Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Victim - 4. kapitola

06.07.2010 (11:15) • Gina • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1640×

Edward

„Teraz nie je vhodný čas. Za chvíľu uvidíš prečo,“ odpovedal som jej a ona len nadvihla jedno obočie. Počul som, ako vonku pred domom parkuje auto. Pravdepodobne prišli Felix s Demetrim. Odstúpil som s Bellou od dverí a postavili sme sa ku schodisku. Ani nie o minútu sa otvorili dvere, no ten kto prišiel nebol Felix, ani Demetri, ale Aro. Videl som, ako sa zhlboka nadýchol a potom sa otočil k nám. Zazeral na Bellu. Jeho oči boli čierne ako noc. Bol hladný.


„Nie! Strýko,“ skríkol som na Ara, keď sa k nám začal pomaly približovať. Nemohol som to dovoliť, Bella bola moja! Bellu som si posunul za chrbát, tak, aby nemohla vidieť na Ara. Nechcel som, aby sa vystrašila, už videla dosť. S pohľadom upreným na Ara som Belle pošepkal.

„Vybehni schodiskom hore. Druhé dvere vľavo. Za chvíľu tam prídem. A neotáčaj sa. Prosím,“ šepkal som, no dobre som vedel, že ma Aro počuje. Bella sa otočila a poslúchla ma. Tento okamih si teda budem musieť zapamätať. Bella ma počúvla. Možno sa to už nikdy nebude opakovať. V tomto momente si zachránila svoj život. Zhlboka som sa nadýchol a vykročil som smerom k Arovi, ktorý si ma prezeral chtivými očami. Vedel som, že robím dobre.


Bella

Poslúchla som Edwarda a vybehla som po schodisku, pričom som schody brala po dvoch. Ten malý okamih, kedy som na chvíľočku zazrela jeho strýka Ara, sa mi pravdepodobne už navždy vryje do pamäti. Čierne oči, kĺzal po mne pohľadom, röntgenoval ma, hladový pohľad ma dokonale vystrašil. Keď si ma Edward potiahol za seba, neprotestovala som asi po prvý krát v mojom živote.

Keď som sa dostala na vrh schodiska, premohla ma neskutočná zvedavosť. Chcela som vedieť, čo bude Edward robiť s jeho strýkom. Mala som také tušenie, že sa mi to nebude páčiť, no moja zvedavosť bola neukojiteľná. Presne tak ako túžba po Edwardovi. Pritisla som sa chrbtom k stene, zhlboka som sa nadýchla a vydýchla a pootočila som hlavu, aby som videla, čo sa deje v hale.


Chlapec s rozcuchanými bronzovými vlasmi a vystrašenými očami sa blížil smerom k hladnému upírovi. Nechcel dať najavo strach, jeho splašene bijúce srdce a roztrasený krok ho však prezradili. Kopec odvahy, štipka rozvahy. Nepremyslel si, čo sa stane, ak sa hladný upír dostane k takej lahodnej krvi, aká bola tá jeho. V tento moment bol korisť a jeho lovec stál nad ním, vyceril ostré zuby a zúrivo zavrčal. Chlapec si už uvedomil svoju chybu, zastal, no nemohol cúvnuť.

„Tu nie,“ zasyčal chlapec, no upír nereagoval. Približoval sa pomaly k svojej obeti. Nedbal na pravidlá, dohodu, ani na sľuby. Teraz potreboval cítiť tu životodarnú tekutinu vo svojich ústach, potreboval sa nasýtiť. Dostal sa až k chlapcovi, jeho oči sa zasekli vo vystrašených očiach. Upír používal svoju moc, dotkol sa chlapcovej ruky, čítal mu myšlienky, prúdil do neho trochu zo svojej energie, odvahy. Krv chutí lepšie, ak je upírovi daná, nie násilím vzatá. Priblížil sa k jeho krku, zhlboka nasal vôňu, bruškami prstov pohladil pulzujúcu tepnu. Na jazyku cítil jed, už nemohol vydržať, v jednej sekunde preťal ostrými tesákmi tenkú kožu na krku a začal lačne sať. Predtým však povedala jednu vetu, ktorá chlapcovi utkvie v pamäti navždy.

„Zamiloval si sa. Obetoval by si pre ňu život.“

Toto všetko, celá táto scenéria sa odohrala v pár sekundách, no pre chlapca sa to zdalo ako večnosť, po ktorej tak baží, a ktorú za chvíľu dostane.


Asi som čakala všeličo, len to, čo som práve videla, nejako nezapadlo do mojich predstáv. Edward strnulo stál a pozeral do očí svojmu strýkovi, ten sa po chvíli usmial a svoj pohľad zdvihol hore k schodisku, presne na miesto, kde som stála ja. Stiahla som sa rýchlo ku stene, no bola som si istá, že ma zazrel. Zdola sa ozval hlboký smiech a ja som znovu vykukla. Edwardov strýko mal položenú jeho ruku na Edwardovom ramene a priateľsky sa usmieval. Naklonil sa k nemu a niečo mu pošepkal do ucha. Edward sa začal otáčať mojim smerom a ja som pochopila, že je na čase, aby som sa vyparila tam, kde som mala. Znovu som sa stiahla, pritisla ku stene a potichučky prešla k dverám, kde som naňho mala počkať. Opatrne som schytila kľučku do dlaní a prekĺzla som do tmavej miestnosti snažiac sa nenarobiť veľa hluku. Rukou som šmátrala popri dverách na stene, v snahe nájsť vypínač svetla.

Izbu zalialo prudké svetlo a ja som až musela trochu privrieť oči. Zvyknutá na tlmené svetlo, alebo tmu, sa moje oči snažili prispôsobiť, no musela som pár krát zamrkať, pretože som sa cítila ako oslepená. Pretrela som si prstami oči a poriadne sa rozhliadla po izbe, do ktorej som sa dostala.

Na prvý pohľad bolo vidieť, že som v chlapčenskej izbe. Farby stien, nábytok, no predovšetkým neporiadok. Musela som však obdivovať všetky prepychové a luxusné veci, ktoré sa v jeho izbe nachádzali. Veľká posteľ, kožená sedačka, masívny stôl a nábytok z dreva, plazmová televízia a drahé stereo. V pravom kúte izby však bolo piano, ktoré ma zaujalo najviac. Žeby hral? Prišla som k nemu bližšie a prstami som prebehla po klávesoch. Nikdy som nevedela hrať na nejakom hudobnom nástroji, to však neznamená, že som po tom netúžila.

„Hráš?“ ozval sa hlas spoza môjho chrbta. Neprekvapil ma, počula som, ako sa dvere potichučky otvorili. Sama pre seba som sa usmiala, pokývala som hlavou so strany na stranu a otočila som sa k nemu.

„Nie, ty?“

Neodpovedal. S očami zaseknutými do tých mojich sa ku mne priblížil, sadol si na stoličku pred klavírom a mňa si stiahol na svoje kolená. Neodvrátil zrak, stále mi pozeral do očí a jeho prsti sa rozbehli po klávesoch. Celú izbu zaliala nádherná melódia. Bola som to ja, kto odvrátil zrak od jeho krásnych očí a so zatajeným dychom som sledovala, ako jeho prsty ladne behajú po klávesoch a vytvárajú takú krásnu skladbu. Zatvorila som oči a všetkými zmyslami som sa pokúšala vnímať Edwardovu hru.

„Keď som s tebou, mám pocit, že lietam,“ ozval sa mi pri uchu šeptom Edwardov hlas, „Nedokážem myslieť na nič iné.“ Perami sa mi dotýkal ucha a potom sa zhlboka nadýchol do mojich vlasov. Zachvela som sa vzrušením.  „Mám pocit, akoby sme boli stvorený jeden pre druhého. Už od nášho prvého stretnutia.“ Dohral a sa rukami ma objal okolo pása. „Už tam na ulici, keď si bola opitá, som vedel, že budeš moja. Milujem ťa,“ dohovoril mi, otočil si moju tvár k sebe a spojil naše pery. Ja som si však skoro uvedomila, čo povedal, snažila som sa ho od seba odtiahnuť, no nijako nereagoval. Vedela som, že je len jedna možnosť, ako ho donútiť sa odo mňa odtiahnuť. Keď sa mi jazykom dostal do úst, zahryzla som sa mu doň.

„Čo to, do pekla, robíš?“ skríkol a vypľul krv, čo sa mu nahromadila v ústach. Jeho zovretie okolo môjho pása však nepovolilo, skôr naopak, ešte zosilnelo. Moja ruka mi automaticky vyletela k jeho tvári, s úmyslom dať mu riadnu facku, no jeho ruka vystrelila k tej mojej a zabránila mi uskutočniť môj plán.  Nežný pohľad sa zrazu zmenil na zúrivý a dala by som ruku do ohňa za to, že jeho oči sa mi zdajú tmavšie.

„Na ulici? Keď som bola opitá?“ skríkla som a nepodarilo sa mi zakryť zdesenie.

„Myslím, že teraz je ten správny čas,“ prehovoril napokon. Zovretie jeho rúk povolilo a ja som nezaváhala, utekala som k dverám. Lomcovala som kľučkou, no dvere boli zamknuté. Vedela som, že je zle.

Autor: Gina (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Victim - 4. kapitola: