Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 14. kapitola

20.02.2011 (19:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 5555×

14. kapitola

Bella:

„Takže s akým predmetom začneme?“ spýtal sa ma.

„S dejinami,“ navrhla som nadšene. Už som sa tešila, ako budem všetko vedieť, a on sa bude predo mnou vyzliekať. Už som cítila ako vo mne začína horieť vzrušenie.

Edward sa šibalsky usmial a zobral si učebnicu. „Takže, začneme s jednoduchou otázkou. Kedy bol výhlásený deň nezávislosti?“

Zoširoka som sa usmiala. „Bolo to 4. júla 1776.“ Stále som sa usmievala a čakala. Usmial sa a vyzliekol si jednu ponožku. Zamračila som sa.

Ďalšiu otázku mi dal naozaj ťažkú, a ja som nevedela. Najhoršie bolo, že som mala na sebe len košeľu, rifle, ponožky a nohavičky. Podprsenku som si na doma nikdy nedávala. Po ďalšej otázke som už bola bez oboch ponožiek, takže na radu prišlo oblečenie, ktoré zakrývalo určité časti tela. Edward sa samoľúbo usmieval.

„Niekto sa to nedoučil,“ provokoval.

„Však ešte uvidíš,“ privrela som oči.

Ďalšiu otázku mi dal vymenovať zakladateľské štáty, samozrejme, že som vedela, tak bol tiež bez ponožiek a na rad prichádzali rifle a košeľa.

„V ktorom roku nastali rozpory medzi Juhom a Severom?“ pýtal sa a mne zamrzol úsmev na tvári.

„Roku 1863,“ tipovala som so zatvorenými očami.

„Nie, bolo to v roku 1860.“ V očiach mu boli vidieť malé iskričky. S povzdychom som rozmýšľala, či si vyzliecť rifle, alebo košeľu. Ale vybrala som si rifle, nebudem tu predsa hore bez, zatiaľ čo on je celkom oblečený. Prepaľoval ma pohľadom, a jeho oči mierili na moje nohy. Krásnu zlatú farbu vystriedala čierna, plná vzrušenia.

„Kedy bola prvýkrát prijatá ústava?“ Videla som mu v očiach, že si myslí, že to neviem, ale mýlil sa.

„V roku 1787.“ Tentoraz som ho prepaľovala pohľadom ja. Naschvál si začal rozopínať košeľu pomaly, až príliš pomaly. Gombík po gombíku. Keď sa mi naskytol pohľad na jeho dokonalý hruď, nebola som schopná rozmýšľať.

„Môžeme pokračovať?“ vytrhol ma z roztúženého pohľadu. Pobavene na mňa pozeral a čakal kedy odtrhnem oči od jeho krásneho tela.

„Á... áno,“ vykoktala som.

„Kto bol v poradí štvrtý prezident?“

Tak teraz ma dostal. Snažila som sa zapojiť všetky mozgové bunky, ale nešlo. Pozrela som sa na Edwarda a pokrútila hlavou, že neviem.

Pozerala som sa mu do očí a ako som si rozopínala košeľu, gombík po gombíku. Pri treťom gombíku som sa musela zastaviť, keď som pozorovala ako sa mu mení výraz. Oči mu ešte viac zčernali, ruky zaťal do pästí a hypnotizoval moje krivky, ktoré mu boli odhlalené.

A vtom som ležela na posteli pod Edwardom. Strhol som mňa košeľu a okamžite sa vrhol na môj krk. Postupoval nižšie a perami prechádzal po mojich prsiach. Prehla som sa v chrbte a nahlas vzdychla.

„Edward, prosím,“ prosila som ho. Nemohla som to vydržať, a nebola som jediná. Ešte som nevidela Edwarda tak vzrušeného, no možno áno, ale teraz som si to naozaj nepamätala. Na nič nečakal a strhol zo mňa rifle aj s nohavičkami. Ešte sekundu pozeral zbožne moje nahé telo a už strhol veci aj zo seba.

Prudko do mňa vnikol a silno prirážal. Bol absolútne nabudený, že sa ani nepýtal, či ma niečo bolí. Ale mne to nevadilo, potrebovala som ho hneď. Stále rýchlejšie a rýchlejšie prirážal až sme obaja vykríkli. Edward sa zvalil vedľa mňa, otočila som sa nabok, aby sme na seba videli. Nohu som si preložila cez jeho pás a on podo mňa vsunul svoju ruku a pritiahol si ma k sebe. Až sa mi upokojil dych, mohla som prehovoriť, no predbehol ma.

„Prepáč mi to, zlatko. Neublížil som ti, nechcel som byť taký...“ Prerušila som ho rýchlym bozkom.

„Bolo to úžasné, ty si bol úžasný,“ uisťovala som ho.

„Naozaj som ti neublížil?“ nežne ma pohladil po tvári.

„Nie, cítim sa nádherne.“

Usmial sa. „Nemohol som si pomôcť, keď si sa vyzliekala.“

„Myslím, že takéto učenie budeme musieť preferovať častejšie,“ navrhla som vzrušene.

Hrdelne sa zasmial. „Ale to by si sa toho príliš veľa nenaučila.“

„Ale mne to nevadí,“ zašepkala som.

„Tak v tom prípade ani mne,“ mrkol na mňa a pobozkal ma na čelo.

Vtom nám do izby vletel Emmett, Edward ma v sekunde prikryl a zavrčal na Emmetta.

„Nechcem vás naozaj vyrušovať, ale máme návštevu,“ rehotal sa a Edward znova zavrčal. Nechápavo som na nich pozerala.

Zdvihla som obočie. „Vysvetlí mi to niekto?“

„Tanya asi zistila, kde bývame. Dnes večer má večierok, tak ma prišla pozvať. Idem to vybaviť.“ Edward si rýchlo obliekol rifle a išiel dole. On išiel bez košele? Uvedomila som si, okamžite som si dala len saténový župan po stehná a bežala som dolu. Edward stál vo dverách, nemohla som si nevšimnúť jej pohľad, ktorý spočíval na hrudi môjho manžela.

Podišla som k Edwardovi a objala som ho zozadu okolo pásu, pozrela som sa na Tanyu.

„Ahoj, neviem, či si ma pamätáš, ale ja som Bella, Edwardova manželka,“ objasnila som jej, ale ona akoby ma vôbec nepočúvala. Edward priložil ruky na moje, ktorými som ho objímala a pozrel sa na Tanyu.

„Takže, prídeš?“ opýtala sa ho akoby nič.

„Určite prídeme veľmi radi, o koľkej?“ odpovedala som namiesto neho.

„Super, o ôsmej v bare Nightroom. Veľmi rada som ťa videla, Edward.“ Odkráčala preč a pri chôdzi nechutne vrtela zadkom. Edward sa otočil ku mne a objal ma okolo pásu.

„Ty tam chceš ísť?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím.

„Aspoň môžeme spoznať nových ľudí,“ odvetila som. Edward privrel oči.

„Tak fajn, mám v pláne jej ukázať, že si už zadaný. Počula vôbec, že som jej povedala, že som tvoja manželka?“

Zamračil sa. „Nie, vôbec ťa nepočúvala. Myslí si, že ju dnes na večierku pobozkám,“ znechutene si odfrkol.

Zavrčala som.

Emmett sa hrdelne rozosmial. „Bella, to bolo dobré na to, že nie si upírka.“

„Vďaka, Emmett, už sa cítim lepšie,“ odpovedala som skepticky.

„To som rád, Bells. Neboj sa, pôjdeme tam všetci, však, zlatko?“ zakričal na Rosalie.

„Samozrejme,“ odpovedala mu.

Edward sa na nás pobavene pozeral. „Kde sa to v tebe berie, Bella?“

„Musím bojovať za svoje dokonalé manželstvo a odháňať všetky nadšenkyne môjho manžela. Pretože je len a len môj." Edward sa blažene usmial. Postavila som sa na špičky a pobozkala ho na pery.

„Len a len tvoj,“ mumlal medzi bozkami.

„Alice, potrebujeme vybrať oblečenie!“ zakričal Edward a vrhol sa na moje pery.

13. kapitola - 15. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 14. kapitola: