Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri alebo blázni? - 15. kapitola

01.07.2012 (18:30) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1632×

15. kapitola

Pohľad Edwarda:

„Emmett! Rosalie ma skoro zabila a ty vravíš, že si si celkom zvykol? Dočerta, mal si ma ty vôbec niekedy rád?“ Videl som, ako sa Emmett zdráha odpovedať a ani som sa mu nečudoval. Rosalie bola naozaj nádherná žena a ak by som mal chvíľu, aj ja by som asi podľahol jej čaru, aj keď to vôbec nebol môj typ.

Isabella sklamaná ušla na námestie. Zvolal som na ňu, ale ignorovala ma. Fľochol som pohľadom po Emmettovi. „Tak to ti pekne ďakujem, teraz ju môžem ísť hľadať.“ Chcel som ísť za ňou, aby mi ďaleko neušla, no Rosalie ma zastavila.

„Počkaj. Nechceš sa náhodou aj ty stať upírom? Zbavil by si sa všetkých starostí a s radosťou pomôžem priateľovi svojho milenca.“ Trochu mnou trhlo pri poslednom slove. Emmett teda naozaj nezaháľal.

„Nie, ďakujem. Zatiaľ som nad tým neuvažoval, nebolo kedy,“ zdvorilo som jej odvetil a pobral sa hľadať Bellu.

Prešiel som cez námestie, ktoré sa už vyľudnilo a zazrel Bellu, ako vchádza do bočnej uličky na druhej strane. Bežal som za ňou, len tak-tak, že som ju zase dostihol. Keď nereagovala na moje volanie, schytil som ju za ruku a pritiahol k sebe. Plakala. Dokonalú tvár, bielu ako mramor, mala zaliatu slzami, ktoré jej stekali po brade až na šaty. Srdce ma zabolelo, keď som ju takúto videl. Palcom som jej zotrel všetky slzy, ktoré sa jej začali znovu hrnúť z očí a objal ju, aj keď sa bránila.

Táto situácia mi pripomínala môj rozchod s Jessicou. Aj tu to pohorelo na otázke lásky a to sme boli spolu tak dlho. No nakoniec som bol aj celkom rád. Zbavil som sa hlúpej Jess a mohol sa zamerať na Angelu. Aj keď som si to vtedy predstavoval trochu inak.  

„Bella, upokoj sa. Emmett je proste sukničkár,“ snažil som sa ju upokojiť. To však privolalo ešte ďalší nával sĺz. So ženami som to nikdy veľmi dobre nevedel, čo sa potvrdilo aj teraz. Už som mlčal a nechal Bellu, nech sa vyplače. Ja som zatiaľ vdychoval jej sladkú vôňu, ktorá ma k sebe priťahovala a ktorej som sa nevedel nabažiť.

Ani neviem, ako dlho sme tam takto stáli. Bella sa odrazu pohla a odtiahla sa odo mňa. Cítil som, aké mám stuhnuté všetky svaly, no ona už neplakala. „Už mi je lepšie, ďakujem. Môžeme ísť domov?“ hlas sa jej lámal. Prikývol som. Vzal som ju okolo pása a pomohol jej k starému pick-upu. Tesne pred ním sa však zrútila k zemi. Zhrozil som sa.

„Bella? Si v poriadku?“ Otočila ku mne čierne oči.

„Som hladná. Už viac nevládzem,“ vzdychla. Spustila ramená a ak by som ju nepridržal, hlavou by narazila o stenu.

„Ako dlho si už nebola na love?“ chcel som vedieť.

Pokrútila hlavou. „Ja neviem. Naposledy som pila tvoju krv.“ Trochu mnou striaslo pri tej spomienke. Podľa mojich výpočtov to bolo pred desiatimi dňami. Tipoval som, že by to nemalo byť veľa, ale ďalší sled udalostí jej na sile určite nepridal. Napadla ma bláznivá myšlienka.

„Napi sa jej znovu. Nechcem, aby si mi tu skolabovala. Moju krv si už raz ochutnala a ja chcem, aby si sa jej napila znovu.“ Vyvalila na mňa oči a odplazila sa bližšie k stene. „Myslím to vážne, Is. Napi sa mojej krvi!“ znelo to ako rozkaz, aj keď som to tak nemyslel. Nastavil som jej zápästie pred ústa. Počul som, ako naprázdno prehltla. Srdce mi bilo na poplach, keď sa krvavočervenými perami priblížila k mojej žile. Zavrel som oči a čakal na bolesť. Tá však neprichádzala. Po hodnej chvíli som oči znovu otvoril.

Bella bola teraz v tesnej blízkosti mojej tváre. Cítil som na krku jej chladný dych. Pokúsil som sa usmiať, ale vznikla z toho len nesmelá grimasa. Jej úsmev bol krajší. Načiahla sa ku mne a zahryzla sa do tepny.

Nebolelo to. Teda, aspoň na začiatku nie. Bolo to len, ako keď vás uštipne osa, či dotieravý komár. A potom... Začali ma opúšťať všetky sily. Neodpadol som, ani sa mi netočila hlava. Len som cítil, ako mi z tela vysáva životnú energiu. Objal som ju, aby som sa nezrútil k zemi a nechal, nech pokračuje.

Trvalo to len asi minútu. Pila pokojne a pomaly, aj keď som jasne počul ako pregĺga. Trochu ma striaslo a vtedy prestala. Nadýchol som sa, no vzduch mi pripadal akýsi riedky. „Edward,“ začul som šeptanie víly. Trochu som sa naklonil a predo mnou bola Isabella. Mala znovu krvavočervené oči a z pier jej kvapkala moja krv. Zotrel som jej ten malý dôkaz jej večeri. „Edward,“ zašeptala znovu. Asi sa mi to len zdalo alebo som bol už tak veľmi unavený, no jej hlas sa mi zdal neskutočne krásny. Aj jej tvár. Ale prečo som si to nikdy nevšimol? Pretože som mal iné veci na práci? Najskôr Jessica, potom Angela a akosi som zavrhol Bellu len preto, že bola upírkou? Ale to teraz už nevadí. Už je to jedno.

Pobozkala ma. Jej chladné pery sa priblížili k mojim a pobozkali sme sa. Sekundu som si myslel, že sa mi to opäť len zdá. Až keď sa mi do úst dostala hrdzavá chuť mojej krvi vedel som, že je to skutočnosť.

„Si slabý. Aj ty by si sa mal napiť,“ šepla mi do úst. Čože, chcel som povedať. Ale mala pravdu, bol som slabý. Oči sa mi znovu zatvárali. Len nejasne som si ďalej uvedomoval, čo sa ďalej dialo. Cítil som, ako sa zem podo mnou pohla. A potom sa zabuchli dvere na mojom aute. Pohodlne som sa oprel o sedačku a chcel zaspať. Facka ma však prebrala. Cítil som na sebe Isabellu. Sedela mi na nohách, alebo aj to bola len ďalšia hra mojej mysle? Niečo mi hovorila. Nerozumel som. Opäť ma pobozkala. Do úst sa mi dostala krv. Nič sladšie som nikdy nepil. Ale nemala hrdzavú chuť. Zjavne nebola moja. Rozlepil som viečka.

Isabella mi naozaj sedela na nohách v mojom aute. Pery som mal pritisnuté na jej ramene a sal jej krv. Slastne vzdychla.

Prestal som piť a vzal jej tvár do rúk. Nežne som ju pobozkal a ona pridala kus vášne. Bol to dlhý bozk, ale chcel som si ho vychutnať. Začul som ako mi rozopína opasok. Napli sa mi všetky svaly. Hrdelne som sa zachechtal. Bella teraz patrila mňe. Chcel som ju a ona mňa. A to mi stačilo.   

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri alebo blázni? - 15. kapitola: