Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si naša rodina - Prológ + 1. kapitola

18.08.2012 (15:15) • 9moncici9, VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 3046×

Prológ:

„Ten, kto vládne nad druhými, môže byť mocný, ale ten,  kto ovláda sám seba,  je predsa len mocnejší.“

Edward:

Slnko už zapadlo za forské lesy. Blíži sa ďalší letný večer a ja už vyčkávam vo svojom obľúbenom podniku pri pohári whisky. Tá hnedá tekutina, ktorá dokáže omámiť zmysli každého človeka, ale nie upíra. Milujem nočný život a hlavne cez letné obdobie, pretože tunajšie dievčatá, respektíve ženy, sa v tomto období obliekajú tak, že ich oblečenia viac odhaľuje, ako zahaľuje. To je aj dôvod, prečo som opäť tu. Zbiehajú sa tu najlepšie a najkrajšie kúsky z Forks a ja si môžem poriadne obzrieť svoju ďalšiu nevinnú obeť.

Som upír poháňaný svojím smädom a som dosť vyberavý. Keď si spomeniem na svoje začiatky po mojej premene, je mi zo seba samého priam zle. Ako som mohol tak dlho prebývať na zvieracej krvi, pri týchto myšlienkach ešte stále cítim na jazyku tie chlpy, ktoré som mal po každom love v ústach. Veľmi dlho som sa ochudobňoval o ten opojný pocit, keď sa zahryznete do svojej obete, keď vaša obeť plače, kričí a žiada o milosť.

Pri predstave čerstvej, teplej tekutiny, ktorá mi tečie dole krkom a zaháňa môj smäd, som si musel prejsť jazykom po svojich bielych tesákoch, ktoré sa túžili zahryznúť. Na jazyku som cítil jed, ktorý sa mi tvoril v ústach a cítil som, ako sa mi už oči menia na čierne, to všetko z tej túžby po krvi.

Očami som prechádzal po celou podniku a snažil som sa nájsť  vhodnú kandidátku, ktorá mi dopraje ten neopísateľný pocit vzrušenia. Hľadal som v mysliach žien, vždy som si vyberal prvotriedny tovar, ale vždy takú, ktorá sa utápala v žiali. Ktorej niekto ublížil, alebo ju len opustil priateľ. Bolo to potom o niečo jednoduchšie ju dostať. 

Z môjho premýšľania ma dostala až vôňa tej najlahodnejšej krvi, ktorú som kedy cítil. Tá krv mi doslova spievala, volala ma k sebe. Otočil som sa chrbtom, aby som sa pozrel na tú osobu, ktorá spôsobovala v mojom krku tú neskutočnú bolesť a pálenie. Ostal som v nemom úžase. Nielen krv, ale aj jej majiteľka, bola snáď tou najkrajšou a najdokonalejšou ženou, akú som kedy videl. A môžete mi veriť, že som ich videl za svoj život veľa.

Čierne vlasy s mahagónovým nádychom sa jej vlnili až po lopatky. Všimol som si, že ma sem-tam sledovala tými dvoma hlbokými čokoládovými jazierkami, v ktorých som sa roztápal. Jej plné pery potreté červeným rúžom si doslovne pýtali, aby som ich bozkával. Dosť, žiadne bozky. Ona je moja ďalšia obeť a nie žiadny románik. Tie pery ma však lákali, pri každom jej nádychu sa jej jemne zachveli a ja som cítil ako jej teplá krv pulzuje v tele. Mala na sebe čierne mini šaty, ktoré s jej snehovou pokožkou dokonale kontrastovali. Na nohách mala čierne ihličky a pravú nohu mala prehodenú cez ľavú a ja som mal neskutočný výhľad na jej dokonalé nohy. Chcel som vedieť na čo myslí, keď sa na mňa tak hanblivo pozerá a vždy si pritom zahryzne do spodnej pery. Započúval som sa do jej myšlienok.

„Pozerá na mňa, opäť na mňa pozerá. Nesmiem sa tam pozerať, nesmiem. Bože, keď on je tak krásny. Je vôbec krajší chlap od neho?“ Takéto myšlienky neboli nič nové pre mňa, každá žena bola mnou očarená, ale pri tejto mi to obzvlášť lichotilo. Usmial som sa a žmurkol na ňu pravým okom.

„Usmial sa, ale čo ak to nepatrilo mne? Určite to nepatrilo mne. Kto by sa už len usmial na takú, ako som ja.“ Táto bude moja, podceňuje sa, tak jej ukážeme, že je krásna. Škoda len, že dlho nebude. Postavil som sa a mieril si to k jej stolu. Počul som ako sa jej zastavil dych a pozorovala každý môj krok.

„On ide mojím smerom. Ide sem. Čo mám urobiť? Ujdem, nie na to je príliš neskoro, ale čo určite prejde len okolo a pôjde preč.“

To sa teda mýliš, maličká. Prišiel som k jej stolu a ona sa tvárila, akoby som tu nebol tak som si akože odkašľal a ona zodvihla svoj pohľad a uprene mi pozrela do očí. Preboha, ja som mal pocit, že mi vidí až do duše ten jej prenikavý pohľad.

„Dobrý večer. Som Edward, Edward Cullen,“ predstavil som sa a hodil po nej jeden z mojich najokúzlenejších úsmevov. Natiahol som k nej pravú ruku.

„Dobrý večer. Ja... ja som Isabella Maria Swanová, teší ma Edward,“ povedala  medovým hlasom a prijala moju ruku.

1. kapitola

Bella:

„Isabella Maria Swanová, na základe nedodržania rozkazu ste odvolaná a stiahnutá zo všetkých akcií,“ oznámil šéf tvrdým hlasom a ja som sa nezmohla na jediné slovo. 

Aby ste to chápali. Boli sme na akcii, kde bolo potrebné zneškodniť troch upírov a rozkaz znel čakať na zvyšok tímu. Ja som však usúdila, že čakať sa nebude, pretože už dva týždne sme po nich pátrali a teraz bola jediná príležitosť ich zneškodniť. Podarilo sa mi zneškodniť dvoch, ale tretí mi ušiel, a aby toho nebolo dosť, práve ten hlavný, ktorého bolo treba zabiť.

„Námietka,“ vykríkla moja sestra Alice.

Áno, mám sestru, dokonca dve sestry. Aj keď sú nevlastné, ale milujem ich najviac na svete. Alice je malá čiernovláska, ktorá miluje nakupovanie, aj na akciách musíme vyzerať dobre. Rose je blondínka a je nadpozemsky krásna a má obrovské srdce. Za každú cenu je ochotná brániť svoju rodinu. Mám aj maminu, volá sa Esme. Ona ma našla ako malé dievčatko zabalené v modrej dečke, ako si cmúľam palček na nohe a odpočívam v prútenom košíku. Zdá sa vám to ako z filmu? Možno, ale je to tak.

Som iná ako ostatní, pretože som napoly človek a napoly upír. Môj otec bol upír a moja matka človek, aspoň tak mi to vysvetlila Esme. Pre toto môžem byť tu, pretože mám skvelý čuch a dokážem sa dostať tam, kde sa obyčajný človek nedostane. Som rýchlejšia a šikovnejšia. Dobre, teraz mi to nevyšlo, aj to sa stáva.

„Ako to, že námietka? Ako si to dovoľujete, slečna Swanová, vzniesť námietku? Tu nie sme na súde!“ pohoršoval sa šéf a šermoval pri tom rukami.

„Pretože som počula o novom prípade. Jedine moja sestra je schopná zastaviť a zabiť Edwarda Cullena,“ prehovorila moja sestra. V sále nastalo ticho a každý zalapal po dychu. Meno Edward Cullen je na zozname veľmi dlho a za tú dobu nebol nikto schopný ho nájsť, nieto ešte ho zabiť.

„Nevlastná sestra, slečna Swanová,“ precedil medzi zuby a pokračoval. „Prečo práve vaša nevlastná sestra Isabella? Máme predsa cvičený tím, ktorý to zvládne aj bez nej.“ Samozrejme, že áno preto ho do teraz nikto nezabil.

„Vy, sa pýtate prečo? Je predsa nad slnko jasné, že nikto iný to nedokáže. Ona jediná je z nás nerozbitná, ona jediná sa dokáže k nemu dostať bez toho, aby ju zabil. Má predsa svoj dar a ona ho dokáže nájsť vďaka svojim zmyslom. Ona ho dokáže zabiť,“ obhajovala ma Alice. Šéf ale s týmto nápadom nebol vôbec spokojný.

„Naši stúpenci to dokážu, sú možno rozbitní viac ako ona, ale čo je na tom? Keď sa rozbijú, tak sa znova poskladajú.“

Hovoril o nich ako o nejakej veci, ktorá sa dá len tak poskladať. Viem, že každý člen spoločenstva vlastní prsteň, ktorý je starší ako samotný upír. Prsteň chráni obyčajného človeka tým, že keď ho upír zabije, tak sa po pár hodinách preberie, ale neplatí to, ak ho vysaje.

„Jasné a vy si myslíte, že Cullen je taký hlúpy? Vy si myslíte, že je taký sprostý ako novorodený upír? Preboha, on je predsa na svete niekoľko sto rokov a pozná prsteň a aj jeho silu. Pri prvej príležitosti zabije jedného z nás a stiahne mu z ruky prsteň a už nás nič neposkladá.“ Alice mala pravdu, stalo sa to aj jej priateľovi. Šiel po jednom upírovi, ktorý ho prekvapil zozadu a jedným ťahom mu zlomil väz, vzal mu prsteň a akoby to nebolo dosť, ešte ho aj vysal do poslednej kvapky. Krutá smrť.

„Pane, dovoľte mi prehovoriť.“ V sále opäť všetci stíchli a pozreli sa mojím smerom.

„Počúvam vás, Isabella,“ pokynul rukou nech predstúpim.

„Beriem na vedomie svoju chybu. Konala som nerozvážne a ľutujem to, ale Edwarda Cullena zvládnem. Viem, že som najvhodnejší kandidát. Po prvé, nemám prsteň, takže ma nebude podozrievať. Po druhé, mám čuch a nájdem ho aj na konci sveta a po tretie, mám štít, takže ma nemôže zabiť. Dali ste mi domov, prijali ste ma do svojho spolku aj napriek tomu, že nie som obyčajný človek a ja vám chcem dokázať, že si zaslúžim tu byť. Chcem napraviť svoju reputáciu,“ prosila som ho a snažila som sa nájsť vhodné argumenty, aby mi dal poslednú šancu.

„Dobre, máte poslednú možnosť dokázať, že ste na niečo schopná. Tu je zložka Edwarda Cullena, poriadne si ju preštudujte, aby ste vedeli do čoho idete,“ podal mi zložku a vybrala som sa preč. „Isabella, a snaž sa to nespackať,“ zakričal ešte na mňa.

Otočila som sa k nemu tvárou a prikývla som. Vošla som do izby a šla som sa pobaliť. Rozlúčila som sa s mojimi sestrami a s mojou mamkou, nechcela som, aby išli na letisko, pretože by som plakala. Neznášam lúčenie. Po nástupe do lietadla prišla ku mne letuška, poprosila som ju o pohár džúsu a otvorila som zložku, ktorú som si chcela preštudovať.

Edward Anthony Massen Cullen

Narodil sa v roku 1901 a premenený bol v roku 1925 po vypuknutí španielskej chrípky. Obaja rodičia mu zomreli na následky španielskej chrípky. Jeho stvoriteľom bol Carlisle Cullen, ktorý tam v tej dobe pracoval ako lekár. Carlisle ho celú dobu viedol k vegetariánstvu, čo sa mu zo začiatku darilo, ale Edward dostal spurné obdobie a vzbúril sa. Nestačila mu krv zvierat, a tak sa začal živiť ľudskou krvou a žiť na vlastnú päsť. Pri výbere svojej obete je veľmi prieberčivý. Neloví mužov, výlučne si vyberá ženy. Loví v noci a používa zelené kontaktné šošovky vo farbe, ktorú mal ako človek. Jeho posledné miesto, kde bol videný, je malé mestečko Forks. Má nebezpečný dar a to je čítanie myšlienok, treba si dávať pred ním pozor.

To je posledná informácia o ňom. Takže môj štít tu bude zbytočný, keď chcem, aby mi veril, musí mi vidieť do hlavy. Tak to si musím dávať sakra pozor na to, na čo budem myslieť.

Zatvorila som jeho zložku a zatvorila som oči. Potrebujem spánok, síce nie toľko, ako normálny človek, ale potrebujem. Zobudila som sa, až keď lietadlo pristávalo. Vzala som si svoje kufre a vyšla som pred letiskovú halu, kde ma čakalo prekvapenie. Vonku stálo čierne auto, nie auto, ale Aston Martin, Bože, také som vždy chcela. Bolo previazané červenou stuhou a s mojím menom plus tam bol odkaz, že kľúče sú na informáciách na letisku. Vzala som si kľúče a nasadla do auta, v priehradke som našla obálku, a tak som ju otvorila.

Drahá Izzi,

dúfame, že let prebehol v poriadku. Toto je len malý darček pre teba, aby si vedela, že ťa milujeme. Dávaj na seba pozor a keby sa niečo dialo, okamžite nám zavolaj. Esme vkuse plače, hrozné s ňou, a to si preč len pár hodín. Nezabudni na nás, ľúbime ťa a bozkávame.

Alice, Rose a Esme

P. S.: v kufri máš nejaké oblečenie a pribalenú kreditnú kartu. Dom ti Esme prenajala v lese, aby si mala blízko na lov.

Dom, ktorý prenajala Esme, bol nádherný. Okolo bol les a pred domom bolo malé jazierko, pri ktorom stála stará vŕba a pod ňou bola malá hnedá lavička. Na jazierku plávali lekná a dokonca aj jeden pár kačíc, bol to nádherný pohľad.

Dom nebol veľký, ale mne úplne stačil. Dole bola malá kuchynka s chladničkou a sporákom. Musím povedať, že Esme myslela na všetko, pretože chladnička bola plná jedla. Z kuchyne sa išlo do obývačky tam bol gauč, dve kreslá, stôl a televízor. Gauč s kreslami boli marhuľovej farby, čo sa mi veľmi páčilo. Na poschodí boli dve spálne a dve kúpeľne s toaletami. Vybrala som si izbu s presklenou stenou, pretože výhľad bol na les a hory. Už som vedela, kde budem tráviť svoj voľný čas. Sadnem si na balkón a budem pozerať na západ slnka, ale dnes to nebude.

Idem sa nachystať a vyrážam do mesta hľadať nášho Edíka, aby sme to skončili čím skôr a ja som si  mohla užiť pár dní dovolenky. Po pár hodinách príprav som sa posledný krát pozrela do zrkadla a myslím si, že vyzerám ako nevinná žienka, ktorej sa treba zahryznúť do krku. Nasadla som do svojho nového miláčika a zošlapla som plyn úplne na podlahu.

Po desiatich minútach som bola v meste. Zaparkovala som autíčko a šla do prvého podniku, ktorý tam bol, niekde predsa začať musím. Podnik nebol síce nič extra, aspoň podľa mňa nie, ale bolo tu dosť žien, tak možno sa podarí. Posadila som sa k stolu pre dvoch a hneď bol pri mne čašník. Celý čas, čo som si vyberala, čo si objednám, slintal a mne to prišlo náramne smiešne. Nakoniec som si objednala Sex on the Beach a čakala som naňho.

Po asi pol hodine prišiel. Posadil sa k baru a objednal si pohár whisky. Treba uznať, že nie je na zahodenie. Bronzové vlasy mu perfektne držali tvar, aj keď mu trčali do všetkých možných strán, vyzeral neodolateľne. Na sebe mal obtiahnuté tričko, ktoré zvýrazňovalo jeho vypracované telo, sako tmavej farby a rifle. Teraz musím stiahnuť štít, aby zacítil moju vôňu a musím myslieť na to, aký je úžasný. Možno to nebude až taký problém.

Isabella, spamätaj sa, je to vrah a ty ho máš zabiť. 

Úvod do spoločnej poviedky, ktorú píšem spolu s VictoriaCullen. :) Ak sa vám páči poviedka budem rada, ak zanecháte komentár. Poviedka je iná, ako boli poviedky doteraz. :) 

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), VictoriaCullen, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si naša rodina - Prológ + 1. kapitola :