Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » WOW - 8. kapitola + Epilóg

07.08.2010 (08:30) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2922×

8. kapitola - Mám ťa rád

„Anthony, je mi ľúto, že ti to musím povedať práve ja, ale tvoja rodina je živá a zdravá, a zdá sa mi byť ešte viac otravnejšia," povedala mi a začala sa smiať. Sú v poriadku. Všetci sú v poriadku. Nikomu nič nie je. Veľmi mi odľahlo.

„Prečo tu nie sú?" spýtal som sa.

„Boli tu, ale robili veľký hluk, tak ich Aro vyhodil." Práve keď povedala posledné slovo, niekto zaklopal na dvere a vstúpil dnu.

„Ako vidím, už si hore. Bella sa z toho poteší," povedal Alec a hneď odišiel. O chvíľu na to bolo počuť, ako chodbou niekto beží. Znelo to ako stádo koňov.

„Anthony," vykríkla mama potom, čo rozrazila dvere. „Veľmi som sa o teba bála," a začala ma silno objímať. Všimol som si, že je tu celá moja rodina. Jane potichu odišla a nechala nás tu samých. Na posteľ si sadol otec a vedľa neho Nessie. Mama ma pustila, tak sa na mňa hodila moja sestrička.

„Odteraz chodíš na lov povinne, každé dva dni," prikázala mi.

„Rozkaz pane." Zasmiali sme sa spolu a ešte viac som ju objal. Pustila ma a odtiahla sa. Pozrel som sa na otca. Mal nečitateľný výraz. Posunul som sa na posteli k nemu a silno ho objal.

„Tak veľmi som sa bál, že to neprežijem a nebudem ti môcť povedať, že ťa mám rád," zašepkal som.

„Aj  ja ťa mám rád a som šťastný, že si v poriadku a že si mi to povedal." Otec natiahol ruku a objal aj Nessie a mama objala mňa. Bolo to také malé rodinné objatie.

„Hromadné objatie," vykríkol Chris s Emmettom naraz a rozbehli sa k nám. Skočili na posteľ a začali nás stískať.

„No poďte!" Prišli k nám aj ostatní po Emmettovom pohľade, čo dával najavo: Ak sem neprídeš dotiahnem ťa sem za uši. Z rodinného malého objatia sa stalo veľké rodinné objatie a ja som strácal dych.

„Nemôžem dýchať," zakašlal som. Všetci sa hneď pustili a odstúpili.

„Ďakujem."

Všetci odišli a zostala tu len Nessie. Jedol som rezne s ryžou a sledoval Nessie. Zdala sa mi nejaká smutná.

„Čo ti je?" spýtal som sa jej.

„Chýba mi Jacob. Je tu celá rodina, dokonca aj pár nových upírov, čo paria do rodiny z otcovej strany a on tu nemôže byť, lebo upíri sú nepriatelia vlkolakov," odpovedala mi.

„Tak prečo si s ním nevoláš?"

„Nezdvíha mi mobil. Zrejme si nedokáže zvyknúť na to, že nie je vlkolak, ale menič."

„Čože je?" Vôbec som mu nechápal. Jacob nie je vlkolak, ale menič? Z kade to má?

„Vlkolakom by bol vtedy, keby sa premieňal iba za úplnku. Je len potom vlkolaka alebo ľudí, čo to mali v génoch? Pred tým mohli mať podobu hocičoho a vybrali si vlkov. Také niečo."

„Wow." Vyrušilo nás zaklopanie na dvere.

„Môžem dalej?" spýtal sa otec.

„Jasné, poď."

„Nessie, mohla by si nás prosím ťa nechať osamote?" opýtal sa jej. Prikývla a potichu odišla.

„Chcel by som sa ťa na niečo spýtať. Na niečo, čo rozhodne o našej celej budúcnosti. Tvoju mamu milujem z celého svojho srdca a viem, že som ju už sklamal a opustil, čo už nikdy nechcem spraviť. Pomyslenie na to ma zabíja. Chcel by som Bellu požiadať o ruku, ale pred tým by som bol rád, keby si mi dal svoje povolenie a požehnanie," povedal. Wow.

„Čo tu ešte robíš? Bež za mamou a požiadaj ju o ruku," rozkázal som mu.

„Budem to brať ako áno, ďakujem."

Epilóg:

Život je vždy prekvapujúci. Nikdy nevieme, čo nás čaká, koho môžeme stretnúť. Netušíme nič o svojej budúcnosti, len sa snažíme, aby bola čo najlepšia. Môj zmysel života do 12 rokoch bol doposiaľ ten, aby bola moja rodina čo najšťastnejšia. Aby sme mali všetko, čo potrebujeme. Neskôr som pochopil, že nepotrebujeme peniaze, nemusíme byť bohatí, čo sa týka peňazí. Zistil som, že najväčším bohatstvom je rodina a láska. To sú najdôležitejšie a najdrahšie veci na svete. Môžeme byť smutní, ale dokiaľ sme s niekým, kto nás má rád, prekonáme aj tie najväčšie prekážky. Môj zmysel života sa teraz aj presmeroval na moju lásku. Zrejme vás to prekvapí. Je to Jane. Už pred tým sa mi páčila, ale bál som sa jej spýtať, či by nešla so mnou von. Navyše máme iný jedálniček. Zabíja ľudí, je tvrdá, pripadá mi niekedy ako ľadová kráľovná, ale napriek tomu ma niečo na nej priťahuje. Neviem, čo to je, ale dúfam, že to niekedy zistím. Predsa večnosť je večná. Asi by vás zaujímalo, ako sme sa vlastne dali dokopy. Rozprával som sa o nej s otcom, potom, čo sa s mamou zasnúbili, čo bolo tiež veľké wow, najmä to, že si prišiel po povolenie. Otec mi povedal, že za skúšku nič nedám. Ak nie som na to dosť odvážny, aby som sa hneď spýtal, aby som jej dával malé náznaky, že k nej cítim aj viac, než priateľstvo. Spravil som tú druhú možnosť zároveň s tou prvou. Šiel som s ňou na nákupy, kde sa to stalo. Najskôr som jej dával malé náznaky, ale nevydržal som to už. Vylial som jej všetky svoje pocity. Najskôr na mňa prekvapene pozerala, ale potom sa jej po tvári rozlial úsmev a pobozkala ma.

„Anthony," vyrušila ma Nessie z rozjímania.

„Potrebujem pomoc, mama zase stresuje." Vedel som o čom hovorí. Posledné štyri hodiny mama bola nesvoja, stále sa s niečím hrala alebo niečo vravela len tak do vzduchu a hlavne bola nervózna. Dnes bol totiž jej veľký deň. Mali sa s otcom brať. Alice, Rose, Sue,... proste všetky baby z rodiny im nachystali svadbu. Všetko povybavovali. Pod palcom to vlastne mala Alice a ostatní ju museli poslúchať na slovo. Keď niečo nebolo podľa jej predstáv, tak začala kričať, škriabať a iné nepríjemné veci. Včera poslala otca s ostatnými na rozlúčku so slobodou, inak povedané pánsky lov, len ja som tu ostal, ako psychická podpora.

„Nadýchni sa, narátaj do päť a vydýchni," radil som jej. Bola nádherná, mala na sebe jednoduché biele svadobné šaty a vzadu vo vlasoch, v drdole, pripnutý závoj. Alice ju len zľahka namaľovala. Bola veľmi krásna.

„Bella, pokoj. Už pôjdeme. Idem prvá, za mnou Nessie a potom ty s Anthonym," povedala jej Alice. ,,A ty sa postaraj o to, aby to tak bolo," prikázala mi a odišla. Po nej hneď šla Nesiie. Mama sa chytila môjho ramena a pomaly sme vyšli z izby. Celá svadba sa konala vo Volterre. Bola tu rodina a, samozrejme, že celá Volterra. Carlisle ich bude oddávať. Pomaly sme šli uličkou, teda pomaly, snažil som sa mamu krotiť, lebo hneď, ako zbadala otca, tak zrýchlila tempo.

„Mami, pomalšie," zašepkal som. Prešli sme uličkou, dal som mame pusu na líce, odovzdal jej ruku otcovi a postavil sa na svoje miesto.

„Milí prítomní, zišli sme sa tu, aby sme spojili tohto muža a ženu vo sviatosti manželskej," začal Carlisle.

Potom, čo si rodičia povedali áno a pobozkali sa, vypukol jasot a začalo sa im gratulovať. Premiestnili sme sa do hlavného sálu a začala oslava. Po troch hodinách rodičia odišli na svadobnú cestu a my sme ďalej oslavovali.

Po dvoch týždňoch sme sa presťahovali do nového domu v Republic. Bolo tam krásne, samé lesy, čo bolo pre nás výhodné. Počet obyvateľov bol niečo nad tritisíc, čo nebolo vôbec veľa. Esme navrhla nový dom, do ktorého sme sa pokojne všetci zmestili. Každý mal partnera a bol po jeho boku šťastný.

Ako som povedal, nikdy nevieme, čo sa môže stať. Nezistíme, čo nás čaká, ale pokiaľ máme rodinu, tých, na ktorých sa môžeme obrátiť, bude určite aspoň z časti príjemná.

THE END

Ďakujem všetkým, čo čítali túto poviedku. Najmä tým, čo si našli čas a dali mi komentár. Vaše komentáre mi veľmi pomáhali v písaní a vždy, keď som si nejaký prečítala, zahrialo ma pri srdci. Moje veľké ďakujem patrí mojej kamarátke PinkVolturi. Pri písaní s ňou, či už cez facebook alebo ICQ, mi prichádzali nápady. Bola z časti mojou múzou. Vždy si ma vypočula a keď som potrebovala, tak mi pomohla alebo niečo opravila. Takže ďakujem ti veľmi pekne.

PS: To ona mi odsúhlasila vzťah Anthonyho a Jane, takže všetky sťažnosti ohľadom ich vzťahu presúvajte na ňu. =)

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek WOW - 8. kapitola + Epilóg: