Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Výmena - 5. časť

22.04.2010 (17:30) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2066×

5. časť

Edwardov pohľad

Zaspával som, držiac v náručí moju milovanú Bellu, keď sa odrazu dvere rozleteli a dnu (ako veľká voda) vletela celá svorka na čele so Samom. Zostali stáť uprostred izby zhrození z toho, čo videli.

Videl som ich pohŕdavé a zhnusené pohľady plné prekvapenia a šoku, ale to ma absolútne nezaujímalo. Už dlhšie som vedel, že ma neznášajú, napriek tomu, že som k nim patril. Pre väčšinu svorky som bol len smradľavá pijavica. Koniec diskusie!

Oprel som sa o lakte a vyzývavo som sa na vlkov díval. Zorným pohľadom som si všimol Paula, ktorý sa začal chvieť. „Sakra!“ pomyslel som si, chystajúc sa brániť svoju lásku, aj pred vlastnými „bratmi“. Ako v spomalenom filme som sa díval na meniaceho Paula, ktorý sa vrhol na Bellu. Izbou sa ozval Bellin výkrik a potom už len hrobové ticho!

Moje oči sa zastavili na Belle. Cez slzy som na ňu takmer ani nevidel. Rýchlo som ich zotrel chrbtom ruky a naskytol sa mi ten najdesivejší pohľad, aký som za svojich sto rokov videl. Bellino telo roztrhané na kusy!

Rosallin pohľad

Zo zamyslenia ma vytrhol Jessicin hlas.

„Ahoj Rose, nakupuješ?“

Neochotne som od upírov odtrhla oči.

„Hej, som tu s Alicií.“

Jessica prikývla.

„A čo Bella? Tá tu nie je?“

Pokrútila som hlavom.

„Nie, je v La Push.. “ Chcela som dopovedať, ale Jess mi skočila do reči. „Viem, je s Jackom. Divím sa, že to Edward toleruje. Veď sú zasnúbení, a ona trávi toľko času s cudzím chlapom...To nežiarli?“

Usmiala som sa. Keby vedela, s kým Bella trávi svoj čas, určite by rozmýšľala inak. Skutočnosť, že Jacob Black nie je obyčajný chlap, mi vyvolala úsmev na tvári. Uškrnula som sa pri myšlienke na jej reakciu.

„Neboj Jess, Bella je s Edwardom na návšteve u Blackovcov a Jack býva zatiaľ u nás.“

Jessica prekvapene zažmurkala.

„Vážne? Myslela som si, že vaša rodina nie je v La Push veľmi obľúbená.“

To nebolo žiadne tajomstvo, že Quilleti nie sú naši najlepší kamaráti. „Pozri, necháp ma zle, ja len hovorím, čo som počula.“ ospravedlňovala sa.

„To je O.K., Jess,“ upokojila som ju.

Vtom som zazrela Alicu. Stála vo dverách a mračila sa.

„Sakra,“ pomyslela som si. Som človekom len pár dní, a už mám pamäť ako švajčiarsky ementál. Ako som mohla zabudnúť na svoju vševediacu upírsku sestričku?

Krokom sťa tanečnica podišla k nám. Bodlo ma pri srdci, keď som si uvedomila, ako pri nej teraz musím vyzerať. Ale čo už! Veď to nebude na dlho. O pár dní budem opäť upírom. Zaskočila ma iracionálna túžba po nesmrteľnosti. Celú svoju existenciu som túžila byť človekom. Zdá sa, že Bellino tvrdenie, že každý chce to, čo nemá, je pravdivé. Ale čo bude robiť, keď sa stane upírom? Návrat k ľudskosti je nemožný.

„Ahoj Jess, necháš nás na chvíľku o samote? Potrebujem sa s Rose porozprávať,“ rozlúčila sa s Jessicou tónom, ktorý neztrpel odmietnutie.

Jess sa rozlúčila a odišla. Po jej odchode som sa oborila na Alicu. „Čo to malo znamenať? Surovo si ju vyhodila!“ „Sklapni, Rose,“ skríkla, až sa polka kaviarne otočila. Takúto som Alice nepoznala. „Máme vážny problém.“

Dom Cullenovcov

Jacobov pohľad

V L.A.  bol práve autosalón, čo viedlo Cullenovcom k tomu, aby sme si urobili malý výlet. Keďže takmer všetci príslušníci rodiny mali radi rýchlosť a hlavne autá, bolo mi vopred jasné, že nenájdem u nikoho podporu. Desil som sa predstavy, že pôjdem medzi ľudí. Moje posledné stretnutie s človekom dopadlo takmer katastrofálne. Dodnes vidím pred sebou Belline vydesené očí.

Radšej som tú desivú myšlienku rýchlo zahnal. Verím im! Cullenovci dohliadnu, aby sa nikomu nič nestalo. Dnes ideme do mesta. Napriek všetkému som sa tešil, lebo autá mám rád a vidieť najnovšie modely by bolo super. Aj keď vo mne hlodala malá dušička, predsa som sa tešil na „rodinnú akciu“.„Rodina!“ Uškrnul som sa ironicky nad týmto oslovením. Bella by mala zo mňa radosť, keby ma počula. Bandu pijavíc nazývam svojou rodinou.

La Push

Edwardov pohľad

Díval som sa na svoju lásku, s ktorou som len prednedávnom prežil najkrajšie chvíle svojho života a cítil som, ako mi po lícach stekajú slzy. Natiahol som ruku, aby som jej pomohol, ale namiesto ruky som mal už len vlčiu labu. Neuvedomil som si, kedy som sa premenil . Bezmocnosť, ktorá mnou lomcovala sa zmenila na zúrivú nenávisť voči Paulovi. On zabil moju lásku! On za to zaplatí!

Vrhol som sa na šedého vlka a zahryzol sa mu do ramena. Ostatní nás okamžite obkľúčili zo všetkých strán. Snažil som sa cez nich dostať, aby som zaútočil na Paula. V mojej hlave nezostala ani jediná myšlienka. Len túžba po pomste!

„Edward! No tak! Ovládaj sa. Maj rozum aspoň ty!“ kričal Sam.

Pomaly som sa upokojil a svoju pozornosť som venoval Belle. Podišiel som k nej a prezrel si jej rany. Chýbal jej kus hrdla, na plochom bruchu boli šrámy. Ďalšia hlboká jazva sa tiahla ľavého boku až k prsiam. Všade bola krv. Jej nahé telo, ktoré som pred chvíľou objímal, bolo celé od krvi.

Rosallin pohľad

Prikývla som.

„Ak myslíš, tých dvoch... “ otočila som sa, ale stôl bol prázdny.

„Kde sú? Nevšimla som si, že odišli,“ začala som, ale Alice ma prerušila. „Oni neodišli. Sú stále tu, cítim ich prítomnosť.“

„Ale prečo ich nevidíme?“ spýtala som sa.

„Pozri!“ šepla Alice. Dívala som sa ako sa pohár minerálky posunul na druhý koniec stola.

„Myslíš, že sú neviditeľní?“ dožadovala som sa odpovedi.

„Neviem, zrejme áno,“ odpovedala mi sestra.

„Mali žlté oči. Teda aspoň tá žena,“ podotkla som.

„Viem, videla som ich. Oni len začínajú. Dozvedeli sa o našej rodine, a sú zvedaví.“ Chápala som. Mnohí upíri nechápali, ako môžeme dodržiavať tento životný štýl.

Alice sa usmiala. „Pozri, čo som našla.“ Ukázala mi leták, informujúci o autosalóne v Los Angeles. „Super, to bude zábava,“ potešila som sa. Všetci vedeli o mojej láske k rýchlym strojom, a preto nikoho neprekvapila moja účasť na tejto akcií.

Billiho pohľad

Zhora sa ozývalo ďalšie a ďalšie vytie, pri ktorom mi naskakovali zimomriavky.

Zazrel som Sama nesúceho v náručí bezvládne Bellino telo celé od krvi.

„Pane bože, čo sa to stalo?“ spýtal som sa a sám som cítil, ako do môjho hlasu vniká hrôza.

„Polož ju na pohovku!“ prikázal Edward a Sam poslúchol. „Bude v poriadku, ale potrebuje krv.“

Šokovane som sa naňho pozrel.

Edward zrejme pochopil môj pohľad a dodal: „Nebojte sa, Billy, nie ľudskú. Stačí zvieracia. Idem skoliť nejakú srnu,“ povedal a súkal sa z trička.

„Snáď nebude Jackovi, že mu zničím nohavice,“ povedal so sileným smiechom. „Dajte mi na Bellu pozor!“ prikázal mi a vybehol von. Počul som len trhavý zvuk a bronzový vlk zmizol v húštine.

Dom Cullenovcov

Jackov pohľad

Noc nebola tak dlhá, ako som si myslel. Edwardov hudobný vkus bol bez chyby. Všetky moje obľúbené skladby. Mohol som byť upírom celé roky, stále by som mal čo počúvať. A tie knihy! Samá klasika! Od dobrodružných cez romantické po horory. A samozrejme všetky možné knihy o autách! Perfektné. Celú noc som strávil počúvaním hudby a čítaním kníh.

„Jacob!“ zakričala Alice ráno. Samozrejme kričať nemusela, moje citlivé upírske uši počuli všetko.

„Už idem!“ povedal som a už som sa súkal do Emmetových vecí. Keďže má rovnakú postavu ako ja, nemusel som ísť pre veci k Billimu, aj keď Alice naliehala na nákupoch. S úsmevom som si spomenul, ako sa mi na ňu Bella občas sťažovala.

V hale na mňa už čakali všetci Cullenovci.

„Pripravený?“ mrkol na mňa Emmett.

Nasadli sme do áut- Alicinho žltého Porsche a Edwardovho strieborného Volva, ktorý šoféroval Jasper.

Do mesta sme prišli ešte predpoludním. Slnko nesvietilo, takže nehrozilo prezradenie. Vstúpili sme do komplexu budov, kde sa konal autosalón. Poslúchol som Carliseovú radu a nedýchal som. Ale bolo to ťažké aj tak. Krčné tepny ľudí okolo mňa ma vábili. Díval som sa na špičky tenisiek, aby som sa neotočil. Keď mi bolo najhoršie, chytil som najbližšieho Cullena za ruku. Raz ním bol aj Emmett, ktorý okamžite vytrhol svoju ruku z mojej a nadávajúc mi do buzerantov, odišiel za Rosalie, ktorá kráčala úplne vzadu.

Samov pohľad

S úžasom a zároveň s istým odporom som sa díval na Bellu, pijúcu srnčiu krv. Zdala sa rovnako pokojná ako predtým. Až príliš pokojná. Následne ju Edward, ešte vyčerpanú a slabú, odniesol v náručí do Emilynho malého domčeka, ktorý bol vzdialený len kúsok odtiaľ. Emily sa vydesene dívala na zranenú upírku. Edward ju položil na posteľ v Emilynej izbe, a ostatným prikázal, aby odišli.

Emilyn pohľad

Keď som otvorila dvere, zostala som zarazene stáť. Vo dverách stál Sam a v náručí niesol Bellu. Jej telo bolo celé od krvi a na jej bruchu som videla stopy po vlčích pazúroch. Šokovane som sa pozrela na Sama, ale ten len sklonil hlavu.

„Paul!“

Viac mi hovoriť nemusel. Zaniesol ju do mojej izby, kde ju položil na posteľ. Edward mi prikázal priniesť obväzy a čistú vodu. Ostatných poslal von a spolu so mnou začal Bellu ošetrovať. Bellino brucho bolo takmer roztrhané na franforce, a aj keď mi pohľad na krv nerobí problém, dívajúc na Bellu sa mi začala točiť hlava. Edward to spozoroval a poslal ma preč. Až príliš ochotne som ho poslúchla.

Edwardov pohľad

Bella ležala na malej posteli a odpočívala. Obviazal som jej rany a tak som sa na ňu mohol nerušene dívať. Vyzerala ako Šípková Ruženka, ktorú stačí len pobozkať a prebudiť. Samozrejme Bella nespala, to som ako ex-upír vedel, ale nemohol som sa ubrániť tomu prirovnaniu. Jemne som jej odhrnul vlasy z čela a pobozkal na spánky.

„Edward?“ zašepkala a uprela svoje obrovské zlaté kukadla na mňa.

„Budeš v poriadku, miláčik,“ pohladil som ju.

„Už ti nesmrdím?“ pýtala.

Prekvapene som na ňu pozeral. Tesne unikla smrti, a jediné, čo ju zaujíma, je vlastný pach. Ale chápal som ju. Celý čas počúvala, ako pekne mi vonia a zrazu by som sa mal od nej s odporom odvracať.

Pobozkal som ju na čelo a tým rozohnal všetky jej obavy.

„Niekedy je láska silnejšia ako genetické predpoklady.“

Usmiala sa.

„Vedela som, že sú to len kecy.“

Začudovane som na ňu pozrel.

„Upíry a vlkodlaci sú prirodzení nepriatelia a bla...bla...bla,“ usmiala sa.

„Dnes ráno  sme sa k sebe správali veľmi „nepriateľsky“,“ dodala s jemnou iróniou v hlase, ale náhle zvážnela.

„Miluješ ma?“ spýtala sa s obavou.

„Ty o mne pochybuješ?“ spýtal som sa a umlčal jej poznámky bozkom.

Samov pohľad

Paulovi som za jeho počínanie poriadne „vyčistil žalúdok“, ale na druhej strane som ho chápal. Byť v takej blízkosti upíra, na to treba mať istú dávku sebaovládania, ktorú bohužiaľ Paul nemal. O to viac vzrástol môj obdiv ku Cullenovi, ktorý si pustil upíra takto „na kožu.“

Našťastie sa Belle po niekoľkých hodinách oddychu rany zacelili, a až na pár škrabancov bola úplne v poriadku. Od Emily si požičala červené tričko, podobné tomu, ktoré mala na sebe predtým.

Po incidente, ktorý sa odohral v dome Blackových sa Bella rozhodla vrátiť sa spať ku Cullenovcom.

„Radšej už nebudem Paula pokúšať,“ vtipne to okomentovala a trpko sa usmiala.

Keďže na druhý deň ráno sme sa mali stretnúť v dome Cullenovcov, súhlasil som.

„Dávaj na seba pozor!“ objal som Bellu premáhajúc vlka v sebe.

„Páni, to je pokrok! Ešte niekoľko výmen a možno zakopeme aj vojnovú sekeru.“ uškrnula sa tmavovláska.

„Bella!!!“ skríkol Edward, keď mi rukou prebehlo viditeľné chvenie. Ale Bella sa rozosmiala a vybehla von.

Rosallin pohľad

Ležala som Emmettovi v náručí a odpočívala. Premýšľala som nad uplynulými dňami. Čo sa stalo a čo všetko sme prežili. Spomínala som na svoj rozhovor s Bellou, v ktorom som jej povedala o svojom ľudskom živote. Vtedy sa mi zdalo, že aj napriek všetkému, si je dobre vedomá čoho sa vzdáva.

„Ale toľko toho dostanem na oplátku,“ povedala vtedy.

Emmett ma jemne pobozkal do vlasov a pohladil po tvári. Pritúlila som sa k nemu. Pomaly som začala chápať ten malý zázrak, vďaka ktorému som s ním. Moje myšlienky sa znova ubrali smerom k Belle. Vo svojich osemnástich rokoch je oveľa vyspelejšia ako ja teraz.

„Nikdy nebudeš skutočne šťastná, ak sa budeš stále obzerať dozadu,“ povedala mi jeden večer, keď som sa jej znova sťažovala na svoj nesmrteľný osud. Vtedy som ešte nechápala, aké je to byť znova človekom.

„Ak sa nezmieriš s tým, čo si, urobíš nešťastnou nielen seba, ale aj iných. Hľadaj v nesmrteľnosti to pozitívum!“ dodala.

Teraz ju už chápem. Netúžim po smrteľnosti. Netúžim po tlčúcom srdci. Netúžim byť niekým iným, čím nie som. Budem sa snažiť prežiť svoj život. Spoločne s Emmettom.

Emmettov pohľad

Mesiac poskytoval jediný zdroj svetla na osvetlenie tmavej izby. Rose spokojne oddychovala v mojom náručí. Vyzerala tak mäkko a krehko... Neustále som si musel opakovať poučenia, ktorého sa mi dostala od Edwarda a ktoré mi neprestajne vtĺkal do hlavy.

„Musíš byť nesmierne opatrný. Tvoje dotyky musia byť jemnejšie ako motýlie krídla. Jediný neopatrný dotyk a môžeš ju zabiť.“

Tie slová ma strašili aj vo sne. Bože, čo to trepem za blbosti! Veď ja nespím! Ale to je teraz jedno.

Edwardovi sa ľahko hovorí, keď nemá pri sebe takú krásavicu, akou je Rose. Aj keď Bella je takisto kus! Dívam sa spiacu Rose, a v mojom srdci sa rodí nový cit. Budem ju chrániť! Rovnako, ako chráni Edward Bellu. Rose sa vždy vedela o seba postarať. Ale teraz je načase, aby ju začal chrániť aj niekto iný. A kto iný by to mal byť, ak nie ja?

Jackov pohľad

Autosalón bol pohode, až na ten koniec, keď Carlisea ako slávneho doktora Cullena pozvali na občerstvenie k švédskym stolom, ktoré boli umiestnené v obrovskej hale prepchatej ľuďmi. Masa ľudí, obrovské množstvo vôní so mnou robilo hotové divy. Drvil som Esminu ruku, ale moja dočasná matka sa len usmievala a kreslila mi po ruke upokojujúce kruhy.

„To je v poriadku, Jack. Ty to zvládneš,“ pošepla mi vysokým hlasom, ktorému ľudské uši nemohli rozumieť.

Periférnym videním som zazrel Carlisea. ako sa zhovára s jedným kolegom. Vedľa neho stálo malé dievčatko. Mohlo byť o niečo staršia ako Claire. Na malú chvíľu som sa prestal ovládať a zhlboka som sa nadýchol. Celú moju bytosť naplnila nádherná vôňa. Bolo to tá najlahodnejšia a najsladšia vôňa, akú som za svojich osemnásť rokov cítil.

V hrdle som cítil oheň a v ústach som mal sucho ako na Sahare. Vnímal som prúdenie jedu v ústach a svoj žalúdok, ktorý sa škvŕkal od hladu. Svaly sa okamžite napli, pripravené vrhnúť sa na korisť.

Na paži som ucítil dotyk, ktorý mi takmer polámal kosti.

„Nech ťa to ani nenapadne!“ zasyčalo mi do ucha drobné čiernovlasé upírča.

Ešte nikdy som nevidel žiadneho upíra tak rád ako teraz.

„Emmett, povedz Carliseovi, že odchádzame,“ zavelila a tiahla ma k východu.

„Ďakujem.“ šepol som vďačne.

Na čerstvom vzduchu mi bolo oveľa lepšie.

„Si O.K, brácho?“ plesol ma po ramene Emmett.

„Dá sa to vydržať,“ odvetil som.

„Najlepšie bude, ak už pôjdem domov,“ zvesil som smutne hlavu.

„Mrzí ma, že ste kvôli mne nezostali do konca,“ dodal som.

„Jack, veď sme už videli všetko,“ zahlásil Emmett a hneď všetkým zdvihol náladu.

V duchu som sa usmial. Cullenovci boli naozaj fajn. Žiadne príkazy a zákazy ako u nás doma. Tu Carlisea všetci rešpektovali, ale nie ako vodcu, ale ako otca. Otca, ktorému nerobí problém dať na názor niektorého zo svojich „detí“, obzvlášť, keď má pravdu.

„Tak ideme, nie? Cestou si ešte kúpim Motošport, nech sa v noci nenudím.“

Rose štuchla Emmetta do rebier, až to zadunelo. Tí dvaja sa v noci určite nebudú nudiť. Ale moje myšlienkové pochody sa skončili vo chvíli, keď sme dorazili k autám a ja som si náhle uvedomil, že sa práve skončil môj posledný deň v koži upíra. Lebo ráno budem konečne človek!

koniec 5. časti

Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí čítajú túto poviedku, že museli čakať na ďalšiu kapitolu tak dlho, ale problémy v praci mi nedovoľovali sadnúť si k internetu. Vynasnažím sa polepšíť a 6. časť pridať čo najskôr. Prosím o komentíky!!

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Výmena - 5. časť: