Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Wolf eyes - 3. kapitola

03.12.2013 (07:30) • BellaDemetri • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1270×

„Počúvaš ma vôbec?"

Obrátila k nemu prázdny pohľad a povzdychla si. „Toto by sme nemali."

Zmätene na ňu pozrel. „Prečo?"

Odvrátila pohľad a vlasy jej spadli na suchú zem. „Máš snúbenicu."

Povzdychol si. Lysa.

***

„Vydáš sa za Lysu."

Šokovane pozrel na víťazne usmievajúcu sa černovlásku pri tróne Ara Volturiho.

„Prosím?"

„Vydáš sa za moju Lysu. Buď rád, že ti ju dávam. Je jedinečná."

Lysa Volturi sa usmiala ešte viac a na krku sa jej zablýskol náhrdelník Volturiovcov. Nosil ho každý člen. Bol to niečo ako erb. Bol zlatej farby v tvaru písmena V, z ktorého vychádzali zlaté ornamenty a na vrchu nad erbom bol karmínový rubín. Erb bol rozdelený na štyri časti. Na prvej bol strom, rozvetvený a bez lístia. Na druhej bol letiaci vták. Pod nimi boli ich kópie, ale v opačnom poradí.

„Prečo?"

„To dievča ťa miluje. Aká tragédia," teatrálne vzdychol. Demetri chcel prevrátiť očami, ale nechal to tak.

„Oficiálne vás zasnubujem!"

Niee...

***

Vyhnal tú spomienku z hlavy. Pohladil Amy po spánku a ona znovu odvrátila pohľad.

„Radšej prestaňme. Ty vieš, že to dopadne zle."

Vytáčalo ho to. „Ako by to mohlo dopadnúť zle?"

„Ty to nechápeš. Je to nebezpečné." Smutne naňho pozrela.

„Aj ja ťa milujem," odhrnul jej vlasy z tváre, ale ona znovu pozrela na bok, čím jej tam zase spadli.

„Je to pre tvoje dobro."

„Nie je!"

Záclona farby krvi mu zahaľovala pohľad...

Zavrčal na ňu. Nebolo to žiadny mláďací pokus ani ľudský, ale ozajstné desivé zavrčanie šelmy, ktorá mu zahaľovala myseľ.

„Ja ťa chápem," posadila sa. „Upírov nedokáže nič zmeniť. Ani láska."

Ovládať sa, je to Amy, milujem ju, pripomínal si v mysli.

„Prestaň."

„Pochopím to. Rob čo chceš. Tá povaha žila, žije a bude žiť."

„Prestaň!"

Povzdychla si a sklonila pohľad. Sama to nevedela, ale mala strach. Niekde vážne hlboko v nej prevládal strach z neho. „Nezmení ťa to. Zmier sa s tým."

Zavrčal a vrhol sa na ňu. Prirazil ju k zemi a ju po tvrdom náraze zaboleli lopatky. Na malú sekundu sa jej v očiach objavil strach. Už to ale nedala najavo. Jej tvár bola naďalej ako vytesaná socha z kameňa a ľadu. Ale bála sa. Bála sa jeho, bála sa všetkého, čo sa stane.

Pritisol jej ruku na krk a jej sa začal míňať kyslík. Len sa uškrnula a dala si dole jeho dlaň z krku. Vedela to, ale stále hrala hry z ohňom. A on ju začal pomaly, ale isto zapaľovať. „Tak slabý."

„Prestaň, lebo ťa zabijem!"

„A budeš sa vyplakávať Lyse na ramienku?"

Znovu priložil ruku k jejmu hrdlu a stisk zosílil. „Tak Jane, no..."

Ale jeho vnútro a tá lepšia a múdrejšia časť vedela, že to stvorenie pred ním má pravdu. Keď ju zabije, bude trpieť.

Naozaj ju to bolelo. Snažila sa hocijako nabrať vzduch, ale nešlo to. „Demetri."

Jej tón bol najprv vyčítavý. Stisk povolil, ale nezmizol. Jeho oči pomali začali nadobúdať znovu ten karmínový hlboký pohľad, ktorý tak milovala. Odstrčila ho zo seba a padol na zem vedľa nej. Pomaly vdýchavala do pľúc vzduch a stále šokovane pozerala do oblohy nad sebou. Trochu sa triasla, ale jemu to nevedelo uniknúť. Bol rád, že to ale chápe a že vie, že tá zlá povaha tu bude a nikdy nezmizne. Ale vedel, že ona tú povahu miluje. Neberieho ako úplne zlého a strašného.

„Keď sa to stane nabudúce, zabiješ ma?" šokovane na ňu pozrel a uvidel ten pohľad bez emócie. Sršala z neho len zvedavosť. Nie strach ani zúfalosť.

Ona s tým je zmierená, uvedomil si fascinovane. So smrťou. Dokonca aj odo mňa

„Asi áno. Prosím ťa, pre lásku, ktorú chováš ku mne, už to nabudúce nikdy nerob."

Veselo sa usmiala a pozrela k nemu.

„Ty chceš zomrieť?"

„Ja neviem. Aké to môže byť, keď človek zomrie?"

Prevalil sa na ňu a podoprel sa rukami o zem. „Ty nie si človek."

Záhadne sa usmiala. „Ako to môžeš vedieť?"

Klasicky ho znovu zo seba odtrčila a pozrela nad seba. „Baví ťa stále sa pozerať nad seba a ležať?"

Krticky naňho pozrela a on jej pohľad oplatil. „Vadí ti to, že?" Slabo sa usmiala. „Všetci nad tým len pokrútia hlavou a vytvoria si o tebe obrázok. Chcú ma strčiť na psychiatriu. Vadí ti to?" Znovu sa za ním otočila zo zvedavosťou v sivomodrých očiach.

„Nie," fascinovane vydýchol. „Milujem to na tebe. Nie si na tom psychicky zle. Si jedinečná. Iná. Niekedy ma zaujíma, či si vôbec skutočná."

Vnútri ju to potešilo viac, ako vôbec niekedy predtým. „Si zasnúbený. Ty Lysu nemiluješ."

Vedel, že to nebola otázka. Jednoducho mu to oznámila. „Nie. Ani trochu."

Zažmurkala. „Otázkou ale je... Máš ju aspoň trochu rád? Nemusíš ju milovať, ale... Keby ju zabili, aspoň trochu, na tom poslednom mieste, chýbala by ti?"

O tom nerozmýšľal. Má Lysu rád? Povzdychol si a zložil hlavu do jednej dlane. Často toto ľudské gesto používal. „Lysa je impulzívna, agresívna a nekontrolujúca sa. Ale rozhodne nie je tak hlúpa, ako vyzerá. Vie, aké ma miesto a keď sa naskytne situácia, nerozmýšľa a proste ju využije. Problém je, že často nemyslí. Môže sa to obrátiť proti nej, ale táto situácia... Vidíš, ako to dopadlo. Ale keby Lysa zomrela... Neviem. Nie je hlúpa, svetu by chýbala, ale mne... Neviem."

„Nevieš, čo máš, kým to nestratíš... Lysa raz zomrie. Zistíš to. Každý vie zomrieť." Odmlčala sa. „Poznáš ich vo Volterre? Ara, Caiusa a Marcusa."

„Aro... Toho pozná každý. Slabý a schováva sa za ostatných. Z nových gardistov s darmi sa teší ako na Vianoce. Ale Caius... Ten je iný."

Amy naklonila hlavu na bok. „Hnusný, impulzívny, nekontrolovateľný, nenávistný, surový, nasílnícky, neodpúšťajúci, bez zmyslu pre humor, nečestný a zrádca."

Demetri prekvapene prikývol. „A Marcus..."

„Hromada bolesti, straty a ľahostajnosti, ktorá nechce byť na tomto svete," zatvárila sa ľahostajne. „Úbohý Marcus. Počula som o ňom veľa."

„A tí psi?"

Uchechtla sa. „V posledom čase... Ani tam nechodím. Nechcú prijať fakt, že nie som jedna z nich." Mykla ľahostajne plecom.

„Čo si im urobila také strašné, že ťa nenávidia?"

„Ani neviem. Neposlúcham Sama na slovo... Je to viacero dôvodov ale nemusia mať žiadny. Proste ma nemajú radi. Keď sme sa prvýkrát stretli, bolo po svadbe..." Na tvári sa jej objavil úškrn.

„Musím ti niečo povedať."

Stočila k nemu pohľad, vyvedená z miery. „Áno?"

„Hovoril som ti o Volturiovcoch a ako vtedy Felix sľúbil, že sa vráti?" Váhavo prikývla. „A?"

„Caius neznáša meničov."

„Viem."

„A Aro... Ara fascinujú nové rasy a ty si sa ani nepremenila a ani nie si menič, ja to viem..."

Zvraštila obočie. „Demetri, čo tým chceš povedať? Čo tým myslíš?"

Pri zmienke svojho mena ním trhlo do strany. „Amy, chcú, aby som ťa zobral do Volterry. A ak neprídeme, prídu a zabijú nás. Obidvoch." 

Vďaka VictoriiJamesLaurent som sa dokopala napísať túto kapitolu pod vplyvom alkoholu a o polnoci... 
Strašne ďakujem za komenty, veľa to pre mňa znamená...

BellaDemetri

Autor: BellaDemetri (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf eyes - 3. kapitola: