Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zmysel života - 2. kapitola

2.Last-Louka

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Zmysel života - 2. kapitolaPrinášam vám ďalšiu kapitolku. Jake začína pomaly zisťovať, kam ho to vlastne poslali. Sami zistíte, či sa jeho očakávania naplnili. Dúfam, že sa vám bude kapitola páčiť. Za komentíky vopred veľká vďaka. :) Vaša loveliness

09.08.2010 (11:30) • Loveliness • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 831×

 

Po vystúpení z lietadla som sa cítil, ako keby mi práve dolámali všetky kosti. Pri pomyslení, že ma ešte čaká dlhá cesta vlakom, mi do smiechu veľmi nebolo. Odľahlo mi, keď predavačka, ktorá mi predávala lístky na vlak, vedela po anglicky.

„Prosím vás, koľko je vlastne hodín?“ spýtal som sa, lebo som vedel, že nejaký ten časový posun tu určite bude.

„Je presne trištvrte na šesť.“ Odpovedala.

„Ste turista, alebo...?“

„Nie, turista nie som, aj keď iba s dvomi kuframi asi tak vyzerám. Prišiel som sem učiť angličtinu do mestečka Brašov, poznáte to?“ spýtal som sa s nádejou, že mi bude vedieť niečo povedať o mieste, kam ide.

„Jasné, zhodou okolností odtiaľ pochádzam. Už vás tam očakávajú, budú veľmi radi, že ste už prišli, pán...?“

„Jake. Jake Gibson. Veľmi ma teší.“ Podal som jej voľnú ruku a usmial sa.

„Aj mňa veľmi teší, Jake. Ja som Adina.“ Povedala, pričom mi opätovala úsmev.

Bola celkom sympatická, mala dlhé čierne vlasy, zelené oči a zamatovú pleť. Rozhodol som sa, že jej budem dôverovať, veď čo iné mi ostáva. Chcel som sa jej spýtať ešte veľa vecí, ale za päť minút mi išiel vlak a začínalo ma bolieť rameno, keďže človek, čo stál za mnou v rade, začal byť nervózny a neustále mi štuchal do ramena. Rozlúčil som sa s Adinou a pobral sa do vlaku. Kameň, ktorý som so sebou niesol až z Chicaga začal pomaly opadať, možno to nebude až také strašné ako som čakal, ľudia sa tu zdajú byť milí. Aspoň zatiaľ. Vo vlaku som sa viezol ešte štyri hodiny. Počas cesty som sledoval krajinu, ale nakoniec som to vzdal, pretože vonku bola tma ako v rohu. Po štvorhodinovej ceste vlak  konečne dorazil na stanicu mestečka Brašov. Vzduch vonku bol chladný a začalo mi byť chladno. Počasie tu bude asi chladnejšie oproti tomu, na aké som zvyknutý. Dýchal som čerstvý horský vzduch a zdalo sa mi, že niekto volá moje meno.

„Jake Gibson. Haló, je tu pán Jake Gibson?“

„Áno, to som ja!“ vykríkol som a uvidel postaršieho pána, ktorý kráčal priamo ku mne.

„Som Nolan, dobrý priateľ predchádzajúceho učiteľa Jonathana Dickera. Vlastním malý hotel v meste, je dosť skromný, ale už som vám v ňom zabezpečil izbu. Som v kontakte s riaditeľom školy odkiaľ idete, s pánom Darsleym. Povedal mi, že prídete.“

To je super, ten Darsley toho veru stíha. Aspoň nemusím zháňať ubytovanie.

„Ďakujem vám, veľmi si to vážim.“

„Nemáte zač, my miestni si veľmi vážime cudzincov, tobôž tých, ktorí nám idú pomôcť. Poďte so mnou, prosím.“

Nolan bol starší človek s tmavou bradou, mohol mať okolo štyridsiatky. Viedol ma k jeho starému autu, ktoré stálo kúsok od stanice.

„Dúfam, že sa vám u nás bude páčiť,“ povedal a už sme sa viezli do mesta.

Budova, ktorú Nolan vlastnil, pripomínal skôr druhotriednu horskú chatu ako hotel. Bola malá, zdalo sa mi akoby celá z dreva, mala dva balkóny, štyri podkrovné okná, kde pravdepodobne bývali nájomníci a prízemie, ktoré bolo pre domácich. Napriek tomu sa mi zdala útulná a príjemná. Hotel bol postavený na okraji mestečka, takže najlepšie bolo všade jazdiť autom. To ma veľmi nepotešilo, keďže auto som si so sebou nezabalil. Našťastie Darsley myslel na všetko.

„Mám tu aj staré auto, síce nefunguje, no stačí pár úprav a bude ako nové. Ukážem vám, kde tu máme mechanika a môže vám ho pomôcť opraviť, pretože bude lepšie, ak budete z hotela jazdiť do školy autom, keďže nie sme priamo v centre. Pešo by vám to dlho trvalo. Aspoň zatiaľ, kým si nenájdete ubytovanie bližšie k vašej práci.“

„Vážne vám ďakujem, nesmierne si to vážim. Rád by som sa s vami potom dohodol na cene ubytovania aj toho auta,“ povedal som ďakovne Nolanovi.

„Ale, nerobte si starosti, u mňa ľudia nikdy veľa neplatili a takí vážení ako vy už vôbec nie. Aj tak pochybujem, že ste si stihli už zameniť nejaké naše peniaze. Ak tak veľmi chcete, zaplatíte mi teda, keď budete z môjho hotela odchádzať,“ odpovedal Nolan, čo ma veľmi prekvapilo, ale na druhej strane mal pravdu.

Potom ma jeho žena Ingrida zaviedla do izby a ukázala mi hotel. Hlavne jedáleň, keďže kúpeľňa bola súčasťou každej spálne. Moja izba bola celkom útulná, takmer celá z dreva, pôsobila ako typická izba v horskej chate.

„Na začiatok to určite stačí,“ pomyslel som si a bol som vďačný riaditeľovi Darsleymu, že všetko vopred vybavil.

Neskôr som si vybalil všetky veci a keď som skončil, bola asi jedna hodina ráno. Padol som do postele a zaspal.

 

← zhrnutie →

Autor: Loveliness (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zmysel života - 2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře