Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Wolf eyes - 2. kapitola

14.11.2013 (09:15) • BellaDemetri • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1251×

Nepoznal ju. Vedel len jej meno. Amy. Nedalo mu to nad ňou nemyslieť. Bola taká... Iná. Všade sa na ňu pýtal, či ju nevideli, ale nevideli ju. Vtedy, keď ju prvý krát videl... Páčila sa mu. A on jej, vedel to spoznať. Musel ju vidieť ešte raz. A nevedel, kde je. Nedokázal ju vystopovať. To ho na tom štvalo ešte viac. A prihovorila sa zaňho. Tá malá potvora mu nenechala mysel na pokoji. Vkročil na ďalšiu ulicu. Započul krik, ktorý stade išiel.

„Bolo to naposledy!"

Išiel za tým zvukom a uvidel osobu, ktorú tak dlho hľadal. Oproti nej bol nejaký ďalší muž.

„Prečo vždy, keď ťa vidím, máš pri sebe nejakého vodiaceho psa?"

Otočila sa a v očiach sa jej zračilo prekvapenie. Usmiala sa.

„To je on?" dôležito vypol hrudník Sam. Bol to alfa.

„Áno."

„Čo tu chceš, upír? Je nás viacej!"

Amy vypukla v smiech. Smiala sa ako pominutá a o pár sekúnd melódia jej smiechu utíchla. Pre Demetriho to bolo ako najkrajšia melódia na svete.

„Si tu iba ty."

„Ty, ako členka, máš povinnosť bojovať so mnou!" zahrozil jej prstom. Pretočila oči.

„Nedramatizuj to. Vieš, že to neznášam."

Podišla k Demetrimu.

„Ideme?" spýtala sa s úsmevom.

Bol tak ohromený, že nevedel čo robí. Prikývol a s úsmevom ju chytil za nastavenú ruku. Rozišiel sa preč a ona ho ochotne následovala.

„A teraz?"

„Ja som vedel, že nebudeš stáť s ním."

„Prečo?" v očiach jej bola vidieť zvedavosť.

„Veril som ti."

„Múdrejšie by bolo mi neveriť," usmiala sa.

„Prečo?"

„Nepoviem."

„Ale áno."

„Tak si ma najrpv chyť."

Než stihol čokoľvek spraviť, už uháňala preč.

Zbláznila sa? Veď som upír. Prebehlo Demetrimu hlavou.

Ale rozbehol sa za ňou. Najrýchlejšie ako vedel. Ale neuvidel ju. Kde je? Hoci to on ešte nevidel, niečo sa vynorilo spoza stromu a tá malá potvora mu skočila na chrbát. Nečakal to a aj s ňou padli na zem. Amy sa znovu smiala ako pominutá. Keď smiech ustal, postavila sa a oprášila sa. Potriasla hlavou a mierne rozcuchané vlasy jej dopadli na tvár. A tak tam boli. On tam sedel, zbožným pohľadom ju sledoval a ona tam ležala a pozorovala padajúce lístie a zamračenú oblohu nad sebou.

„To už je jeseň?" skonšantovala jemným hlasom.

Podzvihol obočie a uchechtol sa. Amy odtrhla pohľad od oblohy a pozrela k nemu. „No čo, no."

„Amy?"

„Áno?" nadvihla sa na lakťoch a pozrela k nemu.

„Prečo som ťa nevedel vystopovať?"

Zvraštila obočie, ako keby nechápala.

„Mám dar. Som stopár."

„Aha," po tvári jej prebehol jemný úsmev a záhadne naňho pozrela. Mykla plecami, čím mu dávala jasne najavo, že aj keby vedela, musí to zistiť sám.

„No tak," popotiahol posledné slovo a ona s úsmevom pokrútila hlavou. Mykol plecmi a prevalil sa na ňu. Amy na sekundu vyjakla ale potom urazene odvrátila pohľadom na pravú stranu. Vlasy jej spadli do oči a Demetri jej ich odhrnul jemne rukou. „Mali by sme ísť." rozhodla Amy, zhodila Demetriho a posadila sa.

„Prečo?" obzrel ju pátravým pohľadom.

Povzdychla si a on vstal. Podal jej ruku a ona sa s vďačným pohľadom postavila.

Amy sa zarazila. „Počkaj tu."

Rozišla sa smerom do mesta.

Ale jemu to nedalo a išiel za ňou, keď zacítil ich. Nie!

Neľudskou rýchlosťou sa rozbehol za ňou, ale keď ju našiel hádať sa so Santiagom, bol prekvapený. Bol tam ešte Felix. Nedivil sa, že Aro poslal ich.

„Santiago," prehovoril tichým pokojným hlasom.

Spomínaná osoba sa prekvapene otočila za tónom hlasu.

„Demetri. Chýbaš nám."

„Choď od nej."

Pozrel na raz na Amy, raz na Demetriho a o krok cúvol.

„Amy."

Kriticky sa pozrela na Demetriho, ale podišla k nemu.

Felix sa uchechtol.

„Chodte preč. Povedze Arovi, že sa tam pokojne vrátim, ale ju nechajte na pokoji."

Sám bol prekvapený svojimi slovami. Felix naňho pozrel.

„To budú pre Ara novinky. A ona?" kývol hlavou k Amy a uškrnul sa. Demetri zavrčal. „Aro chce, aby si sa vrátil. A ona pôjde tiež."

„Chcieť je pekná vlastnosť, ale mať je ešte krajšia," ozvala sa Amy a Demetri nevedel, či sa má smiať. V tejto situácii asi nie.

Felix aj Santiago na ňu prekvapene pozreli. Podľa nich si asi dovolovala viac, ako mohla.

„Nepreháňaj, Amy," pošeptal jej Demetri, ale vedel, že dvaja nemŕtvi Volturiovci to počuli.

„Amy? Pekné meno. Ale načo poznať meno večere? Ty sa aj pýtaš? Nejaký slušný," poznamenal Felix. Demetri sa naňho chcel vrhnúť, ale Amyn stisk ho zastavil. Aj keby chcel... Prečo je taká silná? Asi nie je taká bezmocná, ako vyzerá byť.

„Pusť ma," precedil pomedzi zuby na Amy.

Pokrútila hlavou a on sa jej nejakým spôsobom vykrútil a skočil na Felixa. Spoločne sa zrazili, ako dve skaly a odleteli do najbližšieho stromu.

Santiago chcel ísť k nemu tiež, ale Amy sa postavila v jeho váhaní pred neho a usmiala sa. „Poznáme sa? Som Amy."

„Počul som. Choď z cesty, krpatá."

„Krpatá?" v hlase jej bola najprv počuť urážlivosť, no zase sa jemne uškrnula. „Lebo čo?"

„Nájdem si cestu aj sám. A to bude tá horšia smrť."

„Dobre," usmiala sa, akoby to bola samozrejmosť a uhnula z cesty.

Santiago chcel ísť, ale Amy sa najrýchlejśie ako vedela, presunula zaňho a skočila mu na chrbáť. Uhol sa nohou, vyšmykol sa jej a za vlasy ju potiahol skoro až na zem, ale vytiahol ju hore a hodil o pouličnú lampu. Amy ucítila bolesť na temene, ale keď sa zaň chytila, neuvidela pre jej šťastie krv. Zozbierala sa zo zeme aj cez ukrutnú bolesť na temene a chrbte, ktorú cítila a rozbehla sa proti nemu, ale keď bola tesne u neho, chytil ju za pás a vyhodil si ju do rúk ako malé dieťa, ale za necelú sekundu ju vyhodil na zem a ona sa skotúľala na betóne. Bolelo to ešte viac. A dosť! Rozbehla sa protu nemu, znovu mu skočila na chrbát a vytiahla zapalovač, ktorý mala schovaný. Cvakla ním a hodila mu ho na krk. Rýchlo zoskočila dole a rozbehla sa za zvukmy, kde mohol byť Demetri.

Obzrela sa a uvidela dve šmuhy valiace sa cez stromy. „Demetri!"

Rozbehla sa za nimi, ale kým by ich mala dobehnúť, tak...

„Nateraz vás nechám, ale to, že zabila Santiaga a že ty si proti nám sa Aro dozvie," zavrčal Felix. Demetri zrazu stál pri nej a posunul si ju za chrbát. Urazene sa znovu postavila pri neho.

„A najprv ju a ty sa budeš pozerať. A potom pôjdeš na radu ty."

Než stačil odpovedať, zmizol.

„Si v poriadku?" spýtal sa Demetri Amy.

„Áno," odpovedala mrzuto.

„Vráti sa?" spýtala sa Amy.

„Vráti."

Strašne ďakujem za komenty... Autora to vážne poteší. :)

Autor: BellaDemetri (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf eyes - 2. kapitola: