Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zmysel života - 6. kapitola


Zmysel života - 6. kapitolaAhojte! Tu je ďalšia kapitolka. :) Jake začína mať pocit, že niečo nie je v poriadku. Zistí, čo sa v skutočnosti deje? Dajte mi vedieť, či sa vám poviedka páči, viem, že je možno trošku zatiaľ nudná, ale v žiadnej knihe nemôže ísť hneď do tuhého, nie? Potom by to nebolo ono. :) Príjemné čítanie prajem. :)


„Takže, dnes mi každý z vás napíše esej na tému Môj život - od začiatku do teraz. Chcem zistiť ako ste každý na tom s anglitčinou, s kým mám tú česť. Rozsah - minimálne 250 slov. Máte na to celú hodinu. Môžete začať,“ spustil som v pondelok ráno na hodine v triede 4. A.

„Keď zazvoní, všetci mi práce odovzdáte sem na stôl,“ dodal som s nepatrnou nádejou v hlase.

Počas celej hodiny som nespustil oči z Jessici. Pri písaní vyzerala, akoby ju v jej vnútri niečo zožieralo. Nakoniec odovzdali eseje všetci, prevažne každý sa tváril, akoby ma chcel zavraždiť. Ani sa im nečudujem. Všetko som si so sebou pobral do kabinetu a rázne som odišiel z triedy. No, až také ťažké to nebolo. Na konci dňa som mal na stole toľko papierov, že pri pohľade na tú kopu som si nevedel predstaviť, ako sa s tým dotrepem domov. Zvláštne, ako rýchlo som začal používať to slovo. Cestou do hotela, už na „mojom“ novo opravenom aute, ktoré malo dnes premiéru, sa mi zdalo, akoby som počul niekoho kričať o pomoc, no nevenoval som tomu pozornosť. Hneď ako som vystúpil z auta, sa mi podarilo všetky papiere porozhadzovať po zemi. Moja smola nesmie chýbať.

„Zdravím, Jake,“ pozdravil ma Nolan, keď som sa snažil so všetkými vecami dostať hore.

„Á, ahoj,“ odvetil som mu.

„Práca, čo?“ spýtal sa.

„Niekedy to muselo prísť,“ odpovedal som kyslo a zavrel za sebou dvere.

Osprchoval som sa, navečeral a s kopou papierov som sa uvelebil na posteľ. Idylka. Zase som tam, kde som bol. Pri malom svetle lampy, ktorá stála na malom nočnom stolíku, som si pomaly začal čítať každú prácu. Postupne sa mi zdalo, že čítam stále jednu a tú istú. Odhliadnuc od chýb, ktoré takmer každá obsahovala, to vyzeralo, že polovica ľudí si na tom zdrape papiera vyliala srdce. Koniec koncov, nepoznali ma a ja som nepoznal ich, takže im to bolo jedno. Bola asi jedna hodina ráno a žiarovka na lampe takmer nesvietila a už som ani nevidel, čo držím v ruke, keď som začal očami prechádzať po eseji napísanej veľmi úhľadne a ešte k tomu bez jedinej chyby.

Všetko sa začalo takmer pred osemnástimi rokmi, hoci mi to pripadá ako večnosť. Akoby som žila na tomto svete veľmi dlho a všetko sa ťahalo veľmi pomaly. Neviem, odkiaľ v skutočnosti pochádzam, nikdy som to nechcela vedieť. Neviem, kto boli moji skutoční rodičia. Nepamätám si nič. Možno by som tu teraz ani nebola a nič z tohto nepísala, keby ma nebol našiel môj otec. Áno, otec. Človek, ktorý ma vychoval a dal mi všetku svoju lásku, iba ten má právo nazývať sa mojím otcom. To, že ma našiel zabalenú v malej perinke v lese, viem z jeho rozprávania. Viac vedieť nepotrebujem. Zobral si ma k sebe, vychovával ma ako najlepšie vedel. Keby to nebol urobil, pravdepodobne by ma zožrali divé zvery. Ale urobil to. Zachránil mi život ako to robí aj teraz. Nikdy sme nežili dlho na jednom mieste. Stále sme sa sťahovali, čo sa prejavilo aj navonok. Kvôli tomu som nikdy nemala veľa priateľov. Ľudia sa nás vždy akoby báli a pozerali sa na nás s odporom. Postupne som si na to zvykla. Už to ani nevnímam. Miestami mám pocit, akoby sa môj život zastavil a nemohol sa pohnúť ďalej, akoby mi v ňom niečo chýbalo. Doteraz nebol ničím výnimočný, iba tým, že bol môj. Ale teraz - teraz je zrazu všetko iné...

Ďalej som už čítať nemohol. Nečítal som ani meno na prednej strane. Vedel som, že bol od nej. Posledné riadky som si čítal stále dookola. No niečo mi tam chýbalo, niečo nechcela, alebo nemohla povedať. No jedno som vedel - existuje iba jediný človek na svete, ktorý sa teraz cítil presne ako ona. Ten človek práve dočítal jej esej. Zrazu buchli dvere. V izbe nebol žiadny prievan, ani okno nebolo otvorené. Náhle som precitol, odložil všetko na stolík a šiel som si do kúpeľne umyť tvár. Vrátil som sa späť do izby, padol som do postele a zaspal. Zobudil som sa skoro ráno, slnko takmer ešte ani nebolo na oblohe. Všetko sa mi zdalo zvláštne, najmä sen, ktorý sa mi sníval. Sedela pri mojej posteli a pozerala sa na mňa, tentokrát jasnomodrými očami. Vyzerala, že chce plakať, ale neplakala. Chcela ma pohladiť po vlasoch, ale potom všetko zmizlo. Prebudil som sa. Chvíľu som len tak nehybne ležal na posteli. Stále ma neprešiel pocit neistoty. Otočil som sa. Stolička nebola pri stolíku s papiermi, namiesto toho stála hneď vedľa mojej postele.


zhrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zmysel života - 6. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!