Hlavnou postavou tohto príbehu je Daena, približne 300 rokov stará upírka. Jej najlepšia priateľka je čarodejnica, čo jej na prvý pohľad dosť uľahčuje život. Jedného dňa sa však presťahuje do Juneau, keďže chce študovať na Aljašskej univerzite. A koho iného tam nestretne, ak nie Cullenovcov. Onedlho sa však ukáže, že mať čarodejnícku kamarátku, a navyše aj predkov, nie je práve najlepšie...
15.12.2010 (20:00) • Rennesme • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1293×
Prológ
Okolo mňa nebolo nič iné, len tma a bolesť. Bojovala som sama so sebou, každú sekundu som sa nútila vydržať... ignorovať pálenie v hrdle, nedbať na tep bezvedomého dievčaťa vedľa mňa. Stále som si musela pripomínať, že túto cestu som si nevybrala. Toto nie som ja.
Ale kto vlastne som?
Stála som medzi dvoma rozdielnymi svetmi a každý z nich bol pripravený podporovať ma, ale rovnako, aj zabiť ma. Čo si mám vybrať? Čo?
Dievčina vedľa mňa sa zamrvila a otvorila oči.
Prvá kapitola
Odchod
„Dobré ráno, Sasha,“ zašepkala som a jemne som štuchla do kamarátky. Omámene zažmurkala.
„Mmm... čo je? Koľko je hodín?“ mrmlala.
„Skoro sedem. Vstávaj, zmeškáme lietadlo.“
Sasha sa prudko mykla. „Čože? Už toľko? Daena, nemohla si ma zobudiť skôr? Ach! Je všetko zbalené? V poriadku? Si pripravená? Idem sa naraňajkovať a osprchovať, nie si hladná? To bola, samozrejme, len rečnícka otázka, nevysaj ma,“ vysypala zo seba a vyskočila z postele. Prebehla okolo mňa a počula som, ako letí do kuchyne a chystá si raňajky.
Usmiala som sa. Toto, i keď s malými obmenami, sa opakovalo približne každé štyri roky. Už pár mesiacov pred odchodom zarezervovala letenky, prichystala pasy, začala baliť veci a stresovať sa. A vždy ráno pred odletom začala panikáriť a nervóznieť. Aj to však bola súčasť jej osobnosti a mala som to rada. Odišla som do svojej, čoskoro, už bývalej izby skontrolovať, či mám naozaj pobalené všetko - asi ma rozhodila Sasha. Boja som jej presný opak, dokonale pokojný povahový typ. Ak už som sa mala rozčuľovať, tak len s poriadnym dôvodom. Ja som si zväčša začala baliť veci, len jednu noc pred odchodom. Jedna z mnohých výhod toho, že nemusím spať.
Keď som si bola istá, že som na nič nezabudla (aj keď mám dokonalú pamäť, vždy je lepšie overiť to, najmä keď je moja najlepšia kamarátka čarodejnica) vzala som svoje kufre a odniesla som si ich do predsiene. Potom som išla pohľadať Sashu. Za vôňou som ju nasledovala pred dvere jej izby a načapala som ju teperiť sa s batožinou, ktorá pre ňu už na pohľad bola priťažká.
„Nechceš pomôcť?“ spýtala som sa naoko starostlivo, no s presne vyrátaným ironickým podtónom. Sasha na svojej tvári vyčarila niečo, čo bolo krížencom úškrnu a vražedného pohľadu, pustila svoje veci na zem a zdvihla ruky. Zamrmlala pár nezrozumiteľných slov (doteraz som nezistila, či si ich pri kúzlení hovorí len zo srandy, alebo čo naozaj podporujú jej čary) a všetko, od obrovského čierneho kufra až po malú sexi kabelku, sa vznieslo do vzduchu. Pochvalne som zapískala.
„Nie, nepotrebujem pomoc,“ vyhlásila Sasha s takým samoľúbym výrazom, až by zaňho, podľa mňa, mala byť súdne trestaná. Odcupitala do predsiene. „Ďalej to už radšej ponesme normálne, ako ľudia," navrhla, teda vlastne rozkázala.
Prevrátila som oči. Pre ňu to bude viac-menej prirodzené, pokiaľ nepoužívala svoju moc, bola rovnako silná ako ostatní. Ja som svoju silu, na rozdiel od nej, nemohla vypnúť, a tak som priam nenávidela, keď som musela dvíhať niečo, čo bolo pre mňa ľahké ako pierko a pritom sa tváriť, že ma váha toho predmetu už-už ide zagniaviť.
Sasha zrejme podľa môjho trpiteľského výrazu uhádla, na čo myslím, a zatvárila sa súcitne. „Pokoj, odniesť to do auta a na letisku zasa von z auta ťa predsa nezabije.“ Nekomentovala som to, len som s trhnutím otvorila dvere domčeka, v ktorom sme bývali. Trpiteľsky som zodvihla tašku a chcela som ju odniesť do otvoreného kufra auta.
„Počkaj!“ vykríkla Sasha. „Máš prsteň? Svieti slnko, bez neho by si rovno mohla odniesť auto v ruke pešo na letisko...“ Bez slova som dvihla pravú ruku pred jej tvár a ukázala som jej elegantný strieborný prsteň s rubínom v tvare kvapky, vďaka ktorému som sa mohla pohybovať na slnku, a nežiarila som pri tom.
„Tak fajn, poďme. Neviem sa dočkať,“ povedala Sasha a tvár jej rozžiaril mne dobre známy vzrušený úsmev.
Pohľad Belly
„Bude mi to tu chýbať,“ poznamenala som. Nechcela som opustiť Forks, miesto, kde som sa narodila, kde som sa zamilovala, kde som toho toľko zažila... viem, že sme tu už pridlho, nie je to bezpečné pre našu rodinu, ani pre ľudí, ktorých mám rada, ale...
„Ja viem,“ povedal mi Edward. „Ale už nás čakajú Denalijskí, Aljašská univerzita tiež. A vrátime sa pozrieť Charlieho a Billyho. Neodchádzame predsa naveky...“
Povzdychla som si a privinula som sa k nemu. Nadvihla som štít zo svojej mysle a pomyslela som si: Možno máš pravdu, ale ľúto mi byť neprestane. Edward ma namiesto odpovede pobozkal, čo vo mne okamžite vyvolalo búrlivú reakciu. Štít sa na mňa znovu prilepil ako prasknutá bublina a bozky som Edwardovi vášnivo opätovala.
Do izby nám znenazdajky vtrhlo tornádo menom Alice. „Čo sa tu objímate?!“ rozčuľovala sa. „Už musíme vyraziť!“ Edward prevrátil oči, no vstal a mňa vytiahol so sebou.
„Dobre, ideme,“ povedal tichým hlasom.
Zhrnutie 2.kapitola
________________________________________________________________________________________________________
Za inšpiráciu ďakujem ElizMasonBlack2. Zbožňujem ťa, Mirka.
Autor: Rennesme (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Where is the true? - Prológ a prvá kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!