Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zmysel života - 3. kapitola

10.08.2010 (11:45) • Loveliness • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 801×

Bolo presne sedem hodín, keď na dvere zaklopala Ingrida. Priniesla mi raňajky, začo som jej bol veľmi vďačný. Dolu ma čakal Nolan a v ruke držal kľúče od auta.

„Požičiam vám moje auto, kým sa vám podarí opraviť to vonku. Na cestu sa spýtajte niekoho, koho stretnete, pretože ja a Ingrida musíme ísť do práce.“ povedal a podal mi kľúče.

„Vážne ďakujem.“ Odpovedal som, nič iné mi nenapadlo.

Bol to divný pocit. Nie som tu ani deň a správajú sa ku mne, akoby som bol starý známy. Na cestu do školy som sa spýtal staršej pani, ktorá šla pravdepodobne z nákupu. Budova školy bola menšia, sivej farby, typická stredná. Pripomenulo mi to moje detstvo. Vošiel som do vnútra a nevnímal pohľady okoloidúcich študentov, hlavne študentiek. Zamieril som do dverí s ceduľkou RIADITEĽ. Stačil jeden pohľad naňho a jediné slovo, ktoré mi napadlo bolo: ÚTEK! Krátke ulízané vlasy, tmavé oči s veľkými okuliarmi, biela pleť, bodkovaná kravata, modrá košeľa a žlté tvídové sako. Už od prvého momentu vzbudzoval v človeku odpor.

„Zdravím, som Jake Gibson, prišiel som...“

„Áno, pán Gibson, veľmi ma teší. Som riaditeľ Novak. Tu je váš rozvrh, môžete hneď začať, prvú hodinu máte v 3. C. Je to na poschodí, druhé dvere vľavo. Zatiaľ dovidenia,“ prehovoril lámanou angličtinou a hneď ma slušne vyhodil z jeho kancelárie.

Novak naštrbil môj vzniknutý názor na miestnych ľudí.

Vyšiel som z miestnosti a prvý raz v živote som bol vďačný za to, ako vyzerám. Ak by som mu bol sympatickejší, možno by so mnou prehodil o dve vety viac. Zamyslený som sa pobral do triedy. V momente, ako som chcel vkročiť dovnútra, som do niečoho narazil. Akoby do dverí. Zrazu som len videl na zemi kopu papierov a keď som zodvihol hlavu, aby som sa pozrel, do čoho som vrazil, myslel som, že ten náraz ma poslal na druhý svet. Bol som ako v tranze. Predo mnou stálo dievča, malo dlhé blond, skoro až biele vlasy, krásne žiarivé modré oči a pokožku bielu ako sneh. Bola krásna. Rýchlo si pozbierala svoje veci a utiekla preč. Po tom, ako som precitol, som vošiel do triedy. Rozhliadol som sa okolo. Ani jedno miesto nebolo prázdne, takže dievčina do tejto triedy nepatrila. Po skončení hodiny a zoznámení s kolegami som sa pobral do ďalšej triedy.

4. A.

Zazvonilo a vošiel som. Bol tam väčší ruch ako v triede predtým, no hneď ako som vošiel sa všetci utíšili. Civeli na mňa, ako keby som bol z inej planéty. Predstavil som sa, samozrejme po anglicky a povedal som im, nech urobí každý to isté. Bolo vidieť, že mi rozumeli, ale civeli na mňa ešte udivenejšie ako predtým.

„Začneme napríklad od teba,“ a ukázal som na dievča v prvej lavici, aby sa predstavila tak ako ja. Vzápätí som si všimol, že vzadu, v predposlednej lavici sedelo dievča, do ktorého som vrazil.

Áno, bola to ona. Keď prišiel rad na ňu, prehovorila krásnou plynulou angličtinou. Krajší hlas som v živote nepočul.

„Som Jessica, mám osemnásť rokov a bývam kúsok za mestom.“

„Dosť nezvyčajné meno na Rumunku. Aj si sa tu narodila?“ spýtal som sa jej.

No ona ani neodpovedala, iba vyletela z triedy, hoci hodina nebola ešte ani v polovici.

„Stalo sa jej niečo?“ opýtal som sa.

Odpovedala mi dievčina, čo sedela vedľa nej.

„Neviem, toto ešte nikdy neurobila. Aj keď, je trochu čudná. Vždy sa drží od ostatných ďalej, akoby sa bála, aj keď vždy pôsobí sebaisto. Povedala mi o sebe iba toľko, že keď bola bábätko, našiel ju jej nevlastný otec v lese a vychoval ju. Pri sebe mala list, že nech ten, kto ju nájde, sa o ňu postará, a že sa volá Jessica, takže jej rodina asi pochádzala odniekiaľ zo západu. Hovorí, že býva s otcom kúsok za mestom, aj keď u nej ešte nikto nikdy nebol. Viac vám povedať neviem,“ hovorila dievčina a trošku sa pritom zasekávala.

„Ďakujem. Povedala by si jej, prosím ťa, keď s ňou budeš, že s ňou chcem hovoriť, nech mi vysvetlí sama, prečo odišla. Pošli ju ku mne do kabinetu na prízemí, vedľa profesorky Adrilovej.“

Postupne sa predstavili všetci a hodina skončila. Celý deň som Jessicu v škole nestretol. Do hotela som sa vrátil večer, bol som si obzrieť mesto a spoznať obyvateľov. Dlho som nemohol zaspať, až do noci som rozmýšľal nad tou záhadnou bytosťou.

← zhrnutie →

Autor: Loveliness (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zmysel života - 3. kapitola: