Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » WOW - 5. kapitola

18.06.2010 (16:00) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2689×

5. kapitola – Fyzika

V dverách stál Anthony a naštvane až vražedne na mňa pozeral.

„Nerád vás ruším pri vašej činnosti, ale je veľa hodín a podaktorí chcú ísť spať,“ povedal a stiahol Bellu k sebe. Potom mi pred nosom pribuchol dvere. Tak ten ma naozaj nenávidí, dúfam, že sa to na pretekoch zmení.

Nasadol som do auta a šiel domov. Už ma čakali a pýtali sa ma ako som dopadol a ako všetko prebiehalo. Niektoré veci som im až tak neopisoval ako som to zažil, chcel som čo najskôr ísť do svojej izby a premýšľať. Budem potrebovať pomoc. Vyťukal som Renesmino číslo a začal volať. Len aby už nespala.

„Prosím?“ ohlásila sa.

„Ahoj, dúfam, že som ťa nezobudil, mohla by si mi, prosím ťa, zajtra s niečím pomôcť?“

„Áno, o čo ide?“

„Ide o Anthonyho, ako ho mám presvedčiť, aby ma mal rád?“

„Anthony je strašne tvrdohlavý, takže bude lepšie, keď stratégiu preberieme až zajtra.“

,,Ďakujem a dobrú noc,“ zaželal som jej a položil. Zašiel som si ešte na lov, kde som si ulovil nejakú tú srnku, nemal som náladu, hľadať pumu.

Doma som sa osprchoval a bol čas, aby som sa obliekol do školy. Samozrejme, že som už mal nachystané oblečenie od Alice. Rýchlo som ho na seba hodil a bežal do garáže. Zaparkoval som pred školu a čakal som , kedy príde Renesmee s ostatnými. Po chvíli pri nás zaparkovalo čierne BMW a červený mercedes. Z neho všetci povystupovali a dokonca aj Bella. V tom okamihu som bol hneď pri nej a dal som jej malú pusu na líce.

„Čo tu robíš? Netušil som, že chodíš do školy,“ povedal som jej.

„Ale chodím, ale vtedy, keď ste prišli som robila, že som chorá a až teraz som vylieč...“ nedokončila mi dopovedať, lebo jej okolo krku skočila Alice.

„Bella, tak rada ťa vidím. Minule som sa neodvážila ťa objať, ale teraz áno. Tak veľmi si mi chýbala, nemala som s kým chodiť na nákupy a ani...“ To ju však Emmett chytil a otočil s ňou, aby mohol objať Bellu. Zvieral ju vo svojom medveďom náručí, až som mal o ňu strach.

„Sestrička moja, bez teba tu bola taká veľká nuda, až sa o nedalo vydržať,“ sťažoval sa jej.

„Pusti ma za ňou,“ tĺkla Alice do Emmettovho chrbta svojimi malými pästičkami. Nič sa nedialo, Emmett si toho dokonca ani nevšimol. My ostatní sme sa na nich len smiali. Podarilo sa mi zachrániť od ich rúk Bellu a šiel som ju odprevadiť na jej hodinu. Nakoniec som zistil, že ju máme spoločnú. Skoro všetky hodiny sme mali rovnaké až na pár výnimiek. Po hodine som sa stretol s Renesmee a začala mi radiť, čo by som mal spraviť preto, aby ma Anthony prijal do svojho života ako otca. Poradila mi, že by bolo dobré, keby som sa s ním porozprával a všetko mu vysvetlil. To isté mi poradila aj Bella na druhej hodine. Celú hodinu sme nedávali pozor, ale sme sa rozprávali o včerajšku. Dohodli sme sa, že si v zajtra skočíme na spoločný lov a potom by sme moli ešte niekde skočiť aj s deťmi.

Zvyšok vyučovacieho dňa bol o nude, len mi ho niekedy spríjemnila Bella alebo Nessie. Na obede sme si sadli všetci spolu a Renesmee s Anthonym nám jedli z tanierov, aby to vyzeralo, že sme niečo zjedli.

„Na domácu stravu to nemá,“ vyhlásil Anthony po obede a zhnusene si čistil ústa sódovkou.

„A kto ti to kázal jesť?“ spýta sa ho pobavene Chris a pobúchal ho po chrbte. Naštvane sa na neho pozrel.

„Dobre vieš, prečo som to jedol. Sprostá sádzka.“ Odišiel na svoju hodinu a ja som ho nasledoval. Mali sme spoločnú fyziku. Opatrne som si sadol k nemu, už nikde inde nebolo miesto na sedenie.

„Mohli by sme sa porozprávať?“ spýtal som sa ho.

„Podľa toho o čo ide,“ odpovedal.

„Ide o to, že by som rád spoznal teba a Nessie a dokázal Belle, že ju milujem. Viem, že ma nenávidíš preto, čo som spravil a aj keď mi možno neuveríš ja sám seba nenávidím tiež. Ublížil som Belle tým najhorším spôsobom, aký si dokážem predstaviť. Vystavil som ju ešte horšiemu nebezpečenstvu, ako so mnou mohla zažiť. Nikdy s neodpustím to, že som vás opustil vtedy, keď ste ma najviac potrebovali. Odišiel som, aby som Bellu ochránil a pritom to skončilo ešte horšie. Nechal som vás, nechránených, a musel sa o vás postarať niekto, koho je povinnosťou upírov zabíjať. Prosím ťa dovoľ  dokázať, že vás milujem a nikdy vás už nechcem opustiť. Chcem vás spoznať a zistiť, čo máte radi a č nenávidíte. Nežiadam od teba, aby si mi hneď odpustil, ale aby si porozmýšľal o všetkom a potom sa rozhodol, či mi dáš šancu, ťa spoznať.,“ povedal som mu a čakal na jeho verdikt.

„Tvoje slová sú veľmi zaujímavé a porozmýšľam o nich,“ odpovedal mi a odišiel z triedy keďže už zazvonilo. S úsmevom na perách som šiel k autu a kde na mňa už čakala rodina. Bella bola opretá o auto a čakala na mňa.

„Bude rozmýšľať o mojich slovách,“ povedal som jej. S radosťou ma objala a pobozkala ma. Bozk som jej opätoval. Bozkával by som ju ďalej, ale nás znova vyrušili, tentokrát na nás trúbili. Naštvane som teda nastúpil do auta a šiel domov. Celú cestu som sa prihlúpo usmieval a Emmett si zo mňa uťahoval. Bolo mi to jedno. Hlavné je, že to s Bellou vyzerá na dobrej ceste a s Anthonym tiež.

O hodinu neskôr som sa rútil s Emmettom a Jasperom k Belle. Mali sme tam vyzdvihnúť Anthonyho a Chrisa. Prekvapene na mňa pozerali, keď  ma zbadali, ale do auta aj tak nastúpili. Šli sme smer Seattle, kde sa konali motokrosové závody. Kúpili sme si lístky do prvej rady, kde sme mohli vidieť všetko pekne zblízka. Aj sme si vsadili medzi sebou. Celé hodiny sme pozerali na preteky a povzbudzovali sme toho svojho. Samozrejme, že tu nechýbali ani búračky. Emmett pekne nadával, keď sa motorka, na ktorú vsadil vykotila a narazila do panelu. Nevyhral nikto, môj skončil na treťom, Anthonyho na druhom, Jasperov na piatom a Chrisov a Emmettov sa nedostali ani k cieľu.

Šťastný som sa vracal domov. Prežil som pol dňa som synom a ani raz na mňa vražedne nepozrel. Urobil som veľký pokrok. Dúfam, že si premyslí moje slová a rozhodne sa, aby som ho mohol poznať. Mohli by sa k nám aj neskôr nasťahovať. Esme by určite rada pristavila ďalšie izby a zariadila ich. Samozrejme, že by tam nemohla chýbať ani veľká šatňa, do ktorej by Alice nahádzala oblečenie. Určite by si Emmett vydupal miestnosť pre svoju herňu, aby to nemusel mať uskladnené v garáži. Dosť to tam zavadzia, takže by mu presvedčovanie netrvalo dlho. Esme by prerobila aj moju izbu. Dali by sme tam obrovskú posteľ, ktorá by vydržala aj iné veci ako skákanie po posteli. Pridali by sa poličky na jej veci a podobne. Chodili by sme na rodinný lov. Každé dva týždne do rezervácie. Celý čas by sme boli spolu. Deň aj noc. Spoznal by som Nessienho priateľa Jacoba a poďakoval sa mu za to, že sa postaral o Bellu a deti, keď som to ja nedokázal. Len aby tak nesmrdel ako všetci vlkolaci a nebude ma chcieť zabiť. Bolo by to veľmi smutné, keď mi všetci odpustili a prijali, by ma zabil frajer mojej dcéry. To by bolo kruté, ale v každom prípade by som si to zaslúžil. Budem sa musieť ešte poďakovať Rodneymu a Vivienne, že sa o nich postarali. Je príjemné vedieť, že v mojej rodine je Bella a Nessie a možno aj Anthonyho.

Crrrr

Zazvonil mi mobil a hneď som ho zdvihol.

„Príď hneď domov! Stalo sa niečo hrozné!"

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek WOW - 5. kapitola: