Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Za skalnými múrmi Volterry - 2. kapitola

01.07.2011 (18:45) • Sweetie • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 1817×

Skoro som ho ani nestihla dočítať, pretože mi ho spolu s obálkou vytrhol otec z ruky. Začal prezerať letenky, a keď narazil na Jacobovo a Samovo meno, strnul v pohybe.

„Edward, koľko ich tam je?“ so strachom v očiach sa spýtala Esme.

„Šestnásť,“ odpovedala som za ocka a radšej som si sadla na pohovku.

Čo od nás, dočerta, chcú? Určite netúžim ísť na nejaký ich ples!

„Budeme tam musieť ísť,“ pokojne mi na moje myšlienky odpovedal ocko, „ak to odmietneme, pomyslia si, že sa ich bojíme alebo nebodaj, že sme vykonali niečo zlé a to posledné, čo by nám chýbalo, je mať konflikt s Arom.“

„No tak dobre. Súhlasím. Ale ty to povieš ostatným,“ pomyslela som si a doširoka som sa naňho usmiala.

Našťastie mi nestihol nič povedať, pretože v tej chvíli Alice videla, ako sa vracajú ostatní.

Zrazu boli všetci v dome a Carlisle nám oznámil: „Stretli sme Demetriho. Viem, že ste všetci proti, ale budeme tam musieť ísť. Ak si ich nechceme pohnevať, nemáme na výber. Zajtra ráno nech ste všetci zbalení. Odchádzame do Volterry!“

Oznámil to takým rozhodným hlasom, že sa nik neodvážil odporovať, ani ja nie. Nikdy som sa nehádala so starkým - to on bol moja najväčšia opora. Sklonila som hlavu pred jeho skúmavým pohľadom a s vďakou, ktorá patrila mame, som sa nikým nerušená vybrala do postele. Predtým som si dala horúci kúpeľ, ktorý som už naozaj potrebovala, a pri tom rozmýšľala o volterskom plese. Určite tam budú všetci upíri sveta. Predstavovala som si ho ako obrovskú slávnosť v obrovskej sále, kde sú červené plachty visiace zo stropu a na stoloch sa podáva krv.

„Dáte si A+ alebo B-, pane,“ pýtajú sa upírí čašníci, a keď dotyčný upír odpovie, prídu k nejakému vystrašenému turistovi, ktorý má na krku zavesenú ceduľku A+ a z infúzie, vedúcej z jeho ruky, načapuje jeden z nich upírovi do pohára turistovu krv.

Putovala som sálou ďalej a ďalej. Traja vládcovia sedia na trónoch a Aro práve pýta Esme o tanec. Ona bojazlivo prikývne a už sa zvŕtajú vo víre tanca. Tancujú všetci, a aj ostatní vládcovia vedú svoje partnerky na parket. Tancujú všetci, až na jednu postavu. Postavu zahalenú plášťom, ktorá stojí na okraji parketu a napriek tvári zakrytej kapucňou, obozretne sleduje postavy pohybujúce sa okolo nej. Zrazu som pocítila obrovskú túžbu pozrieť sa na túto osobu lepšie. Ani neviem, akým spôsobom som sa náhle ocitla pred ňou. Ani sa nepohla, a tak, aj napriek tomu, že bola vyššia odo mňa a naháňala mi strach, som jej pomaličky začala dávať kapucňu dole. Už som skoro videla do jej očí, keď ma náhle chytila za ruku. No bolo neskoro, kapucňa mu skĺzla z hlavy a ja som sa pozrela do jeho rubínových očí. Zachytila som iba to, že je to muž. Nevedela som ako vyzerá, ale jeho oči by som spoznala medzi miliónmi inými. Oči tak nebezpečné, dravé, naháňajúce hrôzu a napriek tomu nádherné...

„Lizzie! Žiješ?“ počula som niekde v diaľke Alicin hlas.

Náhle som precitla zo sna a uvedomila som si, že som zaspala vo vani.

„Hihi, jasné, žijem!“ zvolala som jej naspäť a musela som sa zasmiať sama nad sebou.

Veď len ja si môžem myslieť, že môj sen je skutočnosťou a zaspať vo vani. Rýchlo som sa obliekla do pyžama a vošla do izby. Alice sedela na pohovke a čítala nejaký módny časopis, čo ma donútila kúpiť na posledných nákupoch.

„Veľmi pekné veci tu majú,“ predniesla mi s úplnou vážnosťou a uprela pohľad na moje vyťahané pyžamo.

„Alice...“ začala som, ale prerušila ma.

„Ja viem, že teraz nemôžeš čítať moje myšlienky, a tak je to lepšie. Chcem ti niečo povedať. Minule som sa s Carlisleom rozprávala o tvojich snoch. Nie! Neprerušuj ma,“ zahriakla ma, keď uvidela, že otváram ústa a rýchlo pokračovala, „Edward si tiež myslí, že to nemôže byť náhoda, ak sa ti niekedy niečo sníva a je to pravdaže úplne živý sen, ktorý sa neskôr vyplní. Lizzie, myslíme si, že môžeš vidieť budúcnosť. Nie, nekrúť hlavou a neprevracaj tu očami. Ja viem, že si myslíš, že nám preskočilo, ale nie je normálne, aby sa to, čo sa ti sníva aj vyplnilo. Sen je výplodom našej fantázie a tvoje sny sú niečím zvláštny. Nevidíš budúcnosť ako ja, tým myslím neistú a stále meniacu sa budúcnosť. Vidíš to, čo sa naozaj stane, vyplní.“

„Pamätáš sa na to, ako sa ti snívalo, že Paul si vezme Rachel presne 25. mája? A vtedy ešte ani neuvažoval o svadbe s ňou, nik im o tvojom sne nepovedal a dátum si stanovili presne na tento deň oni sami. Alebo, keď som ešte ani ja nevedela, že k nám príde Tanya s Carmen a Eleazar a ty si nám ráno s radosťou oznámila, že dnes budú Carlisleovi volať a že mu oznámia o svadbe Kate s Garrettom. O hodinu na to, sa Garrett rozhodol, že konečne Kate požiada o ruku a tá to ihneď oznámila Tanye a tá volala nám. Toto nie sú len sny Lizzie! Toto je naša budúcnosť,“ dokončila svoju dlhú reč.

„Alice, dobre vieš, aký mám postoj k tomuto vášmu názoru. Ja si proste nemyslím, že prostredníctvom snov vidím budúcnosť,“ snažila som sa jej pokojne odpovedať aj napriek tomu, že sa mi hlas triasol.

„Toto nemôže byť pravda!“ kričala som v duchu.

Bála som sa zistenia, že ja vidím budúcnosť. Niekedy sú moje sny hmlisté - vtedy sa to, čo vidím, nestane. Ale ak sú skutočné, živé, ako ten dnešný - vyplnia sa.

„Lizzie, nesnívalo sa ti v poslednej dobe niečo o Arovom plese?“ konečne mi celá napätá položila otázku.

Bolo mi jasné, že pre toto prišla. Poslali ju zistiť, či sa mi niečo nesnívalo.

„Nie, nič,“ odvetila som a nadávala si v duchu za toto klamstvo.

No Alice bola sklamaná. Videla som na nej, že mi uverila, pretože som jej nikdy predtým neklamala. Určite dúfala, že ja som niečo videla vtedy, kedy ona nie. Chcela som jej zakričať, že som v skutočnosti niečo naozaj videla, ale nebola som schopná vyriecť ani jedno slovo. Iba som otvorila ústa a hneď ich aj zatvorila. Ona sa s pozdravom na dobrú noc zodvihla z pohovky a odišla.

Zostala som v izbe sama. Sama! Všetci mali pri sebe niekoho. Niekoho, koho by mohli objať alebo len mu niečo povedať, no ja nie. Ja som bola sama a teraz som si to uvedomovala viac ako inokedy! Prečo som si to uvedomovala?! Rýchlo som zahnala slzy, čo sa mi začali hrnúť do očí a s myšlienkou, že sa možno môj minulý sen vráti a ja sa opäť pozriem do jeho krásnych očí alebo ich možno raz naozaj uvidím v skutočnom svete, som sa nechala unášať do ríše snov.

prológ + 1. kapitola

zhrnutie poviedok

Autor: Sweetie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za skalnými múrmi Volterry - 2. kapitola: