Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život ako kolotoč - 4. kapitola

27.07.2012 (17:45) • JaneVolturyCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1029×

4. kapitola

„Čo sa deje? Prečo si prestal?“ spýtala som sa po chvíľke bozkávania. Nedalo mi to. Prečo prestal. Tá krásna eufória, ktorá prešla mojim telom, zrazu zmizla a moje telo zaplavil chlad.

„Prichádza tvoja mama. Chce ti oznámiť, že bude večera,“ usmial sa. Pohladil ma po vlasoch a už už mieril k oknu.

„Ale... ale... neodchádzaš, že?“ dokázala som to zo seba dosť habkavo a dosť potichu.

„Počkám ťa,“ usmial sa a skočil z okna. Rýchlo som sa tam rozbehla s podozrením, že si zlomil väz, ale on sa len zasmial a rozutekal sa do blízkeho lesa.

„Bella. Zlatko. Večera je na stole.“ Moja mama, ako vždy, mala dobrú náladu, a tak som jej ju nechcela kaziť. Nech si myslí čo si myslia všetci nenormálni rodičia o svojich deťoch. Možno by ale mali vynechať tie drogy a všetko by bolo v poriadku.

Postavila som sa teda z postele, na ktorej pred chvíľkou so mnou sedel aj Edward, a zišla som dole. Pri stole už sedeli všetci členovia rodiny. Môj o dva roky mladší brat a ešte jeden, ktorý má iba štyri. Otec, ktorý sa práve cez brata snažil prepnúť televízor na správy, a moja mama, ktorá práve niesla večeru.

Celý čas som sa prehrabovala v jedle. Nevedela som vôbec do seba nič dostať. Naši si mysleli, že som chorá a že ma zajtra vezmú k doktorke, ale to by som nemohla, a tak som do seba natlačila aspoň pol taniera, keď sa v telke objavil nadpis: Mimoriadna správa.

... Tento mladý chlapec podľa dosial nezistených príčin spadol do vody. Utopil sa a rieka ho odplavila dva až tri kilometre od miesta, kde bol naposledy videný. Tento chlapec, podľa svedkov, ktorý ho našli známi ako Lukáš Koloklovonocký zomrel v čase 16:00...

Otec sa na mňa zdesene pozrel. Mne to doslova vyrazilo dych a do očí sa mi hrnuli slzy.

Nie! To nemôže byť pravda. Prečo práve on? Taký mladý chalan. Ani nepil (no dobre, občas áno), tak ako mohol umrieť.

Vtedy mi to zrazu docvaklo. Bože! Tí dvaja, čo tu po neho prišli. Oni ho zabili!

Vybehla som hore po schodoch a zvalila som sa na posteľ zo srdcervúcim plačom. Poznali sme sa od malička. Boli sme si ako bratia (a sestry) a teraz sa cítim ako keby časť môjho srdca umrela tiež. Lukáša som mala rada možno ešte viac ako mojich biologických bratov a to je už čo povedať.

„Čo sa deje?“ Skoro som dušu vypustila ako som sa zľakla.

„Také mi, prosím, nerob,“ zafňukala som a zvalila som sa do vankúšov. Nevládala som nič.

Edward si ku mne ľahol a ja som sa mu schúlila na hrudi. Bolelo to. Bol mi ako brat. A znova nával sĺz.

„Bolí to,“ zafňukala som a on ma pobozkal na temeno hlavy. Hladkal ma a šepkal mi slová v tom zmysle, že je mu to ľúto, že to bol dobrý chalan a tak, až kým som nezaspala...

Ráno som vyšla z postele ako mátoha. Edward bol celý čas pri mne, a tak si odskočil domov. Napchala som do seba raňajky a čakala som na autobus. Keď prišiel, nastúpila som. Bol úplne plný a Edward sedel... s Vojmírom?! Och nie.

Išla som teda k nim. Edward si ma posadil na kolená a začal ma hladkať po hlave.

„Ako ti je?“ spýtal sa ma a ja som videla Vojmírov pohľad. Dívala som sa naoko a on bol v mojom periférnom videní. Smola.

„Ťažko. Ďakujem,“ smrkla som si a z očí sa mi liali ďalšie potoky sĺz veľkých ako hrachy.

„Za čo?“ Odhrnul mi vlasy, ja som sa na neho pozrela a on sa milo usmial.

„Za všetko.“ Schúlila som sa a začla som si do hrubého svetra utierať potoky sĺz.

Neviem prečo. Je február, ale mne je teplo ako v lete. Možno je to tým ohňom...

„Neplač,“ začal ma hladkať. Jeho košeľa sa začala nasakovať mojimi slzami a ja som ani netušila, ako prežijem tento deň.

Autor: JaneVolturyCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život ako kolotoč - 4. kapitola: