Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upírska bolesť - Prológ

13.02.2011 (18:30) • Mija • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1108×

Prológ

Ja a Alice – no nie

„Neznášam ťa!“ O.K. Možno by som to mala stručne vysvetliť. Alice je moja jediná a biologická sestra. Videla som ju po dlhej dobe. Ja som ju hľadala asi 100 rokov a teraz zistím, že ona si užíva s nejakou rodinou Cullenovcov. Samozrejme, jej ani nenapadlo, že môžem žiť. A že tiež môžem byť upír ako oni. Nezaoberala sa tým, veď mala Jaspera. Prečo by sa mala zaujímať o sestru, o ktorej si myslela, že je mŕtva? Aj keď sa nenašiel jej hrob, a ani nikde nevystavovali, že zomrela. Na čo by sa takými maličkosťami zaoberala? Pre ňu je sestra absolútne nič. Pokojne si tu užíva, zatiaľ čo ja som ju hľadala asi sto rokov a aj viac. Pre mňa to naneštastie znamenalo veľa. Tak dávno som ju hľadala. Tak dávno som sa jej chcela vyrozprávať. Tak dávno som chcela vidieť moju staršiu sestru. Povedzte mi, čo by ste robili, keby ste sto rokov hľadali svoju sestru, a potom zistíte, že ona na vás úplne zabudla?! No a preto kričím: „Neznášam ťa!“ dookola.
„Liss, prosím ťa. Nekrič tu!“ Alice bola, samozrejme, nahnevaná, že jej kričím v izbe. Jej milovaný Jasper sedí na posteli s hlavou v dlaniach. Ani ma to neprekvapuje. Dovtedy netušil, že jeho milovaná Alice má aj sestru. A ešte k tomu upírsku, biologickú sestru.
„Obidve sa upokojte,“ hovoril tým svojím prekrásnym hlasom, ktorý ma naozaj doteraz znervózňuje. Hlavu dvihol a pozrel sa na nás jeho prekrásnymi zlatými očami: „Neverím vlastným ušiam. Hádate sa tu ako keby ste sa od narodenia nenávideli. Preboha, Alice, veď je to tvoja mladšia sestra. Mali by ste sa objať a porozprávať a nie tu po sebe kričať ako...“
Úplne som s ním súhlasila. Nechcela som sa s ňou hádať, veď začala ona. Do izby vtrhlo pár ostatných Cullenovcov a jedno dievča.
Normálne živé dievča, s naozaj sladkou vôňou krvi. Ihneď som zareagovala a priskočila ku nej. Nanešťastie tam bol Ed – či ako ho volali – a zastavil ma. Takmer som skončila na druhej strane izby, prilepená na stene. Alice sa iba krátko zachichotala. To som jej dopriať naozaj nechcela.
Mojich schopností bolo veľa: telepatia, premiestňovanie, rýchlosť a podobné veci. A tak nebolo ťažké objaviť sa pri nej a zraziť ju k zemi, ako som aj urobila. O chvíľu sa v izbe už nikto nesmial. Jasper ku mne pribehol a začala sa bitka.
Jeho rýchlym a presne nasmerovaným pohybom a úderom, som sa dokázala uhnúť málokedy, a keď som ho zázrakom trafila, ani to s ním nemyklo. Ale neskôr som si všimla, že sa skvelo zabáva a smeje sa pri tom. Tak fajn! Teraz som na rade ja pomyslela som si víťazne a premiestnila sa za neho. Nanešťastie zareagoval, ale nestihol sa uhnúť, a to ma zázrakom ani veľmi nepotešilo, ako keby ma netešilo, že s ním bojujem. Zrazila som ho k zemi. Ostatní Cullenovci sa na mňa vrhli, tak som hneď schytila Jaspera a premiestnila nás na záhradu. Usmial sa a odpľul si. Chvíľu sme na seba iba hľadeli, ale potom sa vrhol na moju ruku. Môj nepodarený pokus vykrútiť mu ruku, skončil zle: vykrútil ju on mne a skončila som niekde vysoko na strome. Vyliezol za mnou. Našťastie urobil správne, lebo práve vtedy vyšla rodinka Cullenovcov, aj s dievčaťom, na trávnik, kde sme bojovali. Kým som sa nad tým zamýšľala, skončila som dole hlavou, visiac dolu hlavou z jedného konáru. On sa zvesil oproti a dobre, že sa naše pery nespojili.
„Bojuješ dobre,“ uznal a dýchal mi do pier, čo ma znervózňovalo, ale nechcela som mu uhnúť pohľadom. „Ešte niečo doladiť a budeš lepšia než ja.“
Usmial sa a ja som nás premiestnila do lesa. Samozrejme tak, aby nás nevideli. Ešte by si mysleli, že sme sa trochu zblížili. Oddialila som sa od neho a kráčala som smerom hlbšie do lesa.
„Kam ideš?“ spýtal sa, keď som už bola pár metrov od neho. Zastala som a otočila som sa tak, aby som mu videla do tváre. Ruky som založila v bok a nos dvihla hore, ako nejaký rozmaznanec.
„To musíte vedieť kam idem? Ste vari moja stráž? Keď chcete vedieť kam idem, poďte so mnou, pane,“ uklonila som sa, ako keď sa klaniate princovi alebo kráľovi, a znova som sa dvihla. Videla som ako sa mu zaiskrilo v očiach a myklo kútikmi úst. Otočila som sa a kráčala hlbšie do lesa. Netrebalo ani natrčiť uši a Jasper pribehol neskonalou rýchlosťou ku mne. Ešte sa obzrel, ale potom ladným krokom kráčal popri mne a začal sa ma vypytovať:
„Ako si sa stala upírom?“ spýtal sa po krátkej odmlke. Normálna a bežná otázka. Pochybujem, že by to Al zaujímalo. Ale Jasper nie je Alice a je slušné odpovedať, nie?
„Bolo to pár dní potom, ako Alice utiekla z domu," začala som vysvetľovať. „Navštívil nás jeden policajt. Vraj tiež hľadal Alice.  Ale klamal. Iba chcel urobiť z otca a mamy upírov. Nakoniec to skončilo tak, že urobil upírku iba zo mňa a ja som zabila rodičov. Doteraz to ľutujem, ale bola to prvá noc. A navyše v našom meste to bolo nebezpečné. Bolo tam priveľa vlkolakov.“
„Aha! A prečo si hľadala Alice?“
„Ja, na rozdiel od nej… Ja ju mám rada. A chýbala mi.“

1. kapitola

Autor: Mija (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upírska bolesť - Prológ: