Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 17. kapitola

10.01.2011 (08:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 7013×

17. kapitola

Na druhý deň sa vrátil Edward a môj večer s Petrom bol mojim tajomstvom. S Edwardom sme kúpili tie obrúčky, ktoré sa mi páčili. Celý žiaril a predavačka sa len chichúňala. Prechádzali sme sa po meste a plánovali, koho pozveme na svadbu.

„Kde budeme bývať?“ opýtala som sa po chvíli.

„Kde budeš chcieť. Môžeme zostať u nás, môžem kúpiť ktorýkoľvek dom, ktorý si vyberieš. Čokoľvek si povieš,“ šepol.

„Najprv by sme mohli zostať u vás a po čase kúpiť dom. Vieš, ja som nad tým veľmi neuvažovala, ale bolo by dobré osamostatniť sa. Hlavne kvôli Marcovi a aj my dvaja potrebujeme súkromie,“ šepla som. Edward sa usmial.

„Kúpime dom!“ Schmatol ma za ruku a ťahal za sebou.

„Kam ideme?“ Začala som sa smiať.

„Do realitnej kancelárie. Ideme si vybrať dom,“ povedal s úsmevom. Hneď v ten deň sme sa boli na jeden pozrieť. Veľmi sa mi páčil, no bol dosť v blízkosti ľudí. Edward chcel niečo viac na samote v lese. Mal pravdu. Budeme potrebovať viac súkromia. Čas s Edwardom bežal hrozne rýchlo. Bol tu už znova pondelok a škola. Celý deň som mala zlú náladu. Po škole si mal Peter vyzdvihnúť mňa aj Marca pred jasľami. Edwardovi sa to vôbec nepáčilo a trval na tom, že tam chce byť tiež. Rýchlo som to zamietla. Peter nás vyzdvihol načas a vzal nás do parku. Na privítanie mi vtisol bozk. Nepáčilo sa mi to, no bola som ticho. Potom nás naložil do auta. Povedal, že chce zoznámiť Marca so svojou matkou. Na veľa prosenia som súhlasila. Viezol nás pol hodinu za mesto k obrovskému sídlu. Bolo to staré panstvo, ale prekrásne zrekonštruované. Keď sme vystúpili z auta a auto prišiel zaparkovať nejaký chlap, došlo mi, o akých veľkých peniazoch všetci hovoria.

„Netušila som, že je tvoja rodina odtiaľto,“ šepla som.

„Nie je. Matka žije inde. Prišla sem na pár dní, a len kvôli Marcovi. Chce vás spoznať,“ uškrnul sa.

„Takže ten dom je...“

„Je to matkin víkendový dom. Chodí sem veľmi málo,“ pošepol a ťahal ma do dverí. Hneď pri vchode sa zjavil muž v tmavom obleku.

„Poviem pani, že ste tu,“ šepol a zdvorilo odišiel. Peter nás usadil do obrovskej miestnosti na pohodlný biely gauč. Mala som strach, aby ho Marco nezašpinil. Peter mu ako naschvál strčil do ruky tyčinku. Vtedy sa vo dverách objavila dáma v tmavo modrom kostýme. Vyzerala naozaj veľmi dobre. Pozrela sa na Petra a usmiala sa. On vzal okamžite Marca a podišiel k nej.

„Mama, toto je môj syn Marco,“ šepol. Žena si môjho syna premerala a potom sa pozrela na mňa.

„Vy ste jeho matka?“ opýtala sa, no bol v tom nezáujem, ignorácia.

„Áno,“ šepla som.

„Mama, toto je Isabella Swan. Bella, moja matka, madam Balard,“ povedal s úsmevom a naznačil, aby som šla k nemu. Podišla som bližšie. Ona sa dívala na môjho syna.

„Ja naozaj krásny. Vyzerá ako ty v jeho veku. Budem rada, keď ma s ním budete chodiť navštevovať, ale bola by som radšej, ak by ste tu bývali“ povedala smerom ku mne. Vyvalila som oči.

„Mama, Bella sa bude o pár dní vydávať,“ povedal jej Peter a ona sa okamžite zamračila.

„Tak to nebol vtip? Ona sa vážne vydáva? Obávam sa, že s tým nebudem súhlasiť. Môj vnuk patrí do tohto domu,“ zasyčala. Neveriacky som zalapala po dychu.

„Nehnevajte sa, ale ja som slobodný človek a môžem sa vydať ak chcem a ja chcem. Vy sa do toho nemáte čo pliesť,“ šepla som. Peter sa zatváril ako by som ho pichla ihlou. Jeho matka sa zavzdušnila. Otočila sa na Petra a niečo mu pošepla. Peter sa na mňa otočil.

„Pôjdeme,“ šepol. Po ceste sme takmer nerozprávali. Zdržali sme sa dlhšie. Už som mala byť pol hodinu doma. Edward bude nahnevaný. Peter zaparkoval.

„Ospravedlňujem sa za matku. Niekedy je troška... No, myslí si, že jej patrí celý svet,“ usmial sa. Prikývla som a vystúpila. Edward vyšiel pred dvere a díval sa naším smerom. Peter mu mávol na pozdrav. Bolo to príšerné. Pobozkal Marca a nahol sa ku mne. Ja som sa odtiahla.

„Tak, kedy si môžem po vás najbližšie prísť?“ opýtal sa nevzrušene.

„Budúci pondelok,“ šepla som.

„A čo tak tento štvrtok?“ opýtal sa so zdvihnutým obočím.

„Dohodli sme sa zatiaľ na jedenkrát týždenne. Tak v pondelok. Mám toho teraz veľa. Pripravujeme svadbu a...“ Nedokončila som vetu, len som sa s Marcom v náručí otočila a chcela som ísť k domu. Peter ma z ničoho nič schmatol za ruku a trhol mnou.

„Pýtal som sa slušne. Chcem ho vidieť vo štvrtok,“ zasyčal. Vtedy už predo mnou stál Edward a zúrivo zatínal päste.

„Ešte raz sa jej čo i len dotkneš a...“

„A čo? Už som sa jej dotkol. Vidíš to dieťa na jej rukách? Je moje, nie tvoje,“ zasyčal Peter. Edward sa zachvel. Pozrela som mu do očí a pochytila ma panika. Boli čierne.

„Edward, ignoruj ho. Poď, ideme dnu,“ šepla som. Edward sa na mňa uprene zadíval. Musel vidieť ten strach v mojich očiach, lebo sa začal pomaly upokojovať. Peter sa ironicky zasmial. Vzala som Edwarda za ruku a ťahala ho za sebou.

„Slaboch,“ štekol po Edwardovi Peter. Edward sa otočil, ale ja som ho ťahala ďalej. Vyšmikol sa mi a v sekunde stál pred Petrom.

„O čo ti ide? Vôbec sa mi nepáči ako sa správaš. Bella bude už čoskoro moja manželka a čo bolo medzi vami je minulosť.“ Snažil sa ovládať. Zmučene som sa na nich dívala.

„Myslíš, že to bola len minulosť. Si naivný,“ štekol a pozrel na mňa.

„Peter, toto je priveľa. Odíď!“ povedala som nahnevane. Edward uprene hľadel na Petra a potom pozrel na mňa. Jeho čierne oči ma prebodli. Strčila som mu do rúk Marca. To zaberalo ako zaklínadlo a ťahala som ho preč. Vošli sme dnu a až vtedy som si vydýchla. Edward nepovedal ani slovo. Vzal Marca a vybehol s ním obrovskou rýchlosťou po schodoch. Kým som vyšla hore, bol už Marco prezlečený.

„Idem ho nakŕmiť,“ šepol.

„Edward, mne je to ľúto. Je to idiot,“ šepla som a Edwarda objala. Stál strnulo a vôbec nereagoval. Obišiel ma a šiel z Marcom zas dole. Nakŕmil ho. Takto mi utekal celý večer. Chytiť upíra aj v tak malom dome je ohromný problém. Už som to nevydržala.

„Do čerta, Edward. Neutekaj predo mnou. Už ma nebaví neustále zápasiť s Petrom a potom s tebou doma. Viem, že sa ťa dotklo, to čo povedal, ale on je idiot.“ Zvesila som ramená a rozhodla som sa rezignovať. Osprchovala som sa a ľahla si do postele. Rýchlo som zaspala. Uprostred noci ma však zobudil zvláštny zvuk. Otvorila som oči a prudko sa posadila. Cez tmu v miestnosti som videla, že Edward sedí na opačnej strane miestnosti na zemi. Hlavu mal zaborenú v rukách. Zdalo sa mi, akoby vzlykol. Zošmykla som sa z postele a opatrne prešla k nemu. Sadla som si na zem a potiahla ho za ruku. Jeho výraz bol zmučený.

„Čo sa deje,“ šepla som.

„Prečo mi klameš. Znesiem všetko, ale nie toto,“ šepol chrapľavo.

„Edward. O čom hovoríš?“

„Myslel na to, ako si ho bozkávala. Neverí, že ma miluješ a aj ja tomu prestávam veriť. Klamala si mi. Stretla si sa s ním za mojím chrbtom a nie raz,“ šepkal. Jeho hlas sa lámal. Bol utrápený a ja som bola príčina. Pohladila som ho po tvári.

„Milujem ťa. Chcela som to s Petrom urovnať v pokoji, ale on je... Mrzí ma, že som ti to nepovedala. Pobozkal ma, ale nepáčilo sa mi to. Ja chcem byť bozkávaná od jediného muža,“ šepla som. Edward sa mi pozrel do očí. Pôsobil, akoby sa mi snažil čítať myšlienky. Prudko si ma k sebe pritiahol. Na chvíľku to zabolelo. Pritlačil sa mi k perám a vášnivo ma bozkával. Vyzeralo to tak, akoby sa snažil uistiť, že som len jeho. Určite som si nikdy nepredstavovala, že sa s Edwardom prvýkrát pomilujem na koberci v rohu spálne, ale nič lepšie sa v tejto chvíli ani spraviť nedalo. Bola to presne tá chvíľa, ktorá na to bola predurčená. Edward mi jediným rýchlym pohybom stiahol tričko a v sekunde bol bez trička aj on. Prstami som skúmavo prechádzala po každom centimetri jeho hrude a on robil to isté svojimi perami. Užívala som si jeho dotyky. Bolo to nádherné. Najradšej by som hlasno stonala, ale nechcela som zobudiť maličkého. Bol nesmierne nežný, no zároveň mužný a rázny. Akoby moje telo poznal dokonalo a odjakživa. Vedel presne, kde má pritlačiť, a kde ubrať. Nevedela som sa dočkať, kedy spojí naše telá. Prstami som nahmatala okraj jeho nohavíc a rýchlo som ich rozopla.

„Chcem ťa,“ zachrapčala som vzrušene. Edward si stiahol nohavice a moje nohavičky skončili roztrhané na kúsky. Natlačil sa medzi moje stehná a ja som ho konečne ucítila. Blahom sa mi motala hlava. Jemne do mňa vnikol a hlasno zastonal. Bol to dokonalý zvuk. To najkrajšie, čo z jeho pier kedy ušlo. Usmiala som sa. Marco sa v tom trocha zamrvil. Edward stuhol a pozrel smerom k postieľke. Chvíľu ho sledoval a potom sa ku mne znova natlačil.

„Spinká,“ šepol. Usmiala som sa a sama som mu začala vychádzať v ústrety. Edward sa hýbal veľmi pomaly a opatrne. Vnikal do mňa hlboko a tak som musela každý jeho príraz vzrušene udýchavať. Cítila som ho všade. Bola som dokonalo plná. Pri tom pomyslení som sa celá chvela.

„Veľmi ťa chladím,“ šepol. Usmiala som sa a vplietla som mu prsty do vlasov.

„To nie je chladom. Ak okamžite nezrýchliš, zbláznim sa,“ zaskučala som. Edward sa napriamil a zrýchlil. Nabral takú rýchlosť, že mi trvalo už len niekoľko sekúnd a bola som v nebi. Prehla som sa ako luk a hlasno zastonala. Edward ma okamžite umlčal svojimi perami a pokračoval v tej šialenej rýchlosti. Po asi minúte som vybuchla znova. Edward sa len uvoľnene zasmial.

„Skús ma počkať,“ šepol obviňujúco.

„Posnažím sa,“ vzdychla som. Po chvíli sa Edward celý napäl a potom sa celý rozochvel. Jeho výraz hovoril za všetko a bolo to na našom milovaní to najnádhernejšie. Jeho oči sa rozjasnili a naberali pomaly zlatistý nádych. Dotkla som sa jeho tváre a nežne ho hladila po líniách nosa a pier. Podopieral sa na lakťoch a díval sa mi do tváre. Nič tak nežné, intímne a vrúcne, som si nikdy nedokázala ani predstaviť. To, čo som zažila s Petrom, bolo nič. Bol to odpad. Toto bolo dokonalé. Omotala som si nohy okolo jeho pása a ruky okolo krku. Edward sa postavil a prešiel k posteli. Sadol si a potom sa zložil na chrbát tak, že som ležala na ňom. Ležal pokojne a konečne začal dýchať. Celý čas som ho bozkávala na krku a na spodnú stranu čeľuste.

„Bolo to veľmi ťažké milovať sa so mnou?“ šepla som do pokožky jeho krku.

„Nie. Bolo ťažké nemilovať sa s tebou,“ povedal s jemným úsmevom. Dobre vedel, na čo som narážala. Chcela som vedieť, ako veľmi ho lákala moja krv, no mala som pocit, že vôbec. Bol istý v každom pohybe a nezaváhal ani na sekundu.

16. kapitola - 18. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 17. kapitola: