Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Žiadny happy end?-4.diel

04.07.2009 (09:00) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2592×

Žiadny happy end??

4.diel

,,Bella, toto je Daniel.“ A čo má byť? Spýtala som sa v duchu, avšak to som ešte nevedela, že Arova veta neskončila.

,,Tvoj budúci manžel.“

Čože? Môj čo? ,,Môj, môj...čo?“ Opýtala som sa neveriacky už nahlas.

,,Je to tvoj budúci manžel Bella. To je jeden z dôvodov, prečo tu vlastne si.“Oznámil mi pokojne Aro.

,,Ale veď ma ani nepozná! Z kadiaľ o mne vie?“ Vyzvedala som ďalej dosť rozhorčene.

,,Dovoľ, aby som ti to vysvetlil ja sám.“ Ozval sa Daniel alias vraj môj údajný budúci manžel. V duchu som si odfrkla. Potom som už na nič nemyslela a pozorne počúvala, čo Daniel hovorí.

,,Raz som bol s gardou na jednej misii a do Voltery sme sa vracali cez Forks. Uvidel som ťa v lese a odvtedy som ťa jednoducho chcel.“ Povedal pokojne, ako keby to bolo niečo úplne normálne. Ale to teda nebolo. Preboha, veď ma ani nepozná a nemôžem sa stať jeho ženou len preto, že on ma raz uvidel v lese a zapáčila som sa mu. Takto to nefunguje a navyše je mi svojím správaním odporný, ale zároveň sa ho aj bojím.  Je taký tajomný a vyrovnaný. Určite je to jeden t tých, ktorý dostane všetko, po čom jeho odporné mŕtve srdce zažiada. Správa sa ku mne ako k nábytku a to ešte ani nie sme svoji.

,,Nemôžete po mne chcieť, aby som sa za neho vydala! Ja už mám manžela- Edwarda!“ Jačala som na nich ako zmyslov zbavená. A možno som aj bola.

,,Nemáš na výber. Jednoducho si ho vezmeš. Hádam netúžiš po tom, aby sa tvojej dcérke nejakým ,nedopatrením´ niečo stalo. Buď rozumná, Bella.“ Povedal autoritatívnym hlasom a ja som už vopred vedela, že to mám prehrané. Nič iné mi neostáva. Nechcem, aby Renesmee ublížili. A nie len jej, NIKOMU.

Bola som nešťastná a v podstate som žila len zo spomienok na moju milovanú a najmä moju PRAVÚ rodinu. Tak veľmi mi chýbali, ale toto všetko bolo len pre ich dobro. Čas svadby sa blížil a mňa čím ďalej viac zaplňovala nervozita a strach. S Danielom som sa stretávala málokedy, pretože buď mal nejaké povinnosti, alebo lovil ľudí. Fuj, odporné. Stávalo sa však, že som s ním musela stráviť nejakú dobu a nebolo to nič príjemné. Správal sa ku mne ako k nejakej veci, ktorá mu patrí. Ako k nejakému nábytku. Dostala som od neho toľko falošných bozkov, ktoré boli také nechutné, že keby som mohla, pozvracala by som sa. Jediné, čo mi pomáhalo bolo, že som si namiesto neho predstavovala Edwarda. Bolo to pod moju úroveň, ale tak som tým trpela, že som sa jednoducho nedokázala ovládať. Bolo to hlúpe a v podstate to urážalo aj Edwarda, ale inak by som Danielove bozky nevydržala.

Celú noc som sedela pri okne a rozmýšľala nad tým, ako to so mnou bude ďalej. Noc ubehla rýchlo a vysvitol nový deň. Deň D. Najhorší deň v mojom nekonečnom živote. Niekto zaklopal na dvere v mojej izbe a následne vstúpil. Bola to Jane. Doniesla mi moje svadobné šaty. Boli nádherné, ale teraz som z nich až takú veľkú radosť nemala. Mali krásnu snehovú farbu. Sukňa siahala až po zem a pokračovala od chrbta ďalej. Na jej konci bola zdobená rôznymi vzormi.Korzet bol tiež prezdobený rôznymi vyšívanými kvietkami a vzormi. Boli nádherné. Priam až prekrásne. Teda....boli by, keby som ich mala na svadbe s Edwardom. Mojou skutočnou láskou.

(http://nd.blog.cz/l/little-darkangels.blog.cz/obrazky/34259130.jpg -to sú tie šatičky, teda tak nejako som si ich predstavovala)

Keď som si ich obliekla, Jane ma odviedla do jej izby, kde ma začala česať a maľovať. Nikdy by som nepovedala, že Jane sa o niečo také zaujíma, ale očividne ju to bavilo. Keď som bola hotová, obula som si ešte svadobné lodičky. Boli pre mňa až na príliš vysokom opätku, ale i tak boli nádherné. Celý opätok a päta na lodičkách boli vyzdobené žiarivými kamienkami. Topánky boli z príjemného a veľmi jemného materiálu.

(http://www.mimibazar.sk/foto.php?id=4819923 -lodičky)

Potom ma Jane zaviedla k zrkadlu. Keď som doň pohliadla, nemala som ďaleko od toho, aby som sa tam zložila. Predo mnou stála nádherná bytosť s nevýslovnou krásou. Šaty boli akoby šité priamo na jej postavu a jej líčenie jej ešte pridávalo na decentnosti a elegantnosti. Nechcela som podceňovať alebo akokoľvek uraziť Rose, ale táto žena sa jej mohla v kráse rovnať. Zodvihla som k nej ruku a šokovane zistila, že ona urobila to isté. Bola som to ja!!! Naozaj ja. Nemohla som tomu uveriť. Páčilo sa mi, že som taká krásna, ale chcela som byť taká práve pre Edwarda a nie Daniela. Pohltil ma smútok. Oči mi zvlhli a po líci sa skotúľala prvá slza, ktorých dnes bude zrejme viac než dosť. Prišla ku mne Jane, zotrela opatrne slzu tak, aby mi nepoškodila jej hodinové úsilie a začala ma upokojovať.

,, Upokoj sa Bella. Nebude to také zlé.“ No tak toto mi bohvieako nepomohlo.

,, Prosím? Veď sa mám vydať za niekoho, koho ani poriadne nepoznám a najmä NEMILUJEM. To je to najhoršie, čo môže byť!....Chýba mi, vieš? Veľmi mi chýba, ako aj celá rodina.“ Zdôverila som sa jej.

,, Vieš, asi ti to bude k ničomu, ale nikto s tým nie je spokojní. Dokonca ani Aro, ale Daniel je v podstate niečo ako jeho rodina a tak mu je vždy po vôli.“

,, Tak prečo s tým Aro niečo neurobí? Veď je predsa kráľ, či čo, nie?“ Opýtala som sa s nádejou, ale zároveň zúfalstvom v hlase.

,, No, vlastne mu to Aro dlhuje. Daniel je veľmi silný upír a to či už schopnosťami tak aj silou. Raz sa objavila v Rusku obrovská skupina novorodených a Daniel sa o to vtedy postaral. Aro mu ostal dlžný a toto je akési vyúčtovanie dlhov. Je mi to ľúto, Bella. Naozaj, ale bohužiaľ sa s tým asi nedá nič urobiť.“

Nastalo ticho. Bola som tak zúfalá a smutná, že som jednoducho nedokázala zo seba vydať ani hlásku. Rozmýšľala som nad tým, čo mi teraz Jane povedala. Nemám žiadnu šancu sa z toho dostať. Daniel je silný a to, čo si zaumieni aj dostane. Nemám na výber.

,, Mali by sme ísť.“ Jane prerušila niť mojich myšlienok a v duchu som jej za to bola aj vďačná, pretože za pár minút by som sa zložila a plakala minimálne dva dni. Len som prikývla a spolu sme sa vydali nejakými úzkymi chodbami. Cítila som, že každým krokom sa blížim k nešťastiu. Mala som to ťažké?

(http://www.youtube.com/watch?v=wZoRpzr2nio –pesnička na nasledujúci text)

Čo by človek urobil, ak by mal na výber medzi dvomi možnosťami, no ani jedna nie je tá správna? Rozhodnúť sa pre dobro a bezpečie svojej rodiny, aj keď bude po zvyšok jeho života ten nešťastný? Alebo radšej riskovať životy tých, ktorých miluje, ale namiesto toho bude voľný? Toto sú dve možnosti, ktoré mi vložili do rúk a ja som si bola ihneď istá mojou voľbou. Budem síce nešťastná, priam až zúfalá. Budem plakať každý deň v mojom živote, budem na moju rodinu môcť len spomínať a budem musieť byť s niekým, koho nemilujem, ale budem mať istotu, že všetci tí, ktorí sú pre mňa na svete tým najdrahším a najdôležitejším, ostanú v bezpečí a akejsi istote, ktoré im moje rozhodnutie poskytuje.

Jediné, čo ma ešte dokáže zahriať pri srdci, je vedomie alebo skôr dúfanie v to, že sú šťastní aj bezo mňa. Je to tak. Chcem, aby na mňa zabudli i keď ja sa si ich snažím vtesnať do pamäti. Zavrieť ich do zásuvky, zamknúť kľúčom a nikomu nedovoliť tú moju ,truhlicu pokladov´ poškodiť. Chcem, aby si Edward našiel nejakú upírku, s ktorou bude naozaj šťastný a aby Renesmee mala novú milujúcu matku. Budú chodiť spolu na nákupy, rozprávať sa o chlapcoch a budú si zverovať aj tie najtajnejšie tajomstvá.

Kráčali sme temnými chodbami, kým sme nedošli k dverám vedúcim na záhradu. Jane ma chytila za plecia a otočila si ma k sebe.

,,Bude to v poriadku, rozumieš?“ Opýtala sa a ja som len roztrasene prikývla, aj keď som vedela, že nič z toho, čo teraz nastane nebude v poriadku. V krku sa mi tvoril obrovský knedlík, ktorý mi zabránil rovnomerne dýchať. Pulz sa mi zrýchlil a vo chvíli, keď so začali otvárať dvere som mala pocit, že mi srdce vyskočí z hrude. Keď boli otvorené dokorán, zhlboka som sa nadýchla a vstúpila na miesto, na ktoré nikdy nebudem spomínať s úsmevom na tvári.

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Žiadny happy end?-4.diel: