Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 10. kapitola

28.01.2011 (09:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 4558×

10. kapitola

Bella:

Po mojom „úžasnom“ nedobrovoľnom kúpaní v bazéne som sa išla prezliecť, Alice plánovala ešte ďalšie nákupy pre nástupom do školy. Všetci sme protestovali, ale Alice sa nedala nijako presvedčiť. Po trinásť-hodinovom nákupe, sme išli konečne domov. Zvalila som sa na posteľ a odmietala vstať.

Vtom ma niekto pohladil po vlasoch. Spokojne som zatvorila oči a užívala si dotyky.

„Láska, musím ísť na lov, ale za hodinu som späť, dobre?“ pýtal sa, akoby som mu nedovolila ísť.

„Fajn, hlavne sa poponáhľaj, a odo mňa si nemusíš pýtať povolenie,“ uškrnula som sa.

„Lenže ty si moja manželka,“ pobozkal ma na líce.

Zasmiala som sa. „Aha, takže ti môžem dávať rôzne príkazy a ty ich vždy splníš?“ žartovala som, no on sa dlho neozýval. Pozrela som sa na jeho nerozhodný výraz.

„Áno, presne tak,“ šibalsky sa usmial.

„Tak to by som mala častejšie využívať,“ zašepkala som vzrušene a natiahla sa k nemu. Zarazil sa.

„Ešte jeden pohľad a neodídem, takže radšej idem, lebo v noci nebudem schopný...“ skočila som mu do reči.

„Choď, choď,“ poháňala som ho.

Rozosmial sa, čo najviac mohol, a už ho nebolo. Ľahla som si naspäť a zatvorila oči. Trochu som sa obávala zajtrajšieho dňa. Zasa budú všetky dievčatá vyzliekať môjho manžela očami, ale ja im budem veľmi dobre pripomínať, ku komu ten anjel patrí. Viem, som trochu sebecká, to je tým, že ma môj manžel až príliš rozmaznáva.

O chvíľu som pocítila ľadové telo vedľa seba. Spokojne som si vzdychla a objala ho okolo pása. Ani som sa neobťažovala otvoriť oči. Posunula som sa vyššie a priblížila sa k jeho perám. No, vtom som zacítila inú vôňu, než tú čo som čakala. Prudko som otvorila oči, pár milimetrov odo mňa bol Emmett so širokým úsmevom na perách. Totálne som sa začervenala. Už to asi nemohol vydržať a vybuchol od smiechu.

„Idiot,“ postavila som sa a išla dole. Stále sa hihúňal, až sa otriasal celý dom. Skončila som v kuchyni a zobrala si zmrzlinu. Sadla som si v obývačke vedľa Carlisle.

„Nechcem urážať tvojho syna, ale mám pocit, že pri premene sa mu v mozgu stala nejaká chyba,“ povedala som mu a Carlisle sa rozosmial.

„Čo ti zasa urobil?“ stále sa smial.

„Ľahol si ku mne do postele  a ja som si myslela, že to je Edward. Takmer som ho pobozkala,“ zavrčala som a do úst si napchala plnú lyžicu zmrzlinu.

„Len ťa má veľmi rád, ale to si ho nevedela, čo robil Edwardovi, keď ťa ešte nepoznal. Teraz si namiesto neho našiel náhradu. Možno ho to raz prejde, aj keď o tom pochybujem,“ jemne sa usmial a otcovsky ma pohladil po vlasoch. Chvíľu sme spolu pozerali nejaký dokument, no ja som po pol hodine zaspala.

„Kedy zaspala?“ začula som hlasy v polospánku, niekto šepkal.

„Asi pred hodinou,“ hovoril Carlisle potichu.

„Prečo nie je v našej izbe?“ pýtal sa anjelský hlas, ihneď som spoznala Edwarda. Vtom bolo ticho asi počúval myšlienky.

„Ja ho raz prizabijem,“ zavrčal potichu. Zrazu som pocítila ako ma berie na ruky.

„Ahoj,“ zašomrala som nezrozumiteľne.

„Spinkaj, miláčik. Zajtra musíš skoro vstávať,“ pobozkal ma do vlasov a ja som sa poddala spánku. V noci som si neustále pociťovala Edwardovo objatie, tak som dokonale spala. Ráno ma jemne hladili prsty po tvári.

„Vstávaj, zlatko. Škola volá,“ povedal zvesela.

„Neznášam túto vetu,“ zamrmlala som a pretiahla cez seba prikrývku.

„Ako myslíš,“ povedal a ja som v jeho hlase začula, že niečo plánuje. Ucítila som ako vliezol pod moju prikrývku. Perami mi prechádzal po obnaženej nohe, cez koleno a veľmi pomaly cez stehno. Zachvela som sa, keď sa dostal k mojím nohavičkám. Pokračoval vyššie, po brušku a rukou pod tielko. Jemne stlačil moje vzrušené prsia a prešiel cez ne perami. Rýchlo som vyletela z postele, stačilo mi pár sekúnd a museli by sme odložiť školu na zajtra, nemali by sme na ňu totiž čas.

Rýchlo som sa osprchovala, Edward ležal na posteli v čiernych rifliach a tričku rovnakej farby. Vedľa neho boli položené veci. Zamračila som sa.

Edward sa samoľúbo usmieval.

S povzdychom som si obliekla úzke čierne nohavice, šedý dlhý pulóver a čierne sako. Dole pri posteli boli nachystané čierne lodičky s desaťcentimetrovým opätkom.

„Tak toto si odmietam obuť,“ zavrčala som.

„Nemáš na výber,“ zakričala na mňa Alice. Obula som si ich a Edward už pri mne stál.

„Vyzeráš nádherne,“ zašepkal mi do ucha a ja som sa zachvela. Jemne mi skusol ušný lalôčik, jeho oči ihneď sčerneli.

„Škola,“ pripomenula som mu.

„Jasné,“ perami mi prešiel od ucha až po kútiky úst. Pootvorila som ústa, ale nič, len tichý smiech. Nahnevane som si ho pritiahla za tričko a prudko ho pobozkala. Dlho mu netrvalo, a už sa zapájal. Jeho ruka skĺzla na môj zadok, jemne ho stlačil. Slastne som zavrnela.

„A už stačí,“ kričala Alice.

Odtiahla som sa od omámeného anjela a išla dolu. Všetci už na nás čakali. Rýchlo som sa najedla, lebo Emmett bol dosť netrpezlivý. S Edwardom sme išli Volvom a ostatní išli v Emmettom Jeepe. Zaparkovali sme pred školou. Edward mi otvoril dvere a všetky oči sa automaticky premiestnili na nás.

„Myslím, žeby si si mal dať na čelo ceduľku s mojou fotkou, kde by bolo napísané: Už som ženatý,“ žartovala som, ale aj trochu žiarlila. Všetky dievčatá pohľadom vyzliekali môjho manžela.

„V tom prípade si ju daj aj ty s mojou fotkou, toto bude naozaj ťažké, myšlienky tých chalanov nie sú príliš slušné,“ zavrčal.

Pevne ma objal okolo pásu a ja som si dala ruku do jeho kapse na zadku.

„Pani Cullenová, mohol by som vedieť, prečo je vaša ruka na mojom pozadí?“ uškŕňal sa.

„Musím ukázať všetkým, že si už zadaný a len tak mimochodom, takému pozadiu sa nedá len tak jednoducho odolať,“ hovorila som vzrušene.

„Len počkaj na večer, ty moja potvorka,“ usmial sa od ucha k uchu a jeho oči boli čierne.

Podľa popisu sekretárky sme išli na prvú prednášku, ktorú sme mali s Emmettom. Dnes máme našťastie len dve. Sadla som si medzi Emmetta a Edwarda, s ktorým som mala prepletené prsty. Profesor sa nám predstavil a hneď začal s prednáškou.

Po chvíli som si všimla ako jedna blondína, ktoré sedela pred nami, sa stále otáča na môjho manžela a okato s ním flirtuje. To ma nevidí, či čo?

Pozrela som sa na Edwarda, ktorý „počúval“ profesora. So záujmom sa na mňa pozrel.

„Čo chce tá blondína?“ zavrčala som, na čo sa Emmett rozrehotal, pár ľudí sa na nás pozrelo.

„Vraj som neuveriteľne nádherný a premýšľa nad tým, ako vyzerám nahý. A myslí si, že si moja sestra alebo len nejaká kamarátka,“ povedal, akoby nič. Emmett sa zasa rozosmial.

„Tak to by si to mala trochu ujasniť,“ povedala som trochu samoľúbo a celým telom sa otočila na Edwarda. Vášnivo som sa pritisla na jeho pery, automaticky sa ku mne pridal a naše pery sa divoko pohybovali. Odtrhol nás od seba až Emmett.

„Myslím, že už stačí. Nemala by si tak trápiť nášho Edíka a len tak mimochodom, na tú blondínu to nejako nezaberá. Stále sa usmievala na Edwarda." Pozrela som sa naňho, ale ten len pokrútil hlavou a chytil ma okolo pása.

Po nekonečne dlhej prednáške sme išli na druhú, ešte sme čakali v pekne vyzdobenej chodbe s diplomami na Alice, ktorá mala hodinu s nami. Emmett išiel za Rose a ja som sa konečne zbavila jeho poznámok.

Vtom sa k nám približovala tá blondínka. Zastavila sa u nás a pozorovala Edwarda priamo pred mojimi očami, ktoré som vypliešťala.

„Ahoj, ja som Tanya,“ pozdravila Edwarda.

„Ahoj, ja som Edward a toto je moja manželka Bella,“ povedal jej a pevne ma k sebe pritisol. Musela som sa potichu zasmiať.

„A už musíme ísť,“ dokončila som a ťahala Edwarda preč. Tá nechutná Tanya s výstrihom až neviem kam a minisukňou vyzerala ako šľapka.

„Ešte sa uvidíme, Edward,“ zakričala naňho. Tak toto ma už totálne vytočilo. No Edward sa tváril úplne v pohode.

„Pokoj, Bella, prejde ju to. A okrem toho, nemyslím, žeby som chcel vymeniť svoju dokonalú manželku a milenku,“ zašepkal mi do ucha a ja som sa zachvela.

9. kapitola - 11. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 10. kapitola: