Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Wolf eyes - 4. kapitola

28.01.2014 (07:15) • BellaDemetri • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1200×

Chodby Volterrského hradu boli vždy temné a skrývali veci, čo ľudia nikdy nevideli a vidieť nechceli. Boli v ňom vládcovia, ale nie obyčajní, vládli garde upírov. Strašným veciam, studeným veciam, ktoré sú ale psychicky najzraniteľnejšie bytosti. 

Práve teraz cez tie chodby prechádzala Amy a po jej boku kráčal Demetri. Pred nimi a za nami sa nachádzali dokopy štyri postavy. Dve vpredu a dve vzadu. Vpredu sa nachádzali dve ohromné postavy Felixa a Aftona, avšak za nimi kráčali ticho ako ich tiene, dvojčatá. Menšia blondína si ich premeriavala znepokojenými pohľadmi. Demetriho starostlivo, avšak Amy až priam nenávistne a zúfalo. Keď dorazili k recepcii, za stolom sedela znudená žena, avšak stále v strehu. Postavila sa a pozdravila ich slovami, ktorým Amy nerozumela. Bola ešte mladá, krásna, mala tmavé vlasy a človek by si ju splietol s upírom, ale Amy si znepokojene uvedomila, že nie je jedna z nich.

Ani si neuvedomila, že už boli v okrúhlej miestnosti a kmitala pohľadom po celej sále.

„Demetri!" zvolal Aro Volturi slávnostným hlasom a Amy naňho pozrela. Všetci mi hovorili pravdu, pomyslela si. Figurína, do ktorej keď niekto ťukne, tak sa rozpadne ako domček z kariet.

Pri jeho tróne sa ako prízrak vynímalo krásne dievča. Mala rovné tmavohnedé, skoro až čierne vlasy po lopatky, na sebe mala cez čierne šaty tesne pod kolená prehodený plášť a na krku náhrdelník Volturiovcov.
Lysa, uvedomila si Amy rozrušene. 

„Lysa," kmitol k nej Demetri neisto pohľadom, potom pozrel na Ara. „Aro."

Arovi Volturimu úsmev pohasol a mierne sa na Demetriho zamračil. „A tvoja... priateľka?"

Zablúdil pohľadom k Amy a hlboko si povzdychol. Demetri sa na oplátku zamračil na neho a chcel ísť o krok dopredu, ale Amyin pevný stisk ho zastavil. „To ona zabila Santiaga, že? Verný gardista, ona by za to mala zaplatiť."

Demetri zavrčal a Amy sa trhane nadýchla. „Jane." Aro Volturi pokynul s úsmevom mŕtvolne bielej tvári Jane Volturi.

Amy zalapala po dychu a zosunula sa na zem. Len sedela, v tvári bolestivý výraz, ale nekričala. Opierala sa rukami o zem a Demetri pozrel na Jane. „Jane. Nerob to."

Jane Volturi naňho pozrela prázdnym pohľadom, a tým prerušila používanie svojho daru na Amy. Hneď, ako mohla, sa Amy vyšvihla na nohy. Pozrela na Jane Volturi a ona jej pohľad oplatila, ale nenávistným. 

„Mal by si byť rád, že žije. Možno ju nechám popraviť... A možno nie." Zmeral si Aro Demetriho, ktorý dunivo zavrčal.

Aro dal pokyn trom gardistom, ktorí stáli v rohu miestnosti. Rýchlosťou blesku dvaja smchatli Demetriho za ramená a Amy jeden prudko stisol zápästie. Udrela ho lakťom, zapotácal sa, ale podarilo sa mu udržať rovnováhu. Tentokrát ju prudko schmatol za rameno a hodil do okna, na ktorom bývali krásne farebné mozaiky zo skla. Ozvalo sa trieštenie skla a Amy padala dolu. Demetri zavrčal, dvoch nemŕtvych, ktorý ho držali, odhodil a vyskočil z okna za Amy. 

Keď dopadol na tvrdú zem, uvidel Amy, ako sa zdvíha bolestivo zo zeme. Zo spánku jej tiekla krv a na sebe mala pár modrín a škrabancov. Bolestivo sykla a postavila sa na nohy, na čo by sa znovu zviezla na zem, nebyť Demetriho, ktorý ju chytil a pomohol jej udržať rovnováhu. 

„Vtipné," sucho poznamenala Amy, ale uškrnula sa.

„Vidím, že v poriadku nie si," zhodnotil Demetri jej situáciu a ona naňho pozrela, opierajúc sa o kamennú stenu. Bola popukaná a na zemi sa váľali kusy a malé kúsky skla, keď gardista hodil Amy do okna a následne sa rozbilo. Amy si smutne povzdychla a pokrútila hlavou. 

„Nenávidím ich."

Stále sa opierajúc o stenu, sa Amy dopotácala k jedným z dverí blízko nej a pozrela na Demetriho. V sekunde bol u nej a dvere otvoril. Vošla dnu a utrela si krv na spánku. Demetri na tom nebol o nič lepšie. Bolestivo si rukou chytil hrdlo. 

„Prepáč!" Išli po veľkom schodisku dole a než si to Amy uvedomila, znovu boli v sieni. Caius ich pobavene a zároveň naštvane sledoval a Aro vyzeral byť vytočený, ale skrýval to za kŕčovitý úsmev. 

„Vrátili ste sa," povedal nervóznym tónom. 

„Poďme," zasyčal naštvane Demetri a bol by už u dverí, keby ho v tom nezastavil Felix. „Ale, ale, kam?"

Amy naňho prižmúrila naštvane oči. „Aký bol pád?" Naštvane zasyčala a Demetri ho odstrčil z cesty s Amy v pätách.

„Príďte ešte raz! Necháme ju nateraz žiť!" ozval sa za nimi ešte Aro, ale Demetri a Amy už prechádzali tichými chodbami Volterry. „Nič sa nevyriešilo... Čo teraz?" zúfalo sa ozvala Amy a Demetri smutne zvesil ramená.

„Určite myslel nad tým, čo si zač, za rasu, ti hovorím," ozval sa po chvíli ticha Demetri a uprel svoj pohľad na Amy, aby videl jej reakciu. Len kývla, typicky sa uškrnula a pridala do kroku.  

***

„Ahoj," rozlúčila sa ticho a vošla do vchodových dverí. Vošla do miestnosti. Zavrela za sebou dvere a kľúč položila na stolík vedľa seba. Vošla do otvorených dverí vedľa nej a sadla si na kraj drevenej postele. Zrazu ucítila bolesť v boku a prudko vstala. Ucítila bolesť v hrdle, akoby ju niekto chcel udusiť. Zakašľala a v ústach ucítila krv. Šokovane zobrala pokrčenú vreckovku vedľa postele a dala si ju na ústa. Znovu zakašľala a keď ju od seba odtiahla, zrozene vyvalila oči. Bola na nej krv, ale zvláštna, z odtieňom temnej čiernej. Kedy sa to stalo? Prečo sa jej to stalo? Bol už podvečer. Znovu si sadla na posteľ a lahľa si. Snažila sa zaspať, ale v hlave sa jej prehrávali najhoršie hororové scenáre smrti. 

Keď sa Amy zobudila a pozrela na hodinky na protiľahlej stene, malá a veľká ručička hlásili, že je osem hodín. Sadla si a hlavu zložila do dlaní.

Ja zomieram...

 

Autor: BellaDemetri (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf eyes - 4. kapitola: