Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 16. kapitola

16.07.2012 (17:45) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 2401×

16. kapitola

Pohľad Edward:

„Vy...?“ opýtala sa Rosalie. Edward, ja ťa zabijem!

„Edward má dievča!“ zreval nadšene Emmett. Bella sa začala červenať. „Edward, takže si konečne dostal svoju prvú pusu?“ A bolo aj niečo viac?

„Emmett, prestaň!“ Rosalie bude určite vyvádzať! Ty idiot jeden sebecký! Bella je človek! Človek, ty hlupák! Ako sa s ňou môžeš držať za ruku? A čo jej krv, čo...

„Rosalie, čo to nechápeš? Edward má konečne dievča! Už nebude najstarším panicom...“ Vrhol by som sa na Emmetta, lenže bola tu Bella, ktorá o nás nevedela, a práve sa červenala viac, než som ju kedy videl. Snažila sa dostať svoju ruku von z mojej, ale nedovolil som jej to. Pevnejšie som jej ruku zovrel.

„Lenže my nie sme ako ona...!“ Rosalie sa prudko otočila na Bellu, či si všimla jej prerieknutia. Všimla.

„Bella, poď. Musíš byť unavená.“ Alice prišla ku mne a doslova mi Bellu ukradla. Edward, daj to do poriadku, upokoj ich,  lebo sa to nemusí pre niekoho skončiť dobre...

Alice odviedla Bellu do izby a vtedy sa na mňa Emm vrhol. Braček, som na teba hrdý! Už nie si...

„Emmett, uvedom sa! Vieš vôbec, čo Edward spravil? Začal si s človekom. S krehkým, nevinným človekom...!“

„Tak to by stačilo, Rosalie! To, či si s Bellou niečo začnem, je len moja vec. Ak sa Bella rozhodne začať si niečo so mnou, tak ty nemáš právo sa do to miešať!“ Už ma otravovali tie jej reči...

Je silnejší, než som si myslel. On ju naozaj miluje... Jasper bol tiež proti, aby som mal niečo s človekom, ale pochopil, že ju milujem, tak ako on Alice...

„Dobre... Ja ti toto pripomeniem, keď sa budeš ty alebo ona sťažovať. Alebo ktokoľvek iný...“ Rozhliadla sa po všetkých v miestnosti a vzápätí vybehla z domu. 

Alice zišla dole a hneď sa postavila predo mňa. „Gratulujem!“ vyštekla a hodila sa mi okolo krku.

„Vďaka, Alice. Pusti ma. Povedala niečo?“

„Hej. Je veľmi zvedavá,“ odpovedala mi Alice smutne. Prečo smutne?

„Kto je zvedavý? Teda okrem mňa,“ ozvala sa Bella zo schodov.

Niekto tu má problém. Neuvedomil som si, že vrčím, kým sa neozvala Bella.

„Čo to bolo?“ opýtala sa zdesene.

„Vy ste ako odkedy spolu?“ opýtal sa Emm, aby zmenil tému. A podarilo sa mu to. Bella sa začala červenať. Vyšiel som za ňou na schody, chytil ju okolo pása a viedol dole.

„Ako od dnes,“ odpovedal som. Nevedel som, čo zamýšľa, ale jeho myšlienky ma mohli upozorniť.

„A Bella? Môžem sa niečo opýtať?“ opýtal sa jej Emm. Keby ju nedržím tak na neho skočím a...

„Počúvam...“

„A to sa presťahuješ k nemu do izby teraz?“ opýtal sa ako neviniatko. Bella vyvalila oči a sčervenala. Cítil som ako pod mojou rukou znehybnela.

„Emmett, sklapni,“ povedal som skôr, než mohol dohovoriť.

„Čo som urobil?“ pýtal sa ako úplné neviniatko. „Bella? Odpovieš mi?“

Bella sa mu pozrela do očí a zrazu sa usmiala. „Najprv by musel Edward súhlasiť,“ povedala. Kebyže dýcham, tak mi vyrazí dych. Emmettovi padla sánka a pozrel sa na Bellu, či je v poriadku, ale rýchlo sa spamätal.

„Edward? Budeš súhlasiť s tým, aby sa k tebe Bella nasťahovala?“ opýtal sa Emmett lišiacky. Si mäkký povedať áno, hecoval ma.

Pokrútil som hlavou, akože nie som mäkký a odpovedal. „Emmett, pomôžeš nám presťahovať Belline veci?“ Emmett ostal stáť s otvorenými ústami, až k nemu prišla Bella a potľapkala ho po líci.

„Zavri ústa a poď mi pomôcť,“ ťahala ho za rukáv trička.

Bella sa už nemôže dočkať, aby si s tebou ľahla do postele. Emmett išiel poslušne za ňou.

„Idiot,“ šepol som, aby to počul len on.

A uvedomuješ si to? Budeš s musieť pretvarovať, že spíš a podobné veci... V tomto mal Emmett pravdu. A keď na toto príde Rosalie, zabije mňa a pravdepodobne aj Emmetta. A Bella dostane len kázeň.

„Dobre, Emmett. Kde začneme?“ opýtala sa. Emmett pokrčil ramenami a vtom mu bliklo a schytil Bellu do náručia.

„Môžem odniesť najprv jednu krásku?“ opýtal sa. Belline srdce udieralo tak silno, až som si myslel, že jej vyskočí z hrude.

„Nie, Emmett, nemôžeš,“ povedala Bella, keď sa trochu upokojila. „Možno potom, teraz ma, prosím, polož na zem... Niekto ťa musí dirigovať, aby si robil len to, čo máš, a žiadne hlúposti...“

Bella prikázala Emmettovi, čo má nosiť, a potom išla za mnou do teraz už našej izby. Boli otvorené dvere, napriek tomu zaklopala. Usmial som sa na ňu.

„Si si istý, že ti to nevadí?“ opýtala sa. Pokrútil som hlavou.

„Všimla si si, ako sa Emmett tváril, keď si mu povedala áno?“ Bella sa zasmiala a prišla ku mne.  Chytil som ju za pás a objal. „Si si istá, že to tebe nevadí?“ opýtal som sa jej.

„Nie. Emmett ma ešte nepozná,“ usmiala sa. Sklamalo ma, že sa ku mne presťahovala len kvôli tomu, že to povedal Emmett a nie kvôli mne. Asi mi to bolo vidno v tvári, lebo Bella ma pohladila a nechala ruku na mojom líci. „ Ale keby s tím nezačne Emmett... Možno by som sa aj sama opýtala...“ Zasmial som sa a pevnejšie ju objal.

„Kam ti to zložím, Bella?“ opýtal sa Emmett namrzene. Všetko počul...

„Zatiaľ sem,“ ukázala na pohovku. Odtiahol som sa od nej a posadil ju na posteľ.

„Ostaň tu,“ povedal som a ja som odišiel za Emmettom a spolu sme Bellu presťahovali ku mne. Bella sedela a hovorila, čo jej kam máme dať.

Emmett práve niesol nejakú kôpku kníh, keď som začul Rosaliine myšlienky.

„Toto bude zlé,“ šepol som Emmettovi. „Prišla Rosalie.“ Emmett stuhol, knihy rýchlo položil na jeden stolík a utekal dole čakať na Rose.

„Kam išiel Emmett?“ opýtala sa Bella.

„Pozrieť sa, či sa už vrátila Rosalie,“ odpovedal som proste.

„Bude nahnevaná?“ Pokrčil som ramenami. „To mi pripomína, čo to hovorila, keď sme sa vrátili?“ opýtala sa a zvážnela. Och.

„Vieš, Bella...“ začal som, ale Rosalie ma, našťastie, vyrušila.

„Edward Cullen!“ Vyšla hore po schodoch a rovno do mojej izby. „Čo sa to tu deje?“ Rosalie sa tvárila ako bohyňa pomsty. Nečudujem sa Belle, že sa snažila skryť za môj chrbát. Ja ťa zabijem. Ty idiot jeden! Vieš, čo si spravil? Roztrhnem ťa na márne kúsky, ktoré potom spálim.

„Bella sa presťahovala ku mne do izby,“ povedal som pokojne. Rosalie zalapala po vzduchu a šokovane sa pozrela na Bellu, ktorá sa červenala.

Ty... „Poď so mnou!“ rozkázala mi a ja som išiel. Kde sú všetci? Nemôžem tu nechať Bellu samú. Kam zmizli Alice s Jasperom?

„Emmett, daj na ňu pozor, prosím,“ šepol som len pre jeho uši. Prikývol. Dobre, Belle by sa nemalo nič stať, je s Emmettom. To nedopadne dobre.

„Kam ideš?“ opýtala sa ma ustráchane Bella.

„Hneď som späť,“ povedal som a objal ju.

Vybehol som za Rosalie a bežal za jej pachom, ktorý mieril do lesa...

Pohľad Bella:

„Edward Cullen!“ Rosalie sa objavila vo dverách našej izby. „Čo sa to tu deje?“ opýtala sa príliš nahnevane. Takúto som ju ešte nevidela. Bála som sa jej. Nenápadne som sa snažila schovať za Edwarda, tak, aby si to nikto nevšimol. Nechcela som, aby si Rose myslela, že sa jej bojím.

„Bella sa presťahovala ku mne do izby.“ Prekvapilo ma, ako pokojne znie Edwardov hlas. Rose vyzerala naozaj nahnevane. Ja by som nedokázala hovoriť tak pokojne, ja by som od strachu nevedela povedať nič. Rosalie na mňa vrhla ten jej jedovatý pohľad až som sa zachvela.

„Poď so mnou,“ povedala Rosalie chladne a vyšla z izby. Edward stál a pozeral sa na Emmetta. Ten prikývol, akoby mu Edward niečo povedal, a potom vykročil za Rose.

„Kam ideš?“ opýtala som sa ho. Bála som sa.

„Hneď som späť.“ Objal ma a odišiel.

„Kam išiel?“ opýtala som sa Emmetta so slzami na krajíčku.

„Za Rosalie,“ odpovedal pokojne, akoby sa nič nestalo.

„A...?“

„Neboj sa, Bella. Všetko bude v poriadku. Rosalie Edwardovi maximálne vynadá. Môžeme pokračovať v sťahovaní?“ Prikývla som a išla do mojej bývalej izby.

To, že som sa presťahovala k Edwardovi mi zrazu neprišla tak fajn ako pred chvíľou. Ak sa má kvôli tomu hádať so súrodencami...

„Bella? Vnímaš ma?“ opýtal sa Emmett a potriasol mojou rukou.

„Ale áno. Čo si hovoril?“ Emmett sa zaškeril.

„Pýtal som sa, ktoré veci chceš ešte preniesť.“

„Aha... No myslím, že to by malo byť všetko,“ povedala som potichu. „Aby toho nebolo veľa, keď sa to bude nosiť späť,“ povedala som pre seba. Emmett si odkašlal a divne sa na mňa pozrel.

„Takže už môžem?“

„Čo môžeš?“

„Keď som ťa zdvihol a chcel odniesť, protestovala si, že možno potom, keď ti presťahujeme veci. Už je potom?“ opýtal sa a nečakal na odpoveď. Zdvihol ma a čakal na moju reakciu.

„Emmett. Ty si blázon. Daj ma dole.“

„Dobre,“ povedal a vykročil k mojej novej izbe. Tam sa zastavil a položil ma na zem. „Povedala si, že ťa mám dať dole,“ zasmial sa a ja s ním.

„Dobre. Idem sa navečerať. Ideš?“ Zatváril sa, akoby som mu zjedla večeru, alke išiel so mnou do kuchyne.

„Kde sú všetci?“ opýtala som sa ho.

„Esme a Carlisle ešte v práci. Alice s Jasperom išli na večeru,“ uškrnul sa. „A Edward s Rose... Vieš.“

„Čo si dáš?“ opýtal sa ma, keď sme boli v kuchyni.

„To je jedno. To, čo ty.“

„To vážne?“ opýtal sa, akoby som mu povedala, že deti nenosia bociany.

„Je s tým nejaký problém?“ opýtala som sa.

„Nie,“ povedal a začal pripravovať sendvič. Jeden. „Ja nie som hladný,“ vysvetlil.

Radšej som si nepýtala vysvetlenie. Mohlo by to dopadnúť zle. Emmett predo mňa položil moju večeru a sledoval, ako jem. Akoby nikdy nejedol. Ale to je Emmett. Jeho sa neoplatí riešiť, lebo človek by z toho zcvokol.

Dojedla som a išla sa osprchovať. Emmett išiel za mnou.

„Emmett? Vyzerám, že potrebujem dvadsaťštyrihodinový dozor?“ opýtala som sa, keď kráčal po schodoch za mnou.

„Nie, ale Edward povedal, že mám na teba dávať pozor.“

„Kedy ti to povedal?“ opýtala som sa prekvapene.

„Chvíľu potom, ako Rosalie odišla predsa,“ povedal a potom sa na mňa vystrašene pozrel.

„Edward nič také nehovoril...“ povedala som mu a cúvla.

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 16. kapitola: