Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 37. kapitola

11.04.2011 (18:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 5224×

37. kapitola

Edward:

„Zlatko, vieš veľmi dobre, že máš ležať,“ prihováral som sa svojej manželke, ktorá sa prechádzala po kuchyni. Práve som prišiel z krátkeho lovu a mohol som vedieť, že neposlúchne. Už jej chýbal len týždeň do pôrodu a bruško mala ako pre dvojčatá. Carlisle jej povedal, aby stále ležala a ona, samozrejme, nepočúva.

„Bola som hladná,“ vyhovárala sa.

„Tak si choď ľahnúť ja ti niečo pripravím, dobre?“

„Hmm,“ zašomrala a pomaly išla hore. Sledoval som každý jej krok, aby sa jej niečo nestalo. Cez bruško si už totiž nevidela ani pod nohy a neustále bola veľmi unavená.

Rýchlo som jej urobil jedlo a k tomu, samozrejme, zmrzlinu. Vošiel som do izby, našťastie ležala a pozerala telku. Hneď ako ma videla, začala naťahovať ruky k jedlu. Usmial som sa a podal jej ho. Bella veľmi rada používala svoje bruško pri jedení, vždy si naň položila tanier. Sadol som si k nej a sledoval ako sa v nej stráca porcia pre troch. Bola strašne vtipná a vždy, keď som sa na nej trochu zachichotal, nahodila výraz rozzúreného mačiatka.

Ale na druhej strane ma trápil jej pôrod, Carslisle ma uistil, že to dopadne dobre. Vedel som, že do nemocnice by nemohla ísť rodiť, tak som ju chcel mať aspoň pri Carlisleovi.

„Zlatko, mali by sme sa už presťahovať naspäť do veľkého domu, aby bol Carlisle pri tebe. Nemôžeme vedieť, keby presne budeš rodiť a môžu nastať nejaké komplikácie,“ prehováral som ju.

„Edward, o tomto sme sa už bavili. Ešte chvíľku počkáme, a potom budem ochotná odísť odtiaľto, dobre?“ Uprela na mňa svoje krásne čokoládové oči a ja som musel súhlasiť.

„Fajn, ale ak pocítiš čokoľvek, čo dieťatko urobí, ihneď mi to povieš, dobre?“

„Jasné,“ pritakala mi a ďalej pozerala na telku a jedlo.

Ja som medzitým vošiel Belle pod tričko a pohladil jej veľké bruško. Naše dieťatko mi ihneď odpovedalo kopnutím.

„Vidím, že sa náš futbalista prebudil,“ usmiala sa moja manželka a položila svoju ruku na moju. Hneď začalo kopať. Takto reagovalo len na mňa a Bellu. Emmett sa dokonca raz kvôli tomu urazil, lebo pri jeho dotyku sa nič nedialo.

„Miláčik, premýšľala si už nad menom?“ spýtal som sa jej, lebo o tomto sme sa ešte nerozprávali.

„Vlastne áno, napadli mi dve mená.“ Tak to ma zaujímalo.

„Aké?“ vyzvedal som. Bella sa nežne usmiala a pohladila si bruško.

„Pre dievčatko sa mi páči Renesmé Elizabeth Cullenová,“ povedala a sklopila oči pod mojím pohľadom.

„Renesmé?“

„Áno, je to spojenie Reneé a Esme. Nikdy už neuvidím Reneé, tak mi napadlo, že budem mať nejakú pamiatku.“

Ja som na ňu len nemo pozeral a nemohol uveriť tom druhému menu. Elizabeth.

„A to druhé podľa tvojej mamky. Teda, ak sa ti nepáči...“ Vrúcne som ju pobozkal na pery, čím som jej vytrhol z úst slová.

„Ďakujem,“ šepkal som jej dookola do ucha a bol neuveriteľne šťastný. To je to najkrajšie, čo mi mohla dať.

Nežne sa usmiala a hladila ma po líci.

„A meno pre chlapčeka?“ spýtal som sa.

„Veľmi sa mi páči meno jeho ocka, takže by to bol malý Edward.“ A ja som mal pocit, že sa rozplačem. Bože, táto ľudská žena ma urobila tým najšťastnejším upírom na svete. Slzy. Potreboval som slzy.

„Obidve sú nádherné, zlatko. Ja neviem, ako sa ti mám odvďačiť.“

„Ja by som vedela - ďalšou zmrzlinou,“ dodala a ja som sa od šťastia rozrehotal.

„Už idem.“ Pobozkal som ju aj bruško a utekal pre ďalšiu zmrzlinu. Priblblo som sa usmieval a pomaly šiel naspäť po schodoch. Už som bol hore, keď som začul zbesilý tlkot srdca. Preboha. Takmer som prerazil dvere a hľadel som na Bellu, ktorá zamrznuto sledovala svoje bruško.

„Bella? Čo sa deje?“ spýtal som sa jej naliehavo a strhol z nej prikrývku.

Bella je prstom ukázala dolu a ostal som primrznutý aj ja. Praskla jej plodová voda.

Rýchlo som sa prebral. Priniesol som uteráky, vaničku s teplou vodou a snažil sa spomenúť si na všetky skúsenosti s pôrodom. Našťastie som prečítal veľa kníh a videl som v Carlisleových myšlienkach, ale toto bolo úplne iné. Ešteže Alice už kúpila všetky veci pre dieťatko.

Ešte som rýchlo zavolal Carlisleovi a zhúkol naňho, že Bella rodí, ani som nečakal na odpoveď.

„Takže, Bella, pravidelne dýchaj a ja sa pokúsim zahrať na pôrodnú babu.“ Od nervozity som sa aj zasmial.

„Som rada, že ti to je vtipné, ale ja rodím, Edward!“ vrčala na mňa cez zaťaté zuby. Jej kontrakcie sa začali stupňovať.

„Zlatko, opri sa o vankúše a poriadne roztiahni nohy. Dieťatko potrebuje ísť von.“ Rýchlo som ju pobozkal na čelo a utrel jej spotenú tvár. Snažil som sa v hlave rýchlo prejsť všetky vedomosti, otvorená bola dostatočne, takže...

„Zlatko, teraz poriadne zatlač,“ povedal som jej pokojne a Bella začala tlačiť. Tvár sa jej stiahla do bolestivého výrazu, ale videl som, že je veľmi silná. Zvládala to veľmi dobre a ja už som niečo uvidel. Bože, veď to je hlavička nášho dieťatka.

„Má to hlavičku,“ šepol som šťastne a vyslúžil si od Belly skeptický výraz.

„Skvelé, už sa cítim pokojnejšie,“ povedala ironicky a tvár sa jej znova stiahla do bolestivého výrazu.

„Tak, Bella. Teraz zatlač poriadne, nebude to dlho trvať. Vyzerá byť maličké. Teraz.“ Bellinka nahlas zrevala a poriadne zatlačila. Nahlas dýchala, až som myslel, že sa jej rozletia pľúca.

Po desiatich minútach som už držal na rukách krásne, malé stvorenie, ktoré nahlas plakalo. Moja manželka sa tiež unavene rozvzlykala pri tom zvuku.

„Je to dievčatko,“ šepol som šťastne a vtom sa rozrazili dvere. Carlisle.

„Och,“ vyšlo z neho. Rýchlo odstrihol pupočnú šnúru a prehliadol naše malé dieťatko. Zabalil ho do perinky a podal mi ho.

„Edward,“ šepla unavene moja manželka. Ľahol som si k nej a podal jej našu malé Renesmé Elizabeth Cullenovú.

„Je krásna,“ šepla Bella a ešte viac sa rozvzlykala.

„Má tváričku a vlásky po tebe,“ povedala nežne a ja som takmer vzlykol od šťastia.

„Ale očká ma po tebe,“ dodal som a objal ich obe. No vtom začali Belle klipkať oči, bola vyčerpaná. Zobral som si Renesmé do náručia, Carlisle ešte prehliadol Bellu a to už oproti nám stála celá rodina.

Podišiel som k nim a Esme dal moje malé dievčatko, aby som sa mohol postarať o svoju manželku. Všetci na Renesmé pozerali s otvorenými ústami a nemohli sa na ňu vynadívať. Ja som išiel rýchlo umyť svoju vyčerpanú manželku a potom ju dal do postele.

Všetci boli dole. „Je nádherná, Edward,“ hovorili a ja som nemohol nesúhlasiť.

„Pôjdem s ňou hore,“ oznámil som im a vtom sa na mňa všetkých šesť upírov zamračilo.

„Nebojte sa, ešte si ju užijete,“ uistil som ich a zobral si svoju dcérku. Vyšiel som s ňou do spálne a sadol si vedľa Belly. Konečne som sa mohol tým maličkým anjelikom pokochať. Bola nádherná, na hlavičke mala malé prstienky bronzových vláskov, jej pokožka bola bledá, takže predsa len nie je človekom, ale malým poloupírikom. Sladko spinkala a ja som sa jej bál dotknúť. Bola tak maličká a jemnučká. Opatrne som jej jedným prstom prešiel po líčku a usmial sa. Nemohol som sa na ňu vynadívať.

Sklonil sa k nej a jemnučko ju pobozkal na čelo. Nemohol som tomu uveriť, vedľa mňa ležal jeden anjelik a druhý mi spinkal v náručí.

„Ahoj, Nessie, pamätáš si ma? Ja som tvoj otecko,“ šepkal som jej a vtom otvorila oči a uprela na mňa svoje veľké čokoládové kukadlá.

36. kapitola - 38. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 37. kapitola: