Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 24. kapitola

12.03.2011 (12:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 4785×

24. kapitola

Bella:

Nemo som pozerala na Edwarda, ktorý čiernymi očami hypnotizoval moje telo. Sem ide síce Carlisle, ale on je úplne v pohode.

„Idem dnu, takže mi je jedno, čo robíte!“ kričal Carlisle.

Vtom som ležala na posteli a bola zakrytá prikrývkou. Edward mal na sebe nohavice a sedel na pohovke a v ruke mal knihu. Knihu? Zmätene som sa obzrela, keď zrazu dnu vpadol Carlisle.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Edward nevinne, tak ten jeho výraz nemal chybu.

„Veľmi vtipné, Edward.“ Podišiel k nemu a chytil ho za ucho.

„Hej, čo robíš?“

„Ty ideš teraz na lov, povinne. A k Belle sa nepriblížiš celý týždeň. Už mám toho dosť! Úplne mi stačí Emmett s Rose a Alice s Jasperom!“ kričal na Edwarda, držal ho stále za ucho a ťahal ho zaň von z dverí. Edward sa na mňa ospravedlňujúco pozrel a už bol preč.

Tak fajn, budem musieť zaspať bez neho.

Ráno som sa zobudila na príjemné šteklenie na tvári. Blažene som sa usmiala, ešte so zatvorenými očami som ho chytila za košeľu a pritiahla k sebe.

„Bella, tiež ťa mám rád, ale keby to videl Edward... ja chcem ešte žiť,“ ozval sa Emmett a ja som prudko otvorila oči.

„Ty idiot, vypadni!“ skríkla som naňho.

„Tak teraz si ma urazila, ale mám ťa rád, tak si to nezoberiem k srdcu a okrem toho ťa mám dnes strážiť.“ Prudko som si sadla a poobzerala sa po izbe.

„Kde je Edward?“ spýtala som sa ho.

„Išiel na lov aj s ostatnými pokiaľ viem, my dvaja ideme do školy a ja teraz zastupujem Edwarda.“ Zoširoka sa usmial a stiahol zo mňa prikrývku.

„Čo robíš?“ skríkla som naňho.

„Ideme do školy, chápeš? To je taká budova, kde sa učí a píšu testy...“ vysvetľoval mi to ako malému dieťaťu.

„Ja viem, čo to je.“

„Urobil som ti raňajky.“ Zoširoka sa usmial a nevšímal si, čo hovorím.

„Tak to si pochutím,“ zamrmlala som.

„Prosím?“ pýtal sa Emmett so smutným výrazom.

„Nič, naozaj nič. Môžeš sa prezliecť?“ Stále stál na mieste a nemala som pocit, že by chcel odísť.

„Ja ti nebránim.“ Rehotal sa a čakal.

„Tak fajn, idem zavolať Edwardovi,“ pohrozila som mu. Vypleštil na mňa oči a už bol preč. Tentoraz som sa rozosmiala ja. Toto bude veľmi zaujímavý deň.

Zišla som dolu. Do nosu mi hneď narazil neuveriteľný smrad. Emmett mi dával niečo čierne na tanieri. Žiarivo sa na mňa usmial.

„Dobrú chuť,“ povedal mi a ja som sa nadvihnutým obočím pozerala na to... jedlo.

„Emmett, to... to čo je?“ pýtala som sa.

„Čo to nevidíš? Veď to sú vajíčka,“ krútil hlavou.

„Emmett, neviem, či si si všimol, ale ony ti prihoreli.“

Zamračil sa a odfrkol si. „Stále si len sťažuješ,“ odvrkol sa a s urazeným výrazom odišiel. Rozosmiala som sa a dala si len jogurt. Ten Emmettov pokus o jedlo som radšej vyhodila. Emm ma čakal vo svojou Jeepe. Och, nie. Toto bude jazda smrti. Neisto som si sadla vedľa neho a zapla si všetky potrebné pásy.

„Emmett, prosím, mysli na to, že som človek,“ šepla som a pevne sa držala sedačky.

„Neboj, Bells. Edward mi dal polhodinovú prednášku,“ uistil ma a vyšiel z garáže. Naozaj išiel pomaly, ale stále sa rehotal môjmu výrazu. Pred školou som už išla vystúpiť, ale Emmett mi to nedovolil.

„Čo je?“

„Ako tvoj starší brat a dnešný zástupca Edwarda ťa musím o všetkom poučiť. Takže žiadne flirtovanie s chlapcami. Žiadny sex po záchodoch a tak, veď to poznáš. Keď ti bude niekto ponúkať drogy, rázne odmietneš. Nechcem vidieť žiadne bitky a nepokúšaj sa nijako si ublížiť. Edward ma zabije, keď uvídi, že máš nejakú ranu, či modrinu. Je ti to jasné?“

Rozosmiala som sa a vystúpila z auta.

Išla som sa prvú prednášku. Sadla som si a už z diaľky som videla Tanyin nenávistný pohľad, ale ten sa zrazu zmenil a ona sa na mňa falošne usmiala. Radšej som odvrátila pohľad a počúvala profesora. Edward mi strašne chýbal, všetko bolo pre mňa nudné, keď som s ním nebola. Tanya sa na mňa ešte párkrát pozrela, ale ja som si ju nevšímala. Myslím, že včerajšok absolútne stačil.

Po dvoch hodinách som išla na ďalšiu prednášku. Keď som išla okolo záchodov, zrazu ma niekto vtiahol dnu.

„Hej!“ kričala som. Bol to nejaký nechutný dvojmetrový chalan s čiernymi vlasmi. Nenávistne sa na mňa pozeral a treskol so mnou o stenu.

„Čo chceš?“ vzlykla som. Srdce sa mi rozbúšilo a po tvári mi tiekol pot od strachu.

„Odplatu,“ ozval sa príliš známy hlas. Tanya.

„Čo odo mňa chceš?“ skríkla som na ňu so slzami v očiach. Nič nepovedala, len sa usmiala na toho dvojmetrového. Oprela sa o stenu pozerala na mňa.

„Prosím, neubližujte mi,“ prosila som ich. Toto bol jej plán, chcela, aby som sa cítila totálne ponížene. Ten vysoký ma zrazu chytil pod krk a na tvári som pocítila strašnú bolesť. Zosunula som sa na zem a chytila si tvár. Vzlykala som a počula som Tanyin smiech.

„Ty nebudeš Tanyu ponižovať!“ kričal ten chalan. Vtom ma kopol celou silou do brucha a ja som lapala po dychu.

„Emmett!“ zakričala som z posledných síl. Videla som len matne, začala som kašlať a na ruke som pocítila niečo teplé. Vykašliavala som krv.

Vtom ostalo ticho a ja som zrazu počula studenú ruku na čele. Otriasla som sa a kolená som si pritiahla k sebe. Čakala som na ďalší úder, ale nič.

„Počuješ ma?“ pýtal sa ma zamatový hlas. Otvorila som uslzené oči a bolestivo sa pozrela na neznámu osobu. Bol to nejaký chlapec s gaštanovými vlasmi a bledou pokožkou. Chytil ma za pás a snažil sa ma postaviť, ale mne sa podlomili kolená od bolesti. Zachytili ma ľadové ruky a ten neznámy ma chytil do náručia.

„Šššš, budeš v poriadku,“ šepkal. Pozrela som sa mu do očí, mal ich čierne. Preboha, veď to je upír.

„Prosím, daj ma dolu,“ prosila som ho s bolesťou. Bála som sa ho a ešte viac sa triasla.

„Neboj sa, ja ti neublížim,“ uisťoval ma a ja som mu verila.

Vtom sa rozleteli dvere a v nich stále Emmett. „Preboha, Bella.“ Vytrhol ma z náručia toho neznámeho upíra. Zavrčal naňho, ale hneď sa zarazil.

„Garrett?“ spýtal sa ho Emmett neveriacky. Nestihla som ani zistiť odkiaľ sa poznajú, lebo som znova začala vykašliavať krv. Emmetovi sčernali oči, ale držal sa. Chytila ma do jednej ruky a v druhej mal mobil.

„Carlisle, ihneď choď do nemocnice. Bellu niekto napadol, vykašliava krv!“ kričal hystericky do mobilu. Vtom som poslednýkrát zakašľala a pohltila ma tma.

23. kapitola - 25. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 24. kapitola: