Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 8.kapitola

22.01.2011 (12:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 4481×

8. kapitola

Edward:

„No tak, Bella, prebuď sa,“ kričal som na ňu a žalostne vzlykal bez sĺz. Oči mala zatvorené a srdce jej prudko bilo, našťastie pravidelne búchalo. Bez váhania som si ju vzal do náručia. Prepchal som sa cez všetkých ľudí, vyjavene pozerali na Bellu. Vyšiel som von, už u mňa stáli moji súrodenci.

„Hopla, trošku to prehnala!“ Zasmial sa Emm.

„Sklapni, ty debil, čo nevidíš, že omdlela?“ zúfalo som naňho vrčal a dal ju dozadu na sedačku. Alice si sadla k nej a ja som rýchlo vyštartoval domov. Z nohavíc som si vytiahol mobil.

„Carlisle, ideme domov, prosím, rýchlo príď! Bella omdlela,“ vysvetľoval som mu rýchlo.

„Čo robila predtým?“ pýtal sa vystrašene.

„Prehnala to s alkoholom.“

Carlisle sa zasmial, zavrčal som do telefónu.

„Prepáč, Edward, určite sa o chvíľu preberie. Len nie je zvyknutá na alkohol, bude určite v poriadku.“  Vypol som to a pridal na stošesťdesiat. Prudko som zabrzdil pred domom, kde ma už čakal Carlisle s Esme. Prekazili sme im večer.

Zobral som môjho anjela do ruky a vbehol s ňou dovnútra. Pravidelne oddychovala, takže asi spala, no ja som sa aj tak veľmi bál, čo ak sa otrávila alkoholom?

Položil som ju v obývačke na sedačku. Nervózne som pozeral na Carlisle.

„Uvoľni sa, Edward. O dve minúty sa preberie,“ uisťovala ma Alice. V duchu som si odpočíval každú sekundu a hladil som Bellu po čele.

„Koľko toho vypila?“ spýtal sa Carlisle.

„Asi desať pohárikov nejakého nechutne silného alkoholu. Emmett ju provokoval,“ Alice zavrčala na Emmetta. Bála sa o Bellu ako ja.

Osem, sedem, šesť, päť, štyri, tri, dva, jedna... Čakal som, kedy otvorí oči, ale nič. Vystrašene som sa pozrel na Alice. Tvárila sa zmätene, jej vízie neboli nikdy chybné.

„Carlisle, čo sa deje? Prečo sa nepreberá?“ pýtal som sa hystericky.

„Je v poriadku, synak. Jej myseľ sa nemôže prebudiť, myslím, že by ju prebralo, ak by si....“ odmlčal a chvíľu premýšľal.

Daj ju pod studenú sprchu, tak by sa mala prebrať.

„Pomôže to,“ pritakala Alice pri jej vízii.

Chytil som ju do náručia a niesol do našej izby.

„Môžem sa pozerať?“ pýtal sa Emmett. Zavrčal som naňho. Radšej som zamkol dvere od našej izby, položil som ju na posteľ.  Na tvári mala mierne omámený výraz. Opatrne som jej vyzliekol šaty, prekvapilo ma, že nemá podprsenku. Ešte som stiahol nohavičky, snažil som sa príliš nepozerať na jej telo, aby som nezabudol, čo som chcel urobiť. Tiež som sa vyzliekol a vošiel s ňou do kúpeľne.

Postavil som ju a pevne  držal, lebo by sa na nohách neustála. Najskôr som pustil teplú vodu, ale ona nič. Opatrne som ľadovú sprchu nastavil na jej nahé telo.

Vtom sa prudko mykla a zamrkala. „Ach, Bella!“

Prudko som ju pobozkal na pery.

„Čo sa stalo?“ zamrmlala ospalo.

„Myslím, že si bola v bezvedomí, opila si sa,“ oznámil som jej s úsmevom na tvári.

Oprela sa o moju hruď a zatvorila oči. Bola veľmi unavená a ešte nie celkom v poriadku. Má sa na čo tešiť ráno. Postojačky pravidelne oddychovala. Chytil som ju zasa do náručia a odniesol do našej izby. Položil som ju na posteľ a poriadne vysušil uterákom. Keď ležala0 nahá na posteli, vyzerala tak anjelsky a nevinne. Nemohol som od nej odtrhnúť oči. Radšej som jej nežne obliekol košieľku na spanie a poriadne ju prikryl. Aj zo spánku sa otočila na mňa a objala ma okolo pŕs.

Po hodine zízania na môjho anjela, prišla za mnou Alice. Všetci už začali baliť veci do škatúľ. Vlastne už skoro všetko mali, len my s Bellou sme ešte ani len nezačali. Nebolo kedy.

„Čo chceš, Alice?“ zašepkal som, aby som nezobudil Bellu.

Esme s Carlislom navrhli, že by sme mohli odísť do Darmouthu až o dva dni, aby sa dala Bella do poriadku. Povedala mi v myšlienkach.

„Nie, to je v poriadku. Vyrazíme až večer alebo lepšie by bolo, ak by ste išli skôr než my. Musíme odviezť všetky autá, ale ja Bellu nenechám riadiť, tak by sa Jasper alebo Emmett vrátili po jej auto. Medzitým by sme mohli všetko vybaliť a pripraviť,“ navrhol som jej.

Skvelý nápad, braček. Tak my vyrazíme o dve hodiny a vy za nami príďte. Poviem Emmettovi nech sa potom vráti sem a zoberie jej auto. My zatiaľ všetko dokončíme. So širokým úsmevom vybehla z izby a oznámila všetkých, že odchádzajú skôr.

Presne o dve hodiny, vďaka Alicinmu presnému plánovaniu, nahádzali všetky škatule do áut. Všetci boli radi, že ideme do novému domu. Obával som sa, že by Belle mohlo vadiť ďalšie sťahovanie, ale bola rovnako nadšená z nového mesta.

Celú noc mi prespala v náručí. Nadránom som zbalil všetky naše veci a odniesol ich do auta. O jedenástej som jej išiel urobiť obed, stále spala. Pomaly som sa začal báť, či nie je zasa v bezvedomí. Sadol som si k nej a pozoroval jej krásnu tvár. Jemnučko som ju pohladil po líci. Pohla sa a zamračila.

Otvorila oči a žmúrila zrak do svetla. Chcela sa dvihnúť, ale sykla od bolesti. Ruka jej automaticky vystrelila k hlave.

„Si v poriadku?“ opýtal som sa zúfalo, chcel som jej dajako pomôcť, ale nevedel som ako.

„Strašne ma bolí hlava a nič si nepamätám. Priložil som jej ruku na čelo, spokojne vzdychla a pridržala si ju tam. Vtom si chytila ústa a utekala do kúpeľne. V sekunde som bol pri nej. Opatrne som ju chytil a nechaj ju vyvracať sa. Potom som ju odniesol naspäť do postele.

„Už je to lepšie,“ uisťovala ma, očividne podľa môjho vystrašeného výrazu.

„Čo sa včera stalo?“

Pevne som ju objal. „Boli sme v tom bare, Emmett do teba lial dosť alkoholu, a potom už aj ty sama.“

„Och, ešte som nikdy nepila!“

Zasmial som sa a pobozkal ju na čelo. „Potrebujem sprchu,“ už hovorila trochu jasnejšie. Pustil som ju. Ja som jej zatiaľ z kuchyne priniesol jedlo a zbalil všetky naše veci do škatúľ.

„Kde sú ostatní?“ vyšla zo sprchy, mala na sebe len veľmi krátky uterák. Prišiel som k nej a objal ju, bradu som si položil na jej rameno.

„Už išli do Dartmouthu všetko vybaliť a dokončiť. My pôjdeme, keď budeš v poriadku,“ šepkal som a rukou som sa jej veľmi pomaly dostával pod uterák. Zastonala, ale odtiahla sa.

„Prepáč, Edward, ale je mi strašne zle. Možno až večer, bude treba pokrstiť našu novú izbu,“ otrela sa svojimi perami o moje a rýchlo sa prezliekla, keď si všimla moje čierne oči blúdiace po jej krásnom tele.

Podal som jej jedlo, ale zamračila sa. „Prepáč, ale naozaj nemám na nič chuť.“

„Niečo musíš zjesť, zlatko,“ presviedčal som ju . Nakoniec do seba dostala len vodu. Ležala na posteli a sledovala ma, ako balím.

„Ako vyzerá náš nový dom?“ spýtala sa.

„Vďaka Esme úžasne,“ viac som jej nechcel prezradiť, zamračila sa.

„Mám ti dajako pomôcť?“

„Už to mám,“ vydýchol som.

„Poďme už, som strašne netrpezlivá,“ postavila sa a ja som videl, ako sa jej zatočila hlava.

„Ukáž, zoberiem ťa,“ chytil som ju do náručia a odniesol do auta. Dom bol už úplne prázdny, Esme ho nechcela predávať, vraj ho ešte niekedy môžeme využiť. Posadil som ju do auta a ešte som dal do kufra nejaké veci. Sadol som si za volant a vyšli sme do nového domova. Cesta trvala asi šesť hodín. Bella bola celú dobu ticho, až po dvoch hodinách zaspala, bola nádherná. Viac som sledoval ju. Keď som zastavil pred naším domom, sklonil som sa k nej.

„Miláčik, vstávaj, už sme tu!“ Priložil som svoje pery na tie jej. Zamrkala a otvorila čokoládové oči.

„Už sme tu,“ oznámil som jej. Otvoril som jej dvere a nechal ju pokochať sa naším novým domovom.

„Páni, to je nádhera,“ povzdychla si. Náš nový dom je trochu podobný tomu starému. Je sklenený, ale steny sú čiernej farby. No, to ešte nevidela našu izbu a ostatné časti o dosť väčšieho domu. Vošli sme dnu, všetci boli v obývačke.

„Ahoj, Bella, ako ti je?“ pýtal sa jej Emmett so smiechom. Zavrčal som naňho.

Bella sklonila hlavu a začervenala sa.

„Poď, ukážem ti našu izbu,“ ťahal som ju hore po schodoch. Otvoril som dvere od našej izby. Bella vypleštila oči a usmiala sa.

„Tak toto je úžasné,“ rozplývala sa. Naša izba bola od predošlej väčšia. V rohu bola obrovská čiernobiela posteľ, na druhej strane bola sedačky, obrovské skrine kvôli Alice. Mali sme aj balkón, kde boli dve stoličky so stolom.

Bella vošla do dverí napravo, užasnuto pozerala na kúpeľňu. Mali sme tam aj sprchu a aj vaňu s výrivkou.

Vtom do našej izby vletel Emmett v plavkách. Bella naňho zmätene pozerala.

„Nejdete si zaplávať?“ pýtal sa nadšene.

„My máme bazén?“ pýtala sa so širokým úsmevom.

„Jasné, dole je jeden krytý a vonku je ďalší. No, ja idem a pohnite si.“ Vyletel z izby a ja som počul, ako skočil do bazéna.

Môj anjel ma objal, postavila sa na špičky. „Je to tu úžasné, ďakujem,“ zašepkala úprimne, z očí jej vyhŕkla malá slza šťastia.

„Som šťastný z toho, že si aj ty šťastná,“ sklonil som sa k nej a obtrel sa o jej pery. Pootvorila ústa a ja som na nič nečakal, jazykom som hľadal ten jej a pomaly som sa s ňou posúval k posteli. Vášnivo sme sa bozkávali a nahlas dýchali. Sadol som si na kraj postele, Bella si na mňa sadla obkročmo. Moje vzrušenie hneď reagovalo.

„Všetci sú doma,“ zašepkala vzrušene.

„To nevadí, zabudol som ti povedať, že tu máme zvukotesné steny, takže nás nikto nebude počuť,“ opäť som sa vrhol na jej pery. Odtiahla sa odo mňa.

„Pamätáš si, čo si mi sľúbila, že pokrstíme našu novú posteľ?“ hovoril som dosť vzrušene. Rukami som prechádzal po jej tele, prstami som sa dostal pod jej tričko. Zarazilo ma, že nemala podprsenku. Jemne som stláčal a hladil jej nádherné prsia.

„Počkaj, povedz, čo som hovorila včera večer?“ pýtala sa zadýchane.

Zasmial som sa. „Asi najviac si obdivovala môj zadok.“

„Aha,“ začervenala sa.

„Naozaj mám pekný zadok?“ spýtal som sa jej na rovinu.

Prevrátila očami. „Áno, veľmi pekný,“ priznala sa.

Vrhol som sa ňu a zvalili sme sa na posteľ. Tak a teraz jej všetko oplatím.

7. kapitola - 9. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 8.kapitola: