Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vampire reality 2. kapitola

13.11.2010 (17:30) • NoemiVolturiCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1827×

Sedela som v Jazzovom náručí na jednej z tých lavičiek v obchodnom centre. Bola som dokonale spokojná, šťastná a zaľúbená. Stalo sa toho toľko, ale záver je ten istý. Sme veľká, šťastná rodina. Lenže vždy mám pocit, že to nie je všetko, že nás ešte niečo čaká.

Jazz sa začal chechtať.

„Čo sa deje?“ Moja otázka ho ešte viac rozosmiala.

Prižmúrila som oči.

„Počkaj!“ Zodvihol prst a začal pomaly dýchať, aby sa ukľudnil. „Otoč sa,“ povedal mi. Obzrela som sa za seba. Emmett bol ovešaný ďalšími dvadsiatimi taškami a spopod nich mu trčala len hlava, na ktorej mal čelenku s anténkami.

„Ty tiež schytáš jedny,“ vrčal Emm.

„To teda nie! Moja žena mi takú hanbu neurobí.“ Otvárala som ústa, aby som niečo povedala, ale predbehol ma Emm.

„Tým chceš povedať, že moja manželka je krutá?“

„Nie, chcem tým povedať, že si pod papučou.“ Usmieval sa Jazz.

S Rose sme sa pozerali na tú scénu, čo sa odohrávala pred nami. Neveriaco sme krútili hlavami.

„Vážne máš jedny aj pre Jazza?“ šepla som Rose.

Pohrabala sa v jednej z tašiek a vytiahla také isté tykadlá ako mal Emm. Schmatla som ich a pričapla Jazzovi na hlavu, v ten moment zmĺkol.

„A že kto je pod papučou,“ rehotal sa Emmett.
Od môjho manžela dostal len varovné zavrčanie, ale nepomohlo.

„Ber tie tašky!“ prikázala mu Rose, okamžite stíchol a cupital za ňou ako poslušný pes.

„Neuškieraj sa,“ karhala som Jazza, „tie tašky čakajú aj na teba.“ Otočila som sa na opätku a kráčala za Rose do ďalšieho obchodu.

„Ale, miláčik,“ namietal Jasper.

„Žiadne ale! Tie tykadlá si nechaj na hlave, zober tašky a šmykom!“ Jasper sa okamžite spamätal a už kráčal vedľa mňa.

Za pár sekúnd sme vstúpili do ďalšieho obchodu so spodným prádlom. S Rose sme sa rozpŕchli po obchode a brali si jednu podprsenku za druhou. Zavreli sme sa do kabíniek aj s tou kopou v rukách a skúšali.

„Bude to?“ hulákal Emmett. Určite obidvaja sedia rozvalení na stoličkách pred kabínkami, a čakajú ako vždy. Obliekla som si na seba najvyzývavejší kúsok a vystrčila hlavu von z kabínky.

„Si si istý, Jasper?“

„Láska, to vieš, že áno.“

„Ale ja nie, čo ak bude chlpatá?“ Vytreštil oči Emmett na Jaspera.

„A čo, ak by som bola chlpatá ja? Nemiloval by si ma?“ Objavila sa Rose pri Emmovi.

„Rosei...“ Prehltol Emm.

„Tak?“

„Ale nie... To bol len vtip.“ Bol scvrknutý ako malé dieťa.

Pozrela som sa na Jaspera zatiaľ, čo tí dvaja sa dohadovali. Ukazoval mi, aby som k nemu išla. Ak to chlapec chce, tak to bude mať. Pomaly som odtiahla záves a vykročila. Jasper zhíkol a pomrvil sa na stoličke. Nemal kam utiecť, chudáčik. Sadla som si na neho, jeho ruku si položila na pás a oprela hlavu o jeho rameno.

„Čo na to hovoríš?“ opýtala som sa ho nevinne. Neodpovedal.

„Ja som vedela, že sa ti to nebude páčiť,“ povzdychla som si. „No, nič. Pôjdem to vrátiť na vešiak.“ Vstala som z neho a kráčala späť ku kabíne bez toho, aby som sa na neho pozrela. No odrazu ma niečo hrubo zatlačilo dnu.

„Na to zabudni! Chcem to mať doma. Pekne krásne si to kúpiš, ja ti dám na to peniažky, potom si to schováš do jedného zo šuplíkov, a na Valentína si to na seba zoberieš, ja to potom roztrhám, a vyhodím, a ty si kúpiš nové, čo samozrejme budem musieť schváliť.“ Stála som na mieste a nechala sa ním vyzliekať. Počúvala som tie jeho sprostosti. S prádlom zaobchádzal jemne, aby ho náhodou neroztrhal. Jeho oči černali, ruky sa sťahovali do pästí, a moje prsia reagovali na jeho dotyky. Stačilo pár letmých dotykov a ja som prahla po Jasperovi ako smädný po vode. Korzet rýchlo rozopol a pomaly ho položil na malú stoličku. Zodvihol sa späť ku mne. Jeho prsty zasunul za okraje nohavičiek. Znova tú látku opatrne sťahoval dole. Každý kúsok bielizne dôkladne poukladal.

„Čakáš na niečo?“ s úsmevom sa ma pýtal, keď som sa nemala k ničomu.

„Na teba.“ Rukami som mu prechádzala po hranách tváre.

„Milujem ťa,“ povedala som s čo najväčším citom.

„To ja milujem teba,“ pošepkal mi pri uchu.

Pousmiala som sa. Nie je možné, že niekto tak úžasný miluje niekoho takého ako som ja.

„Čo by som bola bez teba?“ pokrútila som hlavou.

„Nehovor tak. To ty si zachránila mňa.“ Ja jeho?

„Keby sa tak dalo slovami opísať to, čo k teba cítim, čo pre mňa znamenáš.“

„Aj keď to viem, neverím tomu. Idem proti svojej vlastnej schopnosti, ale vždy nemôžem uveriť tomu, že niekto taký úžasný existuje. Čím som si ťa zaslúžil?“

„Prestaň!“ Zamračila som sa. „Jasper... Sľúb mi, že ma nikdy neopustíš.“ Len pri tejto myšlienke mnou striaslo. Nič na svete nie je dôležitejšie ako on. Bez neho nie som.

„Nikdy! Po tom, čo sme si prešli, ťa už nepustím.“ Objal ma.

„Pohyb!“ Emmett búšil do steny kabínky. On vždy vedel prísť v pravej chvíli.

„Už!“ zakričala som mu späť.

„Zabijem ho a potom ti to vynahradím.“ Letmo ma pobozkal na pery.

Rýchlo som sa obliekla a aj s Jazzom vyšla von.

„Máš vybraté?“ opýtala sa ma Rose.

„Áno,“ odpovedal za mňa Jazz.

„Braček, kupuješ si to ty alebo Noe?“ Smial sa Emm.

„Čo myslíš, čo dostaneš na Vianoce?“ odbil ho Jasper a Emmett odrazu stíchol.

„Ešte chceš niekde ísť?“ Usmiala sa Rose.

„Myslím, že už môžeme ísť domov.“

Nasadli sme do auta a za pol hodinu už boli doma.

„Sme tu!“ naschvál som zakričala, aby to počuli, predsa len, čo ak sú ešte v posteli?

„Rýchlo! Prečo tá Noe prišla tak skoro,“ fňukala Sim.

Skoro? Boli sme preč štyri hodiny! To je ale vďaka.

„Posteľ celá?!“ zakričal Emm do domu pomedzi smiech.

„Nie, môžeš ju ísť rovno upratať.“ Sim schádzala po schodoch.

„Ale mami,“ Skúšal na ňu psie oči.

„Buď to, alebo samotka bez Rose.“ Emmet okamžite vyštartoval.

„Choď mu pomôcť.“ Štuchla som do Jazza.

„Prečo?“

„Samotka?“ Pozrela som na neho pohľadom, ktorý nepripúšťal námietky. Samozrejme o chvíľu ho už nebolo.

„Veľmi pekne ďakujem.“ Carlisleov hlas bol plný sarkazmu.

„Štyri hodiny ti nestačili?!“ Mala som na jazyku aj horšiu otázku, ale krotila som sa.

„Štyri?!“ Vyvalil na mňa oči.

„Štyri, Carlík, štyri!“

_____________________________________________________________________

Ospravedlňujem sa, že táto kapitola je tak neskoro, bola to moja chyba. No dúfam, že som to veľmi nedobabrala a vám sa to páčilo :).

Simiik

NoemiVolturiCullen

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vampire reality 2. kapitola: