Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 26. kapitola

15.03.2011 (16:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 4870×

26. kapitola

Edward:

Letel som dolu schodmi za tou mrchou. Adrenalín mi stúpol do hlavy a ja som chcel len jedno. Jej smrť. Bude pykať, nezaslúži si život. Prišla ako na zavolanie, len ona môže byť taká sprostá, že príde do domu upírov, ktorí ju chcú zabiť. Ani som sa nesnažil byť ako človek, bolo mi jedno, že uvidí, že nie som ľudská bytosť. Povedať to nebude mať aj tak nikomu, lebo bude mŕtva. Všetci na mňa v myšlienkach kričali, ale bol som rýchlejší. Stála pri dverách, takže som mal dokonalú možnosť ju roztrhať na kusy. Urobiť z nej nič, čo aj je. Z myšlienok som zistil, že sa prišla ospravedlniť, ale už je neskoro.

Skočil som na ňu a chytil ju za krk. Silno som s ňou tresol o stenu a moje ruky drtili jej slabučké kosti. Po pár sekudách začala lapať po dychu a ja som si to užíval. Vychutnával som si pohľad na ňu ako trpí.

Myšlienky mala nezrozumiteľné. Nemohla uveriť, že som sa dostal tak rýchlo k nej, vraj videla iba šmuhu. Ďalej ma zabíjala a preklínala Bellu v myšlienkach, ale dievča malo smolu.

A vtom mi ukázala v myšlienkach toho chlapa, Dannyho, ktorý ublížil mojej Belle. Rozrástla sa vo mne zúrivosť.

Ale zrazu som začul anjelský hlas. „Kde je Edward?“ šepkala moja Bellinka hore v izbe. Zúrivosť sa vytratila, pustil som tú kravu, ktorá už bola v bezvedomí a utekal za svojím anjelikom, ktorý ma potreboval.

Vletel som do izby. Bella ležala na posteli a vystrašene sa obzerala, nemohla sa hýbať. Rýchlo som k nej podišiel a hladil ju po vlasoch.

„Miláčik, už som tu, už je všetko v poriadku,“ uisťoval som ju. Čokoládovými očami sa pozrela do tých mojich a aspoň trochu sa uvoľnila.

„Edward?“ šepla.

Nežne som sa na ňu pozrel. „Áno, zlatko.“

„Sľúb mi, že tu so mnou ostaneš a nikam neodídeš,“ prosila ma. Nedokázal som, a ani som jej nechcel odolať. Jej smutnému vystrašenému výrazu.

„Sľubujem,“ šepol som jej do tváre a jemnučko pobozkal na špičku nosa. Pousmiala sa a okamžite zaspinkala. Dole medzitým Emmett s Jasperom premýšľali, čo majú urobiť s Tanyou. A mne napadol skvelý plán, Je to jediná možnosť, ten chlap si nezaslúži nič iné ako smrť. Tanyu nechám nažive, ale tak jednoduché to mať nebude.

Opatrne som odišiel z izby, ešte raz som sa pozrel na môjho spiaceho anjela. Trhalo mi srdce ju tu nechať, keď som jej to sľúbil, ale Esme dá zatiaľ na ňu pozor.

Zletel som dolu. Tanya bolo položená na sedačke a Emmett s Jasperom sa nad ňou skláňali.

„Edward, čo s ňou urobíme?“ pýtal sa ma Emmett.

„Dostal som skvelý nápad, ale bude pri tom obeť,“ oznámil som im. Vedel som, že im to vadiť nebude.

„V poriadku, ani neviem ako túžim po pomste za to, čo urobili Belle.“ Emmett nahodil profesionálny výraz a pozrel sa na mňa.

„Takže aký je plán?“

Otočil som sa na Jaspera. „Máme ešte tú zbraň, na ktorej nie je sériové číslo, tú kradnutú, ktorú sme našli v lese?“ spýtal som sa ho.

„Áno, je v garáži v skrinke v rohu.“

„Super, choď pre ňu.“

„Edward, si si istý?“ Prišiel za nami Carlisle.

„Áno, som. Veľmi dobre viem, že ty by si urobil to isté a okrem toho som zistil z Tanyiných myšlienok, že ten Danny už zabil jedno dievča, neprišli mu na to.“

Carlisle prikývol a išiel skontrolovať Bellu. Jasper o chvíľu prišiel so zbraňou a čiernymi rukavicami. Pousmial som sa nad tým.

„Ten Danny býva v lese na druhom konci mesta, takže nás nikto nevyruší,“ oznámil som im a rozbehol som cez les. Emmett zobral Tanyu, nechápal, lebo som im nepovedal celý plán. Zastavil som pár metrov od domu toho hajzla. Emmett s Jasperom už boli za mnou.

„Edward, vysvetlíš nám to aj celé?“ pýtal sa Emmett.

„Vydrž.“

„Kto to urobí?“ spýtal sa Jasper.

„Ja som sľúbil Belle, že už jej nikto neublíži, tak to aj splním,“ oznámil som im a zobral si zbraň. Pokojne som kráčal k domu a zaklopal slušne na dvere. Nikto sa neozýval a ja som tiež nepočul žiadne myšlienky. Sakra, musí byť doma.

Rozrazil som dvere a to čo som videl, som naozaj nečakal. Ten hajzel ležal na zemi v kaluži krvi a v ruke mal zbraň.

„Emm, Jasper, poďte sem,“ zavolal som ich.

Obaja si ho hodnú chvíľu prezerali. „Aspoň budeš mať čisté svedomie,“ povedal Emmett pokojným hlasom. Chytil Tanyu za nohu a šľahol s ňou o zem. Podišiel som k tomu hajzlovi a plnou silou som mu treskol do tváre a kopol doňho. Aspoň niečo.

„Takže, musíme to zamaskovať tak, že si budú ľudia myslieť, že ho zabila Tanya,“ povedal som im plán. Stále som bol sklamaný, že som ho nedorazil ja. Ktovie prečo sa zabil? Očividne vedel, že je Bella naša rodina a on sa nás asi bál.

Jasper s Emmettom si to mimoriadne užívali. Dokonale, podľa upírskych zmyslov sme nafingovali, že ho Tanya zabila. Chcel by som vidieť Tanyin výraz, keď sa prebudí so zbraňou v ruke a uvidí to polícia.

„Hotovo,“ oznámil mi Jasper. Pozreli sme sa na tú scénku, normálny človek na to nikdy nepríde.

„Emmett, zavolaj políciu, že sme začuli výstrel a v chatke našli mŕtveho chlapa a nejakú ženu,“ povedal som mu. Museli sme čakať až prídu, všetci boli z toho mimo, lebo Tanyu všetci veľmi dobre poznali. Teda, skôr jej rodičov. Podľa ich myšlienok som usúdil, že stopercentne verili tomu, že ho zabila. Dôkazy sú dôkazy. Asi trikrát nás vypočúvali, a potom nás pustili domov.

Nebol som síce stále spokojný, ale vedel som, že Belle už nikto neublíži. Nikto.

Ponáhľal som sa domov za svojím anjelom. Už z diaľky som počul, ako sa rozpráva s Alice v izbe. Vošiel som do domu a kývol na Carlisla, že je všetko vybavené, Jasper mu to išiel podrobnejšie vyjasniť. Rozhodol som sa, že to Belle nebudem hovoriť, nechcem ju zbytočne rozrušovať.

Máš problém, braček. Bella sa prebudila, keď si tu nebol. Vraj si jej sľúbil, že s ňou budeš. Alice sa ju snaží utešiť, že si v poriadku, a že sa onedlho vrátiš, oznamovala mi Rose v myšlienkach.

Celý napätý som vošiel do našej izby, Alice odišla a ja som pozeral do tváre svojej smutnej lásky.

„Bella?“ spýtal som sa, ale nereagovala. Chcela sa otočiť, ale bolesti jej to nedovoľovali.

„Zlatko?“ spýtal som sa znovu a sadol si k nej na kraj postele. Natiahol som k nej ruku, aby som ju pohladil, ale odtiahla sa.

„Bella, rozprávaj sa so mnou,“ hovoril som zúfalo.

„Sľúbil si mi, že ostaneš,“ šepla a z očí jej vyhŕkli slzy.

„Bell, už som tu s tebou. Potreboval som niečo nutne vybaviť, už neodídem, to ti sľubujem, naozaj,“ uisťoval som ju a konečne sa mohol dotknúť jej pokožky. Pohladil som ju po líci, Bella pod mojím dotykom privrela oči. Konečne som bol s ňou a nič jej nehrozilo.

„Milujem ťa,“ šepol som láskyplne a pobozkal ju na čelo.

Otvorila oči a sladko sa usmiala. „Aj ja teba, ty môj upír.“

Opatrne sa odo mňa odtiahla, zarazene som na ňu pozeral, čo robí. Ale potľapkala miesto vedľa seba. Až vtedy mi to došlo, chcela, aby som si k nej ľahol. Zababušil som ju do prikrývky a ľahol si k nej.

Bella mi zrazu chytila ruku a dala si ju pod prikrývku. Zmätene som na ňu pozeral, ale ona sa usmievala. Vyhrnula si tričko a moju ruku položila na jej ranu na bruchu.

„Príjemné chladíš,“ pousmiala sa. Pod dlaňou som cítil veľkú jazvu, ktorá mi dokazovala, že od nej neodídem ani na sekundu. Keď sa uzdraví, uskutočním svoj plán, a požiadam ju druhý raz o ruku. Snáď bude súhlasiť.

25. kapitola - 27. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 26. kapitola: