Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Väzeň číslo 1968 - 11. kapitola

18.12.2011 (17:45) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1727×

Náhle som pocítila veľkú prázdnotu, moju myseľ zachvátila panika a pichlo ma v hlave. Bola to neznesiteľná bolesť, cítila som sa strašne osamelá, zničená a smutná. Nevedela som, čo sa deje, ako to, že vidím len nejaké obrazy a ľudí, ktorých ani nepoznám.

Chcela som z tých pocitov a obrazov zmiznúť, chcela som sa objaviť na nejakom peknom mieste, kde nebude ani jedna osoba z mojej minulosti. Pokúsila som sa zhlboka nadýchnuť, no strhla som sa, pretože ma pichlo pri pľúcach. Pokúsila som sa otvoriť oči a pozrieť sa, či presvedčiť sa, čo mi tak bráni v dýchaní. Zamrkala som očami a ešte raz sa nadýchla. Znova tá bolesť.

Poriadne som roztvorila oči a hľadela na bielu miestnosť. V nose som mala nejaké hadičky, na prsiach som mala niečo prilepené, infúziu v žilách a na ruke som mala nejaký divný spínač. Vystrašila som sa, čo sa to deje? Čo sa stalo? Kde som? Nemala som byť mŕtva? Veď som cítila ako mi v krvi prúdil ten jed.

Pocítila som nejaký chladný dotyk na tvári. Strhla som sa. Predo mnou stál Edward a usmieval sa na mňa. Vyvalila som oči.

„Čo tu robíš, Edward? A čo tu robím ja? Nemala som už dávno byť mŕtva, veď som to všetko cítila... stáli ste za tým sklom a...“ vravela som roztržito. Edward ma chytil za ruku a usmial sa na mňa.

„Bella, upokoj sa. Si  v poriadku, neviem, o čom to rozprávaš,“ vravel Edward prekvapene a chytil mi čelo. Určite kontroloval, či mi nešibe.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa nahnevane.

„Som tak rád, že žiješ, už ťa chceli odpojiť od prístrojov. Je mi to tak ľúto, Bella. Pred... pred rokom ťa zrazilo auto a od vtedy si v kóme,“ šeptal a začal vzlykať. Čože? Takže všetko, čo som zažila, nebola pravda? Nezabila som ho? Nezabila som aj ďalších štrnástich mužov? Nestál proti mne Edward? Nevzdali sa ma moji rodičia? Teda Josh žije.

„Josh?“ spýtala som sa ho. Okamžite sa na mňa ublížene pozrel a zamračil sa.

„Bella, Josh ťa opustil, našiel si inú,“ povedal smutne Edward a pohladil ma po tvári. Takže... toto mala byť akási ukážka toho, čo by sa stalo, keby som ho zabila a aj ostatných? A prečo túžim po tom, aby to bolo naozaj tak, prečo túžim ho naďalej zabiť?

„Bella, čo si videla?“ spýtal sa Edward a sadol si na posteľ.

„To, čo sa stane, ak zabijem Josha, po tom, ako ma ty opustíš a vyvraždím štrnásť mužov. Budem stíhaná po celom svete, dostanem sa do väznice s číslom 1968 a vy... vy tam prídete pracovať, ale ty... ty budeš právnik a budeš svedčiť proti mne, nakoniec ma odsúdia na trest smrti a...“ Prišlo mi do plaču a neubránila som sa bolestnému vzlyku.

„Rodičia sa ma vzdajú a... keď ma budú usmrcovať, vy sa len bude pozerať za sklom, Edward. Budete sa pozerať, ako umieram.“ Už som nedokázala rozprávať. To, čo som prežila za ten celý jeden rok, bola moja minulosť, a je len na mne kam sa uberiem. Či ho naozaj zabijem, či ho napichnem, prebodnem, zastrelím, spôsobím mu bolesť, ktorú mi spôsobil on.

„Bella, nedovolím, aby sa to stalo,“ povedal rozhodne Edward. „Postarám sa o teba, rozumieš?!“

Pozrel mi do očí a pritiahol sa k mojej tvári. Rozbúchala sa mi srdce. V tom sne som ho nikdy nemilovala, vlastne, ani na začiatku vzťahu som neprechovávala žiadne city, no teraz... už mi nie je ľahostajný, mám ho rada.

Pohladil ma po tvári a nežne priložil jeho pery k mojim. Vzdychla som a pohladila ho po vlasoch. Oblízal mi pery. Nehorázne ma to vzrušilo, veď si predstavte, ste rok zavretí vo väznici, kde nie sú žiadni muži, a tebe ostáva len to, aby si sa uspokojil len ty sám.

Aj keď naozaj som vo väznici nebola, no bol to rok, čo som tam žila, zatiaľ kým som naozaj spala.

„Vieš, aké to bolo, Edward, byť rok so samými ženami bez muža?! Nevieš si to ani predstaviť, a ty, teraz ma tu provokuješ... len tak-tak sa šetrím, aby som po tebe neskočila,“ šeptala som a znova vzdychla, keď mi perami prešiel cez ucho. Zasmial sa a pobozkal ma na krk.

„Tak ak chceš, môžeš prísť k nám, keď ťa pustia, budem sám,“ šepkal a ďalej mi spôsoboval rozkoš. Zachichotala som sa a náhle ma to prešlo, pretože som si spomenula na Josha, ktorý mi voľakedy takúto rozkoš spôsoboval tiež.

„Edward, ja, chcem... túžim, aby trpel tak, ako ja, lenže sa bojím, že sa neovládnem a splním moju predpoveď.“

„Bella, nedovolím to. Nemusíš sa báť,“ povedal sladko Edward a usmial sa na mňa. „Musím ísť, idem všetkým oznámiť, že si už hore,“ usmial sa na mňa a pred odchodom ma obdaroval sladkým bozkom.

Spokojne som sa usmiala a neubránila sa pohľadu na jeho pozadie. Keď odišiel, moje myšlienky sa znova premiestnili k Joshovi. Veď ty ešte uvidíš, Josh! Uvidíš, aká dokáže byť Bella Swanová.

Áno, áno... možno ma fakt zabijete, že som práve toto spravila, lenže ja som mala vždy takéto plány a rozhodla som sa ich naozaj zrealizovať, okrem toho, nemusíte sa báť. Bella sa ešte stretne s Joshom. :)

Budem rada za akýkoľvek komentár. A inak, mám vôbec pokračovať? Lebo čím ďalej, tým je počet komentárov nižší a mňa to dosť prestáva baviť. :(

Zhrnutie

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Väzeň číslo 1968 - 11. kapitola :