Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 39. kapitola

Sraz Ostrava!!! 33

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 39. kapitola„Prosím, otvor oči," šepol potichu ten najkrajší hlas na svete.
V živote som neostala stáť tak strnulo.

18.04.2014 (12:00) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1657×

 

(Jane)

Každým dňom mi príde vzdialenejší a vzdialenejší,

aj keď viem, že ostal v mojej hlave.

Pozerám na tvoju fotku. Neviem, či sa mi chce plakať.

Viem, že áno.

Viem, že keby som si to pripustila, nikdy by som plakať neprestala.

Nikto mi ťa nevie nahradiť.

Nikto.

Nič.

Tie spoločné chvíle strávené spolu.

Je to ťažšie, než som si myslela.

Pri každom pohľadu na naše fotky sa mi zapáli iskra v tele.

Bolí to.

Už to nikdy nebude také pekné.

Neviem prečo.

Neviem ako.

Neviem nič o tom, prečo to také je.

(Nikto)

V ruke zvieral čierny plášť, ktorý vytiahol zo zaprášenej skrine svojho mŕtveho kamaráta. V druhej ruke mal ukrytý zásnubný prsteň, ktorý od neho Heidi dostala pred bojom s Rumunmi a ďalší plášť, tentoraz ženského strihu, patriaci Belle.

Felix sledoval, ako mu veci vzali a uložili na zem, akoby ich chceli zapáliť. Všetci vegetariáni potom mlčky prešli k rohu miestnosti a potichu to všetko sledovali.

Samantha podišla smerom ku kôpkám predmetom a sadla si na zem. Jej oči sa už sfarbovali do čierna.

Mlčky sledovala predmety a vyzerala, že premýšľa sama nad sebou.

Potom sa natiahla k Demetriho plášťu a so zavretými očami sa ho dotkla, akoby tam niečo cítila. A zrejme nebola ďaleko od pravdy.

Felix sa tváril neurčito. Nechcelo sa mu veriť tomu, že dokáže zo vduchu vyčarovať mŕtvych upírov. Nie je to možné, opakoval si v duchu. Snažil sa neprepadať nádeji, že by ešte mohli žiť. 

„Poď sem." Len sťažka si uvedomil, že Samantha volala na neho. Zatváril sa podozieravo, no prišiel až k nej a opatrne ju sledoval.

„Len si ho predstav," ozvala sa opäť a ukázala smerom na plášť. 

Skúsil to.

Možno až príliš rýchlo sa mu vybavila jeho tvár.

Možno až príliš silne uvažoval.

Neveriacky sledoval, ako sa spolu s vybavením Demetriho začal plášť tvarovať do tvaru tela.

Nedokázal uveriť vlastným očiam.

Demetri sa posadil a začal si zmätene prehmatávať telo.

Felix sa ani nezmohol k ďalšiemu slovu. Carlisle podišiel až k nemu a dával si pozor, aby neboli jeho pohyby až príliš rýchle. Keď sa Samantha postavila, Demetri sa po nej útočne ohnal, akoby predstavovala nebezpečenstvo, okamžite stál na nohách a prebodával ju červenými očami.

„Asi si na neho myslel príliš slabo," skonštatoval Carlisle potichu, „stratil pamäť. Musí sa mu opäť vrátiť."

„Ako?" To bolo jediné, na čo sa Felix zmohol. 

„Väčšinou je to stretnutie s milovanou osobou," vydedukoval chytro vegetarián a kývol smerom k dverám, „asi sa bude najprv musieť stretnúť s Jane."

Keď vyslovil jej meno, Demetri sa odrazu otočil smerom k nemu a zamračene pozeral na zem, akoby mu to meno niečo pripomenulo.

(Jane) 

Možno... Možno to už chápem.

Možno som trestaná za to, koľko bolesti som predtým spôsobila iným. Možno to tak má byť. Tak nikdy nebudem šťastná.

Hahaha. Akoby som mohla byť.

Vidím to. Skončilo to lipnutie na krásnej minulosti. 

Chcem umrieť. Možno sa to dá. Boli sme narodení pre smrť.

Každým dňom sa naše mená pridávajú do žrebovacieho pohára smrti.

Už nikdy nebudem môcť plakať. Už nikdy nebudem môcť jesť.

Ono je v podstate jedno.

„Jane," Felix bol prekvapivo neuveriteľne tichý. Nepočula som, ako vošiel. Možno to však bolo len tým, že som nevnímala realitu. 

Jeho úprimný a mierne neistý úsmev, ktorý sa mu roztiahol po tvári, ma šokoval. Bolo také zvláštne vidieť na ňom taký šťastný úsmev.

„Čo sa deje?" Prekvapilo ma, ako znie môj hlas zachrípnuto. Moja ruka automaticky vystrelila ku krku. Prekvapene som sa okolo neho chytila a prešla si prstami po ohryzku. Kedy som naposledy pila?

Usmial sa ešte viac, ukázal aj zuby.

„Felix!" zavrčala som netrpezlivo a zazrela na neho dostatočne hnusne na to, aby začal vysvetľovať.

„Poď so mnou." Bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia ma schytil za dlaň a vytiahol do stoja.

„To si tu všetci muži robia so mnou čo chcú?!" vyhŕkla som podráždene, keď ma vláčil von z izby a bolo mu jedno, že nespolupracujem. 

„Ver mi," zašomral si popod nos a zrýchlil. Z jeho tela som cítila akýsi zvláštny elán, niečo neuveriteľne spokojné. Nechápala som to. Moja nespokojnosť opäť zvrástla.

Ani ako malá som nemala rada prekvapenia. Myslím.

„Zavri oči," prikázal mi potichu. Namiesto uposlúchnutia som ich na neho dokorán vypleštila a neveriac sledovala, ako podišiel k jeho izbe a zastal. 

„Felix, čo robíš?" vydýchla som nervózne, keď ma chytil za ramená a prstami zatlačil viečka k sebe. Otvoril dvere a vtlačil ma do izby.

„Janie, ver mi," šepol mi do ucha upokojujúco, „len tu skús pár sekúnd počkať," doplnil rýchlo a vybehol z miestnosti.

Čo mu je?

Ostala som bez pohnutia na mieste a snažila sa prísť na to, prečo sa chová odrazu tak divne.

Niečo sa muselo stať.

Asi to nebolo zlé.

Vyzeral šťastnejšie a nadšenejšie, než kedykoľvek predtým za tie dva roky. Po prvý raz sa správal... uvoľnene.

O niekoľko sekúnd som počula zrýchlený beh dvoch osôb, ktoré sa rýchlo priblížili smerom sem. Ktosi opäť otvoril dvere.

„Neotváraj oči," šepol Felix opäť a vykĺzol von rovnako rýchlo ako vošiel.

Počula som v miestnosti ďalšiu osobu a cítila som ako ktosi začal prekvapene predýchavať. Ozvalo sa niekoľko krokov a potom sa dotyčná osoba zastavila priamo predo mnou, a s odstupom dvoch metrov ma možno nehybne sledovala.

„Prosím, otvor oči," šepol potichu ten najkrajší hlas na svete.

V živote som neostala stáť tak strnulo.

Potom, čo som zbadala Demetriho, ktorý stál oproti mne a čakal na odpoveď - ktorá neprichádzala -, som len nehybne stála, pozerala mu do očí, v tvári šok. Nehýbala som sa, nehovorila.

V tejto chvíli som skutočne musela pripomínať sochu.

V izbe bolo ticho, obidvaja sme napäto čakali na to, či sa niečo stane. Keď ticho začalo byť nekonečné, Demetri podišiel o pár krokov ku mne a očami behal po mojej tvári s výrazom, akoby našiel čosi, čo dlho hľadal a nevedel nájsť. 

V mojej hlave sa spustil neuveriteľne silný tok myšlienok.

Začala som sa vznášať.

Moja myseľ upadla do extázy, a to som ani netušila, či je tá osoba stojaca oproti mne reálna.

Odrazu sa jeho tvár rozžiarila vnútorným svetlom a na perách sa mu usadil nádherný úsmev.

„Ty žiješ..."

Namiesto odpovede sa priblížil na niekoľko milimetrov odo mňa a medzeru medzi nami zmazal jediným, ľahkým bozkom.


« Předchozí díl Následující díl »

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 39. kapitola:

 1
9. Irtemed
27.04.2014 [13:34]

IrtemedJá věděla, že bys Dema nezabila;)) doufám, že dá Caiusloví co proto;)))) čekám, jak to dopadne;))))))) Emoticon

8. kika
25.04.2014 [20:18]

Ahoj kedy das dalsiu cast?!

7. Maja
22.04.2014 [14:52]

Ahoj. Bomba len trosku kratke Emoticon
Kedy vratiš Beluu?
Kedy pridas dalsiu cast,je t bomba Emoticon Emoticon

6. Lilith
19.04.2014 [2:48]

Wau ,wau a zase wau Emoticon Emoticon Emoticon krasna kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon

5. marketasaky
18.04.2014 [17:07]

marketasaky Emoticon Emoticon

4. NatalieVolturi
18.04.2014 [16:28]

NatalieVolturiTop Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Top top kapitola Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon klaniam sa tvojmu talentu a tvojim napadom na poviedky. Bez tvojich poviedok by bol svet černejší, teda aspon na tejto stránke Emoticon Emoticon Emoticon

3. BellaDemetri
18.04.2014 [13:01]

BellaDemetriGood, to bolo krásne Emoticon Hlavne Janie a Dem na konci Emoticon Teším sa na ďalšiu, ktorú som tiež už čítala... Emoticon Ale aspoň trochu Emoticon
P.S. Kedy nebudeš na tablete a budeš môcť písať? Emoticon Emoticon

2. Jana
18.04.2014 [12:42]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Satu
18.04.2014 [11:58]

SatuAhoja,

už párkrát som si prečítala niečo z tvojej tvorby a veľmi ma teší, že si sa tu tak za, pomerne, kratší čas zorientovala a vo všetkých ohľadoch zlepšila.
Nemáš tak veľa chýb a píšeš pútavo, dobre sa to číta.
Tož, veľa šťastia v písaní a len tak ďalej. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře