódiu, Esme pratala dom a Carlisle práve odchádzal do nemocnice. Preletel som pohľadom po Edwardovi a Esme. Obaja mali zlaté oči. Ja som už od rána cítil jemné pálenie v hrdle. Bolo to tak - pozrel som sa na okno a v jeho odraze som videl čierne okraje. V strede mali odtieň tmavo-zlatej farby. Bolo to niečo ako odtieň medzi hnedou a červenou. Tmavý odtieň. Všetci okrem Edwarda si mysleli, že to je preto, lebo som ešte novorodený. Pravdou bolo, že oči už som mal takmer celkom zlaté, ale nedávno som tak trochu podvádzal. Je pravda, že s tým ich „vegetariánstvom“ mám dva menšie problémy, no včera som sa zaťal. Rosalie mi darovala nový život a chcem tu byť pre ňu. Aj keď ona očividne záujem nemá. Zrazu sa Edward zachechtal.

„Ja by som šiel,“ ozval som sa.

„Vlastne, už sa mi nechce ísť,“ povedala takmer trucovito. Čo také som jej urobil?

„Rosalie!“ potichu ju upozornila Esme.

Rose potichu zavrčala a vybehla von dverami. Vyskočila na najvyšší ihličnatý strom pred domom a otočila sa späť k domu. Gestom ma k sebe volala.

„Ideš?“ spýtala sa miernejším hlasom.

Bez váhania som vyskočil a pristál pred riekou. Tú som druhým skokom preskočil. Takto to pokračovalo, až kým sme sa neocitli v lese za pár vrchmi. Rosalie sa hneď vrhla na rysa a ja som neváhal  a šiel za pachom medveďa. Medvede boli moje obľúbené. Nie preto, čo som s jedným ako človek zažil, ale pre ich chuť. Najviac pripomínala ľudskú. Keď som skončil, moje hrdlo ma už nepálilo. Vedel som, že oči mám teraz svetlejšej farby a menej pripomínajú oči bežného upíra. Rozbehol som sa naspäť za Rose. Našiel som ju pracovať na vlkovi. Pozeral som sa na tú nádheru. Rose bola tá najkrajšia bytosť na svete. Vyskočil som na strom a čakal, kým Rosalie skončí. Cítil som mnohé zvieratá, no bol som už plný. Jeden maco mi vystačil. Vnímal som pachy rôznych zvierat, no môj nos zaznamenal aj niečo iné. Nebol to ani zvieraci pach, ani ľudský, bol tu upír. Bol som si istý, že to nie je nikto z našej rodiny. Priskočil som sa ku Rose, ktorá sa okamžite narovnala. Stáli sme vedľa seba a čakali, kým ten upír dorazí. Medzi stromami som zbadal pohyb a otočil som sa tým smerom. Stál tam tmavovlasý upír. Bol asi rovnako vysoký ako ja, mal dlhé, čierne vlasy a červené oči.

„Ahoj, kráska,“ pozdravil Rose a škodoradostne sa uškľabil. Rose zavrčala.

„Zmizni!“ povedala varovne. Upír sa zasmial a podišiel ku nám bližšie.

„Nepočul si dámu?!“ opýtal som sa a obranne sa postavil pred Rose.

„Chlapče, neotravuj, ak ťa ešte neomrzel život, tak odíď preč.“

Nahnevane som zavrčal.

„Okamžite zmizni!“

„Ale no tak. Trocha sa s tvojou kamarátkou pobavím.“

Skôr ako som stihol zareagovať sa rozbehol a zrazu mi stál za chrbtom. Bol veľmi rýchly – skoro ako Edward. Otočil som sa a Rose som obišiel tak, aby bola znova za mnou.

„Nepriblížiš sa ku nej, pokým ťa o to sama nepožiada,“ povedal som. Prestával som sa kontrolovať. Znova som zavrčal. Ten protivný upír sa znova len zasmial.

„Nechaj ma ísť ku nej. Inak ti budem musieť ublížiť.“

Nereagoval som na túto vetu, len som si bližšie ku sebe pritiahol Rose. Tá sa ku mne naklonila a do ucha, tak aby to nepočul ten druhý, mi potichu zašepkala jedno slovo. Uteč. Ako by som ju mohol opustiť?

„Vypadni!“ zahučal som na toho upíra.

Upír sa prikrčil do útočiacej pozície.

„Nerozmyslíš si to, mladý? Stojí ti to pre ňu?“

Posledných päť slov ma nahnevalo viac ako čokoľvek. Skočil som naňho. Šikovne sa mi uhol. Bolo to ako hra na naháňačku, on bol rýchlejší, ja silnejší. Keď ho raz dostanem, vyhral som. Lenže dostať ho bol problém. Zmizol mi z očí. Zastavil som a obzeral sa dookola. Rose ku mne pribehla a postavila sa vedľa mňa. Otvorila ústa, ale skôr ako čokoľvek vyslovila som zacítil tlak na pleciach. Ten upír mi zoskočil na plecia a chystal sa mi odtrhnúť hlavu. Schmatol som ho za boky a prevalil na zem. Jedným trhnutím som mu odtrhol hlavu. Postupne som ho roztrhal celého, tak ako mi to raz opisoval Edward. S víťazoslávnym úsmevom som sa otočil ku Rose. Rosalie ležala na zemi a zvíjala sa od bolesti. Vedľa nej bola ruka, ktorá bola odtrhnutá od jej tela. Ten hlupák ju musel dostať skôr, ako sa mi dostal na plecia. Rose sa mi niečo chystala povedať, odtrhol jej ruku a v tej istej sekunde mi skočil na plecia. Pribehol som ku nej. Musím jej pomôcť. Nedá sa pozerať na tú trpiacu krásu.

„Čo mám robiť?“ opýtal som sa rozrušene.

Rose ma nepočúvala, prevalila sa a vzala do zdravej ruky svoju odtrhnutú ruku. Potom ju oblízala a priložila si ju ku ramenu. Spojilo sa to a ruka vyzerala ako nová. Rose sa postavila a ja som spravil to isté. V tej chvíli mi hlavou preletela myšlienka - nikdy ju nenechám ísť na lov samotnú. Nezdalo sa, že by mala nejaké bolesti. V tej chvíli, kým som skúmal či má ešte nejaké zranenia, spravila niečo, čo by som nečakal. Vrhla sa mi do náručia. Vzlykala, no slzy jej netiekli. Rytmicky som ju hladil po chrbte. Prial som si aby táto chvíľa trvala večne. Bola to najkrajšia chvíľa v živote. Rose ma tuho stískala. Jemne sa odo mňa odtiahla a zahľadela sa mi do očí. Cítil som, ako sa mi jej pery dotkli mojich. Bol to zvláštny pocit. Keď sa napokon odtiahla, podišla ku tomu upírovi a zapálila ho. K oblohe stúpala fialovkastá para. Myslel som, že pred rodinou sa to bude snažiť utajiť, no keď sme utekali domov, chytila ma za ruku a tak sme aj vošli do domu. Carlisle nebol doma, Edwardová reakcia bola vtipná – iba vyvalil oči a v našich mysliach si prečítal, čo sa stalo a Esme sa pozrela na naše ruky a len sa milo usmiala, ako keby to už dlhšie čakala.

Autor: AliceMary (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znovuzrodenie Emmetta 2. kapitola: